Mladá, slovenská herečka Jana Lieskovská (1983) vyštudovala na Vysokej škole múzických umení v Bratislave odbor bábkoherectvo.
Do povedomia divákov televízie Markíza sa dostáva práve v týchto dňoch vďaka stvárneniu Anny Zemanovej, hlavnej ženskej postavy v novom seriáli Druhý dych. Jana Lieskovská má však za sebou už úspešnú divadelnú kariéru. Od septembra 2010 má angažmán v divadle Nová scéna. Spolupracovala aj s inými divadlami na projektoch ako Ráj srdce labyrint světa (réžia SKUTR, Divadlo Archa, Praha), Shake – Shakespeare, Macbeth (Divadlo Pôtoň, Levice, 2007- predstavenie získalo nomináciu na Cenu za najlepší ženský herecký výkon na festivale experimentálneho Divadla CIFET v Káhire, 2008), Prafaust (réžia Štefan Korenči, Divadlo a.ha., 2006), Mydlová opera (réžia Štefan Korenči, Divadlo a.ha., 2008), muzikál Čajočky (réžia Ján Ďurovčík, Divadlo Heineken Tower Stage, 2009). V divadle Nová scéna účinkuje v predstavení František z Assisi, Báthoryčka, Figaro sem Figaro tam. Ďalej účinkuje v rozhlase, dabingu a spolupracuje s hudobníkom Borekom Suchánkom v džezovom zoskupení.
Je Anna Zemanová vašou prvou televíznou, seriálovou postavou?
Áno, je.
Aký je váš vzťah k televíznym seriálom vôbec? Máte nejaký divácky obľúbený, ktorý si nenecháte ujsť?
Môj vzťah k seriálom je kladný. Ja skôr nemávam veľmi čas sledovať televíziu ako takú. A keď už, skôr si pozriem nejaký dobrý film. Čo sa týka seriálov, kedysi som sa naozaj ponáhľala domov, keď dávali Krok za krokom alebo Priateľov, z tých novších ma zaujal napr. Dr. House.
Seriálová hrdinka Anna Zemanová je čestná, milá, nežne elegantná, krehká, ale vie za spravodlivosť bojovať. Je obetavá, dokáže potlačiť svoje záujmy pre vyššie ciele, má silnú morálku, ctí tradície. S ktorými týmito vlastnosťami sa stotožňujete, považujete ich za vlastné, ktoré obdivujete a chceli by ste ich mať a naopak, ktoré považujete za nepraktické pre život?
Myslím, že v mnohých situáciách som rovnako krehká a citlivá ako Anna. Snažím sa byť čestná a milá aj na ľudí, ktorí možno v ten deň práve nevstali pravou nohou. Veľakrát sa vzápätí zmenil aj postoj toho človeka ku mne. Vždy som vedela bojovať skôr za iných ľudí ako za seba, keď som v niečom cítila a vnímala krivdu. Obdivujem Annu v tom, že naozaj dokáže zaprieť samú seba, svoje šťastie a konať v záujme vyšších cieľov a hodnôt, ktorým verí. V dnešnom svete skôr koluje názor, že kto má širšie lakte, viac toho dosiahne. To je možno pravda, no nemyslím si, že s tým automaticky prichádza aj šťastie. Anna niečomu verí, a to jej dodáva silu a odvahu. Ja rovnako verím tomu, že ak niečo robíte s tými najlepšími úmyslami a vierou, skôr či neskôr to prinesie svoje ovocie.
Čo je vám bližšie - kamera alebo javisko? Kde vidíte svoju budúcnosť, keby to záležalo len od vás?
Doteraz som sa pohybovala len na javisku. Cítim sa tam istejšie. Kamerové herectvo mi bolo vzdialené, pretože som doposiaľ nemala možnosť nahliadnuť do tohto sveta. No, ak mám povedať pravdu, celkom mi to učarovalo. Ak by som dostala príležitosť zahrať si v nejakom ďalšom seriáli, prípadne filme, bola by som za to veľmi vďačná. Kontakt s javiskom však určite nechcem stratiť! Divadlo dáva hercovi niečo, čo sa nedá ničím iným nahradiť... a asi ani opísať. Teda, aspoň ja to neviem. Ideálne by bolo pohybovať sa medzi týmito dvoma čarovnými svetmi!
Autor: RED
Foto: archív TV Markíza
Poslať nový komentár