Rómske deti navštevujúce základnú školu v mestskej časti Stará Ľubovňa – Podsadek sú vo vzdelávaní segregované. Rozhodol o tom Najvyšší súd SR. Ide o prelomové rozhodnutie v rámci slovenskej justície.
Podľa rozsudku bolav ZŠ Podsadek porušená zásada rovnakého zaobchádzania tým, že kompetentní neprijali dostatočné preventívne opatrenia na ochranu pred diskrimináciou a rovnako i opatrenia na odstránenie diskriminácie rómskych detí na základe ich etnického pôvodu. Žalovanými sú Ministerstvo školstva SR a zriaďovateľ školy, ktorým je mesto Stará Ľubovňa. Dôležitý je aj výrok Najvyššieho súdu, podľa ktorého sú štátne inštitúcie zodpovedné aj za segregáciu, ktorá vznikla samovoľne a nie s cieleným zámerom oddeľovať rómske deti od detí z majority. Najvyšší súd tak v tejto veci zmenil predchádzajúce rozhodnutia bratislavského krajského a okresného súdu, podľa ktorých k segregácii nedošlo.
Súdny precedens
Rozhodnutie Najvyššieho súdu je v tomto smere skutočne prelomové, pretože vôbec po prvýkrát v histórii slovenský súd rozhodol, že vzdelávanie rómskych detí na čisto rómskej škole je nezákonné a predstavuje segregáciu. A to aj v prípadoch, keď nedošlo k cielenému oddeľovaniu detí a segregácia vznikla samovoľne ako dôsledok napríklad demografického vývoja či rozhodnutia rodičov. Dodajme ešte, že celou vecou sa Najvyšší súd zaoberal na základe dovolania mimovládnej organizácie Poradňa pre občianske a ľudské práva z Košíc. Je to združenie zamerané na ochranu ľudských práv, najmä národnostných menší, etnických skupín a cudzincov. V tejto veci mimovládka viedla od roku 2015 súdne konanie po podanej verejnej žalobe podľa antidiskriminačného zákona.
Primátor nesúhlasí
Riaditeľka školy ZŠ Podsadek v Starej Ľubovni Ing. Viera Kičurová nám povedala, že sa k rozhodnutiu súdu nebude vyjadrovať, nakoľko na škole pôsobí krátko. Oslovili sme teda zriaďovateľa školy – mesto Stará Ľubovňa. „Odmietame, žeby na ZŠ Podsadek bola segregácia. To, že tam chodia rómske deti, je dôsledok demografického vývoja. Až 95-97 percent detí, ktoré sa posledných päť-šesť rokov rodia v Podsadku, sú rómske deti,“ hovorí primátor mesta Ľuboš Tomko. Dôvodí tiež tým, že v Starej Ľubovni neexistuje rozhodnutie akejkoľvek školy, žeby neprijala, respektíve nechcela prijať, rómskeho žiaka z Podsadku, a taktiež neexistuje rozhodnutie pani riaditeľky zo ZŠ Podsadek, že by nechcela prijať nerómskych žiakov do školy. „Chcem tiež upozorniť, že v ostatných školách v meste máme rómskych žiakov. Dokonca máme rómskych žiakov v materskej škole v meste,“ upozorňuje primátor.
Pokiaľ ide o ZŠ Podsadek, Tomko vraví, že sa opakovane snažili presvedčiť rodičov, aby prehlásili svoje deti na inú základnú školu v Starej Ľubovni. Podľa jeho slov, to však permanentne odmietajú, pričom poukazujú na vzdialenosť. „Máme praktické skúsenosti, že sa dochádzka detí z rómskej osady rapídne zníži, ak musia cestovať do školy, ktorá je 3 kilometre od ich bydliska,“ argumentuje. S výrokom Najvyššieho súdu SR o tom, že štátne inštitúcie sú zodpovedné aj za segregáciu, ktorá vzniká samovoľne, primátor nesúhlasí a nestotožňuje sa s tým. „Na Základnej škole v Podsadku máme špičkových pedagógov, ktorí sa deťom venujú. Myslíme si, že vzdelávanie treba zlepšovať, ale nie násilnou integráciou,“ dodáva Tomko.
Ministerstvo školstva SR:
Spustíme desegregačné pilotné projekty
O stanovisko sme, samozrejme, požiadali aj Ministerstvo školstva SR. Z jeho stanoviska vyberáme: „Ministerstvo školstva SR predložilo minulý týždeň na vládu novelu školského zákona, ktorá výrazne pomôže aj vzdelávaniu detí z marginalizovaných rómskych komunít. Novela obsahuje dve významné zmeny. Prvou je zavedenie právneho nároku na miesto v materskej škole pre deti od veku štyroch rokov a následne od veku troch rokov. Zvýšením účasti na predprimárnom vzdelávaní sa celkovo pozitívne ovplyvní vzdelávacia dráha detí z marginalizovaných rómskych komunít, keďže sa zvýši ich pripravenosť na školu v kľúčovom predškolskom veku. Druhou zmenou je zavedenie nárokovateľných podporných opatrení vo výchove a vzdelávaní, ktoré skvalitnia podporu aj pre deti a žiakov z marginalizovaných rómskych komunít. Podporné opatrenia zahŕňajú navýšenie počtu asistentov, školských podporných tímov a ďalších foriem podpory, napríklad doučovanie či kurzy vyučovacieho jazyka, ktoré budú pomáhať aj žiakom s materinským jazykom rómskym. MŠ SR sa v rámci Plánu obnovy a odolnosti zaviazalo spustiť desegregačné pilotné projekty vo vybraných lokalitách. V súčasnosti ministerstvo pripravuje projekt, aby realizácia bola financovaná z Operačného programu Slovensko. Pilotné desegregačné projekty by mali zahŕňať poskytnutie finančnej podpory na dopravu žiakov z marginalizovaných rómskych komunít do škôl,“ vyjadril sa rezort pre Slovenku.
Viera Mašlejová
Foto: SITA, ZŠ Podsadek
