Jazvy nám pripomínajú udalosti, na ktoré len ťažko zabúdame. Prežívajú v nás a nemiznú. A nepominula ani jazva, ktorá sa stala inšpiráciou nového knižného titulu. V týchto dňoch sa na pultoch kníhkupectiev ocitne aj novinka S Almou: Nezahojená jazva Španielov. Jej autorka Blanca Kucharovicová hovorí, že hoci je koreňmi Slovenka, srdcom je Španielka. A práve o tejto krajine napísala knihu.
Prečo práve Španielsko?
Španielsko je pre mňa miesto, kde sa moje vnútro cíti doma. Dokonca, priateľ sa často smeje, že po tých rokoch práce, štúdia a precestovaní takmer každého kúta tejto krajiny, premýšľam po španielsky, a nie po slovensky.
Čo Ťa prinútilo k tomu, aby si si sadla a písala?
Splnený sen, ktorý ma však nenapĺňal. Stáva sa, že od malička po niečom túžime, no keď sa to naplní, zistíme, že sme sa rokmi zmenili a patríme do iného sveta. Od malička som sa chcela stať redaktorkou zahraničného spravodajstva a publicistiky. Sen sa splnil a ja som sa ocitla za mikrofónom. Moje vnútro však nekričalo radosťou. Naopak, cítilo sa veľmi prázdne. V strohých reportážach mi totiž niečo chýbalo. Kúsok zo mňa, z mojich myšlienok.
A potom sa zrodila inšpirácia napísať knihu?
Nenazvala by som to tak… Chcela som „svetu“ niečo vysvetliť a ukázať iný pohľad na vec. Napriek tomu, že sa snažíme žiť podľa najnovších trendov, stále sa bojíme v niektorých stereotypoch urobiť krok vpred. Napríklad v myšlienkach, ktoré sa spájajú s inými krajinami. Chcela som iným ukázať, akí Španieli skutočne sú.
Stereotypy nám totiž bránia krajinu skutočne spoznať, takú aká je.
Keď sa povie Španielsko, mnohí si predstavia cestopis. Je kniha S Almou cestopisom?
Rozhodne nie. Nejde o „encyklopédiu“ zameranú čisto na fakty o Španielsku. Kniha je úplne iná. Rozpráva príbeh inšpirovaný skutočnými udalosťami, ktoré zmenili celú krajinu. Naviac v každej kapitole sa odkryje popri príbehu malý kúsok zo španielskej kultúry. Čitateľ sa dozvie veľa o mentalite, tradíciách, kultúre Španielov, ale aj o športe, histórii alebo móde a ženách. Dokonca môže nájsť aj iný pohľad a odpovede na život ako taký. Zistiť, že niektoré veci sa dajú robiť aj inak, nielen ako sme naučení.
Kniha je inšpirovaná skutočnými udalosťami, sú teda aj postavy reálne?
Aj áno, aj nie. Moja tvorba začala netypicky. Viacerých blízkych som sa len tak mimochodom opýtala, aké mená by si dali, ak by sa mali raz ocitnúť ako postava v knihe… Ak ľudia netušia, že to myslíte vážne, dokážu byť skutočne úprimní. Mnohé postavy v knihe vychádzajú zo skutočných osôb, no ich knižné mená sú fiktívne. Dokonca sú presne také ako si oni sami vybrali.
Poťah knihy dopĺňa aj silueta muža a ženy. O koho ide?
O mojich dvoch hrdinov, sedemdesiatnika Francisca a jeho ženu. Ide o dvoch Španielov s radosťou do života, ale aj s trpkou a ťažkou minulosťou.
Ťažká musela byť aj cesta na samovydanie knihy, nie?
Pravdupovediac, áno. No pri písaní knihy som sa dobila silou, z ktorej som čerpala až do jej vydania. Zároveň som spoznala kvantum inšpiratívnych ľudí, ktorí stoja za jej korektúrou, ilustráciami a grafikou. Ľudí, ktorých by som v bežnom živote asi nestretla len tak na chodníku. Koniec koncov pri samovydaní knihy človek spozná aj sám seba a ľudí okolo seba. Zistí, kto pri ňom stojí a pomáha mu aj v náročných časoch, a nielen keď je život farebný.
Kniha teda nedáva zmysel len jej čitateľom, učí aj jej autora o ňom samom.
