„Antibiotiká sú účinné proti baktériám, nie proti vírusom. Neúčinkujú teda na vírusové ochorenia ako chrípka či prechladnutie, ak nie sú sprevádzané aj infekciou spôsobenou baktériami. Nikdy od lekára nevyžadujte antibiotiká, ak vám povie, že ich nepotrebujete. Rovnako nikdy neužívajte antibiotiká bez predpisu lekára. Užívajte ich iba vtedy, keď vám ich predpíše lekár,” uvádza doktorka Tatiana Červeňová, hlavná hygienička SR.
Tú sú rady odborníčky, ako môže jednotlivec predísť tomu, aby sa u neho vypestovala odolnosť voči antibiotikám.
- Nikdy nezdieľajte antibiotiká s inými osobami. To, že antibiotiká pri liečbe zaúčinkovali vám, neznamená, že zaberú aj vašim príbuzným s rovnakými príznakmi. Iba lekár môže stanoviť správnu diagnózu a potvrdiť, že liečba antibiotikami je nevyhnutná.
- Nikdy nepoužívajte zvyšky antibiotík. Takéto rozhodnutie môže byť pre vaše zdravie potenciálne nebezpečné a vedie k AMR. Liečbu konkrétnymi antibiotikami vám musí predpísať lekár.
- Neukončujte liečbu antibiotikami svojvoľne, hoci sa už cítite lepšie. Liečbu predpísanú lekárom striktne dodržiavajte. Antibiotiká ničia baktérie postupne. Je dôležité doužívať lieky tak, ako určí lekár, pretože sa tým zabraňuje premnoženiu baktérií a opätovnému vzniku ochorenia.
- Udržujte antibiotiká účinné aj tým, že absolvujete pravidelné povinné a odporúčané očkovania. Pravidelné očkovanie môže pomôcť predchádzať niektorým infekciám, ktoré by inak mohli vyžadovať užívanie antibiotík.
- Vyhýbajte sa blízkemu kontaktu s chorými ľuďmi. Dodržiavajte správnu osobnú hygienu i respiračnú etiketu (kýchajte a kašlite do jednorazovej hygienickej vreckovky, ak vreckovku nemáte po ruke, prekryte si ústa aspoň lakťovou jamkou). Ak je to potrebné, izolujte sa od ostatných ľudí, čím zabránite šíreniu infekcií. Prevencia infekcií napomáha znižovať potrebu užívania antibiotík.
- Pravidelne si umývajte ruky a hygienicky pripravujte jedlo (oddeľujte tepelne upravené jedlá od tepelne neupravených surovín, dôsledne umývajte listovú zeleninu pitnou vodou, oddeľujte kuchynské náčinie na spracovanie surového mäsa od ostatného a podobne).
Prečo sa ÚVZ SR vyjadruje k odolnosti voči antibiotikám
Odborníci z Národného referenčného centra pre sledovanie rezistencie mikroorganizmov na antibiotiká a ďalších NRC a laboratórií na ÚVZ SR a regionálnych úradov verejného zdravotníctva sledujú citlivosť významných pôvodcov ochorení na liečivá. Tieto údaje pomáhajú pri výbere najvhodnejšej liečby. Súčasne zohrávame dôležitú úlohu aj pri stanovovaní národných politík boja proti rezistencii mikroorganizmov na antibiotiká. Zároveň ako nadstavbové pracovisko pre ostatné mikrobiologické laboratóriá na Slovensku naše NRC určuje či aktualizuje postupy, ako citlivosť mikroorganizmov na antibiotiká stanoviť. Naši pracovníci analyzujú mikroorganizmy nesúce najnebezpečnejšie mechanizmy rezistencie (odolnosti) a také baktérie, ktoré sú odolné voči všetkým dostupným liečivám, s použitím najmodernejších metód. Tieto údaje pomáhajú lepšie pochopiť šírenie rezistencie na rôznych úrovniach (od celosvetovej, európskej, celoštátnej až po úrovne jednotlivých zdravotníckych zariadení alebo komunít) a nastavovať postupy na spomalenie alebo zastavenie šírenia antimikrobiálnej rezistencie.
„Negatívne trendy vo svete aj na Slovensku sledujeme najmä v prípade enterobaktérií odolných voči antibiotikám poslednej voľby, ako je napríklad Klebsiella pneumoniae odolná voči karbapenémom, ktorá môže spôsobiť rôzne ochorenia najmä u oslabených pacientov (infekcie kože, rán, mäkkých tkanív, dýchacieho traktu až po infekcie krvi). Naopak, priaznivejšie sa situácia ukazuje v prípade zlatého stafylokoka odolného voči penicilínovým antibiotikám (meticilínu), kde vidíme mierny pokles výskytu,“ priblížil doktor Martin Sojka, vedúci Národného referenčného centra pre sledovanie rezistencie mikroorganizmov na antibiotiká ÚVZ SR a vedúci Odboru objektivizácie faktorov životných podmienok ÚVZ SR.
red
Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky
