Slovensko za posledné desaťročia čelí výraznému odlivu pracovnej sily do zahraničia. Podľa odhadov dnes žije v zahraničí približne 350-tisíc Slovákov. Väčšina z nich sú mladí a vysokoškolsky vzdelaní ľudia, ktorí najčastejšie odchádzajú do Nemecka, Rakúska, Českej republiky či Veľkej Británie v snahe získať lepšie pracovné podmienky a vyššiu mzdu. Mnohí z nich sa v súčasnosti rozhodujú alebo zvažujú návrat domov, motivovaní nielen rodinnými väzbami, ale aj vybranými príležitosťami na domácom trhu práce.
Slováci sa chcú vracať domov, ale hľadajú istoty
Podľa prieskumu LEAF z roku 2018 by 40 % Slovákov žijúcich v zahraničí zvažovalo návrat, ak by doma našli adekvátne pracovné podmienky. K hlavným prekážkam, ktoré ich brzdia, patrí obava z nižších platov, klientelizmu, nedostatku kariérnych možností a slabého sociálneho zabezpečenia. Podľa psychologičky Karolíny Kollárovej sa môžu Slováci vracajúci sa domov stretávať aj s tzv. reverzným kultúrnym šokom – situáciou, keď ich domov nevyzerá tak, ako si ho pamätali. Priatelia, rodina či pracovné prostredie sa mohli zmeniť, čo môže viesť k pocitom odcudzenia a nepochopenia.
V súčasnosti si čoraz viac firiem uvedomuje hodnotu Slovákov, ktorí sa vracajú na Slovensko so zahraničnými skúsenosťami, jazykovou vybavenosťou a novým pohľadom na pracovné procesy. Jednou z nich je aj trebišovská špedičná spoločnosť DeutschMann, ktorá aktívne vytvára podmienky na zamestnávanie Slovákov so zahraničnými skúsenosťami, pričom jazykovo zdatní zamestnanci zabezpečujú medzinárodnú dopravu takmer po celom svete. Firma vidí v návrate týchto pracovníkov príležitosť pracovne a ľudsky obohatiť svoj tím a aktívne prispieť k posilneniu ekonomického rastu regiónu.
Výzvy návratu domov
Návrat domov po rokoch v zahraničí vie byť emocionálne náročný proces. Ako uvádza psychologička Karolína Kollárová: „Mnohí ľudia očakávajú, že adaptácia na známe prostredie bude jednoduchá, no v skutočnosti to tak nemusí byť a môžu sa stretnúť s výzvami, ktoré si predtým neuvedomovali. Jednou z najväčších výziev je pocit, že domov už nie je taký, ako si ho pamätali. Návrat môže byť prekvapujúco dezorientujúci.“ Zároveň dodáva: „Rodina a priatelia často predpokladajú, že človek sa vráti taký istý, aký odchádzal, a neberú do úvahy, že jeho skúsenosti ho mohli výrazne zmeniť. To môže spôsobiť, že človek sa cíti, že tam už nepatrí. Tento nesúlad môže viesť ku konfliktom a pocitom nepochopenia. Ďalšou výzvou môže byť emocionálne spracovanie, porovnávanie minulých a súčasných skúseností, ktoré môžu vyvolať ľútosť, alebo neistotu. Niektorí dokonca zažívajú určitý druh smútku za stratou identity, ktorú si vytvorili v zahraničí.“
Príležitosti pre Slovákov vracajúcich sa zo zahraničia
Rozhodnutie vrátiť sa domov zvyčajne prichádza v zlomových momentoch života – keď si človek zakladá rodinu, rieši otázku stabilného bývania, alebo sa menia podmienky na trhu práce. Mnohí Slováci žijúci v zahraničí uvažujú nad návratom už dlhšie, no impulzom môže byť napríklad intenzívnejšia potreba starostlivosti o rodičov, vyčerpanie z tlaku a vysokých životných nákladov v cudzine. Rovnako skľučujúcim môže byť pocit, že robia prácu, ktorú by doma nerobili a venujú jej viac ako 8 hodín denne, bez vidiny postupu.
Erika Fazekašová strávila v Taliansku 9 rokov, keď sa rozhodla natrvalo vrátiť späť na Slovensko. Bola presvedčená, že to doma s podporou rodiny zvládne lepšie než v zahraničí – a nemýlila sa. S touto silnou podporou, vlastným odhodlaním, znalosťou jazyka a skúsenosťami si začala budovať nový život na východe, v Trebišove. Hoci doma začínala nanovo a s malým dieťaťom, jej filozofia „všetko sa dá“, ktorou žije aj spoločnosť DeutschMann, ju poháňala vpred. S pomocou rodiny a vďaka práci, v ktorej taliančinu zúročuje každý deň, sa jej podarilo opäť postaviť na vlastné nohy. Po 11 rokoch v DeutschManne sa vypracovala na vyššiu pozíciu, než mala kedykoľvek predtým a dnes s hrdosťou vníma všetko, čo dokázala.
Etela Jurasová išla po revolúcii kamarátke do Talianska na svadbu a už tam ostala. V tejto krajine strávila s malými prestávkami takmer 20 rokov. Ako sama hovorí: „Najdlhšie, čo som nebola doma, boli 4 roky, keď som sa starala o starého pána, ktorý nemal vôbec nikoho. To sa mi ešte aj snívalo, ako vonia zem u nás.“ Etu nakoniec pritiahol späť na Slovensko fakt, že fungovanie a starostlivosť o rodinu vnímala doma ako oveľa jednoduchšie a že si dokázala rýchlo nájsť prácu, v ktorej svoje jazykové schopnosti využíva každý deň.
Erika ani Eta nikdy nesnívali o práci v špedícii. Chceli jednoducho využívať jazyk a zostať v kontakte s kultúrou, ktorá im počas rokov strávených v zahraničí prirástla k srdcu. DeutschMann tieto požiadavky splnil. Po krátkom čase zistili, že preprava je vlastne veľmi zaujímavá oblasť. „Nikdy som nemala vysnívanú prácu. Ale keď sa nad tým zamyslím, toto je vlastne ona,“ povedala Erika. Znalosť kultúry a reálií danej krajiny im pomáha budovať profesionálne vzťahy na hlbšej úrovni. Kúsok svojho Talianska tak majú tieto dámy aj na Slovensku. A nie sú samy – v DeutschManne sa hovorí až šestnástimi jazykmi, vďaka čomu je táto firma malým svetom na jednom mieste.
Návrat domov nie je krok späť
Renáta Sotáková odišla do Anglicka s cieľom naučiť sa jazyk. Od začiatku vedela, že sa chce raz vrátiť. „Mala som tam dobrých ľudí okolo seba, ale rodina je rodina a tá diaľka vzťahy neutužuje. Navyše anglické počasie, večný chlad a dážď mi tiež nesedeli,“ hovorí. Okrem emocionálnych sú ďalšími dôvodmi na návrat aj ekonomické a pracovné príležitosti. Ako spomína Renáta: „Dá sa dobre zarobiť, ale výdavky sú extrémne vysoké. Ak chcete naozaj žiť a budovať si rodinu, život v Anglicku nie je o nič jednoduchší.“
V posledných rokoch sa podmienky na Slovensku menia a viaceré firmy ponúkajú nielen konkurencieschopné platy, ale aj stabilitu a kariérny rast. Zamestnanci, ktorí sa rozhodli pre návrat domov a prácu v DeutschManne, oceňujú nielen stabilitu firmy, ale aj jej rodinnú atmosféru. Mnohí Slováci po rokoch strávených v zahraničí hľadajú pracovisko, kde nebudú len číslom v systéme, ale skutočnou súčasťou dynamického kolektívu. Práca v regióne im navyše umožňuje byť bližšie k rodine a priateľom. Aj toto pomáha ľuďom vracajúcim sa zo zahraničia získať pocit, že sú opäť naozaj doma a že ich rozhodnutie vrátiť sa bolo správne.
Príbehy ľudí, ktorí sa po rokoch v zahraničí vrátili domov dokazujú, že odchod zo zahraničia neznamená vzdanie sa kariérnych ambícií. Naopak – aj východné Slovensko sa stáva miestom, kde sa dajú budovať moderné, perspektívne pracoviská a kde sú kvalitné podmienky nielen pre prácu, ale aj pre osobný život.
