Dcéra hereckej legendy Bolka Polívku sa nezaprie. Anna Polívková oproti otcovi pôsobí introvertnejšie, súkromie si dokonale stráži, ale jeho úsmev a typ humoru sedia dokonale. Stretli sme sa na premiére komédie Lieta v tom, v ktorej hrala aj sediac na obľúbenom bágri.
Čím vás film Lieta v tom upútal, že ste mu povedala áno?
Má krásny scenár a najmä Tomáš Dianiška je výborný režisér. Vo filme je vidieť veľa jeho spontánnych nápadov. Bola to výborná spolupráca.
Čím vám je blízka vaša postava kardiologičky?
Má veľa práce, lásku nerieši a potom jej dôjde, že je celkom fajn byť zamilovaná. Moja postava má vlastný mikropríbeh prebiehajúci pralalene popri hlavnom deji filmu. Je mi sympatická tým, v akom kontraste žije. Zaseknutá vo svojom svete a potom sa pekne uvoľní. To je vždy dobre, keď to človek dokáže.
Na ktorej scéne ste sa vy sama najlepšie zabavili?
Baví ma celý film, je to taká spleť zábavných situácií. A spolupráca s Kryštofom Hádkom to ešte umocňovala. Keďže osobne milujem bágre, bola to výborná skúsenosť (úsmev).
Prežívate ukončenie roka ako začiatok niečoho nového? Dávate si predsavzatia, máte očakávania, alebo už bazírujete iba na prítomnosti?
Som typ, ktorý má na seba očakávania neustále, počas celého roka. Nový rok ma v tomto neprekvapí. Každý mesiac považujem za obdobie v ktorom musím toho veľa na sebe vylepšiť (úsmev). Nie vždy sa mi to samozrejme darí, ale na druhej strane musím povedať, že som spokojná s tým, ako na tom momentálne som.
Čaká vás niečo v ďalšom roku na čo sa vyslovene tešíte?
Začínam skúšať v januári v divadle, na to sa vždy teším.
Nájdeme vás v zime na svahu, alebo skôr v kresle s knihou a čajom?
Mám rada aj aj. Najradšej pijem čaj po dobrej lyžovačke. Verím tomu, že sa mi podarí na pár dní ísť lyžovať. Možno aj k vám na Slovensko.
Vlastné deti zatiaľ nemáte, ale realizujete sa v roli staršej sestry a tety. Je to aj tým, že nechcete “tlačiť na pílu” a zbytočne niečo znásilňovať?
Áno, som rada a vďačná aj týmto roliam. Nehnevajte sa, ale dlhšiu odpoveď odomňa na súkromie nedostanete.
Obaja rodičia sú hercami, s otcom Bolkom vás diváci českej televízie videli aj na Štedrý večer v rozprávke Najväčší dar. Ako sa vám spolu natáča?
My spolu hráme už dlho v divadle Bolka Polívky v Brne, v predstavení DNA. DNA ako nositeľ genetických informácií, nositeľ dedičnosti medzi otcom a dcérou. Dna, to je tiež choroba, ktorá sa tiahne celým životom a občas ho v najnevhodnejšej chvíli ovplyvní. A sú tu aj iné dná. Chvíľky, na ktoré sa snažíme zabudnúť, ale nedarí sa nám a pripomíname si ich. V hre zobrazujeme Dná osobné, vzťahové aj existenčné. Príďte sa pozrieť, nemáte to ďaleko, je to naozaj zážitok. Sme zvyknutí spolu hrať, ale v tej rozprávke to bol zážitok. Režisérka Marta Santovjáká Gerlíková je veľmi energická žena a na tom nakrúcaní sme dosť mrzli v tenkých kostýmoch, ale ona nás nestále podporovala. Je to prirodzene vodcovský typ.
Môjmu otcovi sa páčila najmä téma pohanských bohov, vyslovene sa v nej našiel.
Aké bolo detstvo s Bolkom Polívkom?
Skvelé a originálne.
Študovali ste na medzinárodnej škole pohybového divadla Jacquese Lecoqa v Paříži. Máte k Francúzsku špeciálny vzťah?
Moja nevlastná mama Chantall Poullain je francúzka, rovnako ako ďalší členovia rodiny tam žili, takže je to pre mňa blízka krajina. Ich reč zbožňujem. Édith Piaf nám hrala doma odmalička.
Aj sa tam často vraciate?
To zase nemôžem povedať. V Paríži som bola od konca mojich štúdií jeden krát kvôli pohybovému sympóziu. Mala by som sa tam tento rok vrátiť, vďaka za tip.
V minulosti ste Európu precestovali s klaunským pouličným predstavením Skok kachny, nechýba vám kočovný život?
Áno, niekedy si hovorím, že by som rada naskúšala predstavenie, ktoré nemá výrazné jazykové hranice a vybrala sa s ním do sveta. Nemusí ísť o činohru, ale o pohybové divadlo. Stále mi koluje v krvi.
