V Mongolsku bola s otcom na meteorickej expedícii. Dlhé mesiace cestovala už ako sólo cestovateľka po mnohých krajinách Latinskej Ameriky. Simona Rapavá z Rimavskej Soboty toho pochodila skutočne dosť. Okúsila život v džungli, šamanskú medicínu a ustála prepad. A čo ešte?
„V roku 1998 ma otec vzal na meteorickú expedíciu Leonidy do Mongolska. A o rok na to sme boli na pozorovaní rovnakého astronomického úkazu v Španielsku. V rámci Európskej dobrovoľníckej služby som v roku 2007 išla na Island. Tam som objavila argentínske tango, do ktorého som sa okamžite zamilovala,“ hovorí dobrodružná právnička, ako to všetko začalo. Láska k tangu bola taká silná, že o rok na to už cestovala do Buenos Aires, hlavného mesta Argentíny. Vybrala sa tam za „magickým tancom“ na tri mesiace. Na svoju prvú takpovediac veľkú sólo cestu, ktorá trvala vyše pol roka, sa Simona vydala až v roku 2018.A opäť zvíťazila Južná Amerika. Chcela totiž viac spoznať latino svet a krásy Patagónie.
„V práci som si zobrala neplatené voľno a kúpila som si jednosmernú letenku do Buenos Aires. Najprv som pár týždňov tancovala a chodila na lekcie tanga a až potom som vyrazila na cesty. Prešla som od Ushuaie, čo je najjužnejšie mesto na svete, až na sever Argentíny. Potom do Čile a ďalej do Bolívie a Peru. V Patagónii som aj stopovala a spávala som často u domácich prostredníctvom couchsurfingu (sociálnej siete, na ktorej si užívatelia navzájom bezplatne prepožičiavajú „svoj gauč“, aby mohli spoznať inú krajinu a kultúru), čo mi umožnilo ešte viac preniknúť do toho pravého genia loci,“ opisuje Simona.
Stretnutie so šamanom
Ďalšiu veľkú výpravu podnikla pred rokom.Tiež do Južnej Ameriky, no tentoraz do Kolumbie a Ekvádoru. „To volanie bolo tak silné, že sa už jednoducho nedalo zastaviť. Sedemmesačná cesta po Kolumbii a Ekvádore bola cestou do hlbín mojej duše. Najviac ma transformovala a zažila som na nej asi úplne všetko – šamanov a ich medicínu, veľmi zaujímavé miesta, stretnutia s pôvodným obyvateľstvom, sólo výlety do hôr, ale aj krádeže a lúpeže,“ uvádza cestovateľka. Simona nie je hotelový tip turistu, ktorý chodí len po dopredu nalinajkovaných destináciách. Práve naopak. Chce okúsi výnimočnosť tej-ktorej krajiny. „Osobitnými stretnutiami boli tie so šamanmi a indiánmi v Kolumbii a v Ekvádore. Zažila som, ako s nami zdieľali svoju múdrosť počas ceremónií alebo individuálneho liečenia. Dodnes si pripomínam na ich slová a sú pre mňa akýmsi kompasom v mojom každodennom živote,“ rozpráva Simona.V Kolumbii sa zase zoznámila s Lucíou, s ktorou si doteraz píše a stala sa jej akoby mladšou sestrou. Spoznala tam aj bývalú politickú väzenkyňu Mary. Má malú reštauráciu a spolu s mužom pestujú tradičné domorodé plodiny a učia domorodé obyvateľstvo i študentov, ako ekologicky pestovať tradičné plodiny a dosiahnuť potravinovú sebestačnosť.
Život v džungli
No, jej cestovateľská zvedavosť išla až tak ďaleko, že niekoľko dní žila v priamo v džungli s domorodým obyvateľstvom. „V Ekvádore som mala možnosť stráviť niekoľko dní s rodinkou z kmeňa Shuar. Pablo Ampush žije so svojou rodinou v jednoduchých drevených domčekoch pri ceste. Nenájdete tu žiadnu posteľ. Spí sa na zemi. Varí sa v skromnej kuchyni, kde je len to najzákladnejšie vybavenie – jeden umelý tanier na krájanie, jeden nôž. Po vodu sa chodí k potoku, ktorý je neďaleko obydlia. Záchod nemajú, ani drevenú kadibúdku. Jedlo skromné, niekedy len polievka s yukou. Toto boli najskromnejšie podmienky, aké som zažila na vlastnej koži. Napriek tomu bola celá rodinka veľmi usmievavá a zdali sa byť šťastnými,“ opisuje svoje dojmy Simona.Ako sa dozvedela, pre indiánov je najväčšou hodnotou pôda, ktorá im poskytuje obživu a rastliny i stromy, ktoré dávajú aj všetky liečivá. „Pablo bol aj liečiteľom, všetku medicínu, ktorú potreboval, našiel na svojom asi sto hektárovom pozemku,“ dodáva.
Hnilý žralok ako pochúťka
Osobitnou kapitolou počas ciest, najmä ak sa vydáte do tých pre nás exotickejších, je strava. Aj Simona mala možnosť ochutnať netradičné pokrmy. „V Argentíne bolo výborné mäso a víno. Samozrejme, Argentína je výborná vínna destinácia. Asi najbizarnejšie jedlo boli moje prvé červíky s palmitom, ktoré nám pripravil spomínaný Pablo Ampush z kmeňa Shuar, keď sme boli uňho v domčeku v primárnom pralese. A na Islande som jedla fermentovaného žraloka – rottenshark, ľudovo nazývaný aj zhnitý, ktorý mal naozaj zvláštnu chuť. Podávali k tomu pálenku, takže tá chuť sa hneď napravila,“ vraví. Simona však zažila aj skutočne nebezpečné chvíle, keď jej išlo o život. „V Bogote, v hlavnom meste Kolumbie, ma počas výstupu na vyhliadku Montserrate prepadli s pištoľou. Všetko sa zomlelo veľmi rýchlo, musela som odovzdať všetko, čo som mala. Našťastie, som toho veľa nemala, ale aj tak mi ukradli telefón, vtedy už druhý v poradí, vak a niekoľko ďalších osobných vecí. Človek v Latinskej Amerike, ale na to musí byť pripravený,“ vysvetľuje odvážna cestovateľka.
Obdivuje latinospirit
Simona má vyštudovanú právnickú fakultu a pracuje ako advokátka. V Kanade si robila exchange program a v Budapešti druhý titul Master LL.M. – Master of Laws, čo je manažérsky titul v oblasti práva. Okrem Južnej Ameriky bola v Spojených arabských emirátoch, USA, Kostarike a v Turecku. Navštívila väčšinu európskych štátov – od Škandinávie až po Balkán a od Portugalska až po Rusko, vrátane. Vraví, že cestovanie je pre ňu úžasnou školou života a sebarozvoja. Naučilo ju otvorenosti, tolerantnosti, pokore i vďačnosti.
„Veci, ktoré my tu považujeme za úplne samozrejmé, nie sú také samozrejmé pre ľudí inde. Napríklad taká bezpečnosť, sloboda pohybu, relatívna hojnosť, dostatok potravín, možnosť cestovať, študovať, spoznávať. Latinská Amerika je mojou srdcovkou kvôli hojnosti domorodých kultúr, ich múdrosti a rešpektu k prírode a univerzu. Tiež kvôli tancu a celkovo latinospiritu a španielčine, ktorú mám veľmi rada a, vďaka ktorej sa môžem naozaj priblížiť a pozhovárať s ľuďmi do hĺbky. Kým Európa je pre mňa taká pokojná a uhladená kráska, miestami až rezervovaná, v Latinskej Amerike to hrá farbami, veselosťou, spontánnosťou, bezprostrednosťou, ale aj dobrodružstvom a nebezpečenstvom,“ uzatvára Simona. Viac fotiek zo Simoniných dobrodružných ciest si môžete pozrieť na jej facebooku https://www.facebook.com/simona.rapava. A ak ste z Bratislavy a okolia, so Simonkou sa môžete stretnúť aj osobne. Od 10. do 12. novembra bude prednášať o šamanskej Kolumbii na cestovateľskom festivale Cestou- Necestou.
Viera Mašlejová
Foto: S. R.
