Nočná obloha nás odjakživa fascinuje – už ako deti spoznávame Severku, učíme sa rozpoznávať súhvezdia ako Veľký a Malý voz a neskôr objavujeme tajomstvá Mliečnej cesty. Niektorí sa uspokoja s obdivovaním krásy hviezd nad hlavou, iní sa vydávajú ďalej – skúmajú, zachytávajú a odhaľujú nám úžasné obrazy vesmíru, ktoré by sme vlastnými očami nikdy neuzreli.
Taký je aj astrofotograf Ondrej Králik, ktorý za svoje fotky dostal ocenenia až z NASA v rámci prestížnych súťaží ako Astronomy Picture of the Day (APOD) či Earth Science Picture of the Day (EPOD). Okrem toho sa jeho diela objavujú na výstavách doma i v zahraničí, kde inšpirujú ďalších nadšencov.
Snímač fotoaparátu je citlivejší ako ľudské oko
Astrofotografia je odvodené od slova astra = hviezda. Fotografi, ktorí sa zaoberajú nočnou oblohou sa nazývajú astrofotografi: „Astrofotografovaniu som sa začal venovať pred štrnástimi rokmi. Mal som dostatok voľného času a nočná obloha ma vždy priťahovala. Pamätám si na začiatky na rodinnej chalupe v Papradne (pri Považskej Bystrici-pozn.red.), kam sme chodievali na viac nocí. Kúpil som si prvý statív a vyskúšal odfotiť nočnú oblohu. Všimol som si dôležitú vec, ktorá ma sprevádza dodnes. Na fotke toho vidíme oveľa viac ako voľným okom. Začal som sa zaujímať o to, kvôli čomu to tak je.“
Keďže v tomto období nemal ďalšie záujmy, rozhodol sa kúpiť si prvý poľovnícky ďalekohľad. „Bol som fascinovaný, o koľko viac hviezd vidím. Prepadol som tomu a každú voľnú chvíľu som si o tom študoval,“ spomína na svoje prvé pozorovania hviezd.
Svetelné znečistenie hrá veľkú rolu
Ondrej začal intenzívne študovať rôzne úkazy na oblohe či zodiakálne svetlo (vzniká vo vnútornej časti Slnečnej sústavy. Tento priestor okolo Slnka je vyplnený veľkým množstvom malých čiastočiek prachu a ľadu, ktoré sú neustále doplňované z rozpadu komét alebo zo zrážok asteroidov – pozn.red.) Vyšiel na lúku za dom a popri prvom fotení narazil na zádrhel svetelného znečistenia. Pochopil, že na to, aby zachytil čo najlepšie nočné úkazy, treba vycestovať pod tmavú oblohu.
„Svetelné znečistenie nám amatérskych astrofotografom prekáža popri fotení. Začal som hľadať miesta s nízkym znečistením. Našiel som štyri parky tmavej oblohy, kde je jednoduchý prístup. Fotí sa tam dobre, avšak ani tam nie je ani zďaleka tak tmavá obloha ako by mohla byť. Je to kvôli tomu, že svetlá z miest, ktoré sú aj 100 kilometrov ďaleko, zasahujú do oblohy.“ Na svete sú známe tri najlepšie miesta na fotenie. Prvé je na ostrove Las Palmas na Kanárskych ostrovoch, ktorý Ondrej už viac krát navštívil. Druhé je na Havaji a posledné na púšti Atacama v Chille. Tam sa zatiaľ nedostal. „Môj najväčší sen je spomínaná púšť Atacama, rozložiť si tam náčinie a pozorovať, čo sa na oblohe deje.“
Pravidelná čistička hlavy
Byť sám so sebou pod nočnou oblohou znie rozprávkovo, miestami však až desivo. Počas dňa sa nám v hlave rozloží kopec myšlienok, ako ich spracovať všetky naraz, keď sa nám v tichu rozhostia? „Kedysi som chodieval na fotenia hlavne kvôli úkazom, ale postupne som si túto záľubu obľúbil najmä vďaka psychohygiene. Stráviť pár nocí pod nočnou oblohou v prírode je balzamom na dušu. Každý z nás potrebuje únik z reálnej uponáhľanej doby.“
Nie je jednoduché vstať o 2:00 ráno, ísť fotiť o 4:00 a na 6:00 prísť do práce, z tohto dôvodu chodieva Ondrej fotiť sám. Úkazy si vopred naštuduje na internete a, žiaľ, málokedy vyjdu na víkend, kedy ráno nemusí vstávať. Pracuje v rodinnej firme a je vďačný rodičom za to, že ho v záľube podporujú a môže sa realizovať.
Pre fotky spadol zo skaly
Kamaráti, ktorí s ním boli na fotení, mu v apríli v roku 2021 dokonca zachránili život. „Nešťastne som spadol z Puklej skaly na Veľkom Maníne. Netuším, čo sa presne stalo. Šmykol som sa na skale. Keby tam neboli so mnou, nedopadlo by to dobre,“ hovorí dodnes s rešpektom.
Populárna mliečna dráha
Mliečna dráha je názov našej galaxie. Keď sa pozrieme do jej stredu, vidíme tam tú najhustejšiu časť hviezd, ich zhluk. Je to najjasnejšia časť mliečnej dráhy. Vidno ju od mája do septembra. Sledovať ju je populárne aj z toho dôvodu, že je v noci teplo. Pri 15 stupňoch nikomu nevadí ľahnúť si na karimatku, vyložiť si nohy a užiť si nočný zážitok. „V zime ju tiež vidno, ale slabšie. A málokomu sa chce šplhať na vysoké hory v -20 stupňoch,“ objasňuje Ondrej. V auguste sa dajú dobre sledovať „padajúce hviezdy“, sú to v skutočnosti meteoroidy, ktoré lietajú vo vesmíre a keď preletia cez našu atmosféru, tak zažiaria.
Úspechy z NASA
Za svoj najvzácnejší úlovok považuje fotku červeného škriatka z roku 2017. Tento nazývaný nadoblačný blesk vzniká, ak sa viac búrok spojí do jednej. Druhá najobľúbenejšia vznikla, keď odfotil polárnu žiaru neďaleko Myjavy. „Keď som si našiel e-mail z NASA, že vybrali moju fotku, nechcelo sa mi veriť.“ Poslať im fotku môže hocikto a z toho množstva, čo im denne chodí, môžu vybrať akúkoľvek. Vtedy odfotil dva svetelné oblúky – spomínané zodiakálne svetlo a protisvit s celým oblúkom zimnej Mliečnej dráhy nad Nízkymi Tatrami.
Ondrej sa pri fotení stále učí niečo nové: „Na začiatku som stovky hodín iba študoval kam a čo sa dá ísť fotiť. Aj v súčasnosti mám pocit, že každý deň mi prináša novú výzvu. Samotná fotografia alebo to, čo sa na oblohe nachádza. Tento rok sme napríklad mohli pozorovať polárnu žiaru, pričom v minulosti bola veľmi zriedkavá.“ So svojimi fotografiami sa zúčastnil aj viacerých výstav. Započala to prednáška na festivale hôr a cestovanie – Horomil fest. Ďalší ročník už spojili s výstavou a od tej doby takýmto spôsobom približuje svoju prácu ľuďom, aby si uvedomili krásu nad svojimi hlavami.
V marci mu skončila druhá autorskú výstava Čo na oblohe (ne)vidíme na Budatínskom hrade v Žiline. Ondrejove fotky si môžete aj zakúpiť do domácnosti. Fotografie sa rozhodol priniesť v podobe tlače na plátne. Podľa neho majú úplne iný rozmer ako v digitálnej podobe. Nie je krásne zaspávať pod rozžiarenou nočnou oblohou?
Vysnené miesta astrofotografov
Vynikajúce na fotenie na Slovensku sú podľa Ondreja 4 parky tmavej oblohy, kde je minimum svetelného znečistenia.
Sem patria:
- Moravské Beskydy na hraniciach SK/CZ
- Kráľova studňa vo Veľkej Fatre
- Muránska planina
- Poloniny na východe
Foto: archív O.K.
