Slasti otce vlasti, Léto s kovbojem, či Noc na Karlštejne. Aj keby táto legendárna česká filmová herečka nič viac nenatočila, aj tak by tieto jej postavy stačili nato, aby sa nám natrvalo vryla do srdca a do pamäte. A hoci nikdy nepatrila k typicky oslňujúcim kráskam, stelesňujúcich typ Femme fatale, jej okúzľujúci dievčenský úsmev, ktorý jej nezotreli z tváre ani vrásky pribúdajúce rokmi a akýsi chlapčenský pôvab, vďaka ktorému sme mnohé s ňou dokázali stotožniť. Skrátka také „dievča od susedov“, ktorého príbehy sme túžili prežívať a ktorým sme sa cítili byť. Rodáčka z Chebu si svoje prvé divadelné úspechy vychutnávala v Karlových Varoch, kde študovala na gymnáziu a zároveň hrala v študentskom divadle…
Autor Katarína Hanzelová
Básne nie sú len dekoratívnym prvkom národa. Základný kameň všetkého – slovo, dokážu pretaviť do jeho duše, odkryť jeho podstatu, temperament i cit. A tak, ako každý národ potrebuje svojich básnikov, potrebuje aj interpretov ich diel, vďaka ktorým sa ich verše dokážu dotknúť srdca každého z nás. Idu Rapaičovú netreba nikomu zvlášť predstavovať. Táto osobnosť nášho dramatického umenia vošla do povedomia nielen ako herečka, ale aj ako jedinečná recitátorka, ktorá mnohým z nás odkryla krásu a posolstvo klasicistickej poézie Jána Hollého, v pôvodnej slovenčine Antona Bernoláka. V rozhovore nám porozprávala, čo všetko pre ňu báseň znamená, a aké nenahraditeľné poslanie má aj v našom digitálnom svete. Svet vôkol nás akosi…
Nosil v hlave tisícky veršov, ktoré dokázal kedykoľvek odrecitovať nenapodobniteľným spôsobom. V pamäti mal zakódované aj stovky textov divadelných, či filmových postáv, ktoré stvárnil na javisku Slovenského Národného divadla, kde pôsobil 35 rokov. Jeho životným poslaním bola poézia Narodil sa 14. Júla roku 1931 v Radvani a práve toto jeho rodisko sa stalo kľúčovým pre formovanie jeho osobnosti. Od detstva počúval verše nesmrteľného básnika Andreja Sládkoviča a táto večná pieseň o mladosti, kráse a láske sa mu navždy zakorenila v duši a stal sa neopakovateľným interprétom jeho diel. Na otázku, ktorý zo slovenských autorov mal na jeho život najväčší vplyv bez váhania odpovedal: „Jednoznačne Andrej Sládkovič. Pretože som bol krstený v kostole, kde…
So Slovenským dňom kroja sme zavítali do jedných z našich najslávnejších kúpeľov – Sliač, ktoré sa stali medzinárodným pojmom v liečbe kardiovaskulárnych ochorení. Prechádzka po nádhernom, 40 hektárovom upravenom parku je rozhodne zážitkom už sama o sebe, no keď sa k tomu ešte pridajú jedinečné piesne, tance a ľudové zvyky v podaní folkloristov, tak je to dokonalá liečebná kúra po ktorej pookreje každé srdce. Pod mohutnými stromami sa ozývali melódie v podaní speváckej skupiny z folklórneho súboru Marína, pôsobiacom v neďalekom Zvolene. Člen skupiny Ľudovít Bálint nám priblížil pôvod piesní, ktoré majú svoj konkrétny príbeh. Ten rozprával o chlapoch z legendárnej Ostrej Lúky, ktorí sa akosi dlhšie zdržali v krčme až ich…
So Slovenským dňom kroja sme zavítali do Novohradu, dedinky s krásnym názvom Ľuboreč, kde sme našli množstvo krás a bohatstva, ktoré zrodila táto úrodná zem. Novohrad možno nie je región, do ktorého prúdia davy turistov, no práve preto si zachoval svoju očarujúcu autenticitu a jedinečnosť. Tunajšie ľudové tradície nám predstavil folklórny súbor Ipeľ a bolo sa skutočne načo dívať. Ich nádherné kroje odrážali skutočnosť, že sa nachádzame v kraji bohatých gazdov a bohatstvo sa ukrýva aj v ich tradíciách. O tom, čo všetko sme v Ľuboreči videli a prečo sa tu na brehoch našej hraničnej rieky s Maďarskom ozývajú z ich piesní a tancov aj prvky Podpoľania sa dočítate v najbližšom vydaní Slovenky.
So Slovenským dňom kroja sme zavítali do prekrásneho liptovského kraja, ktorý sa stal priam synonymom Slovenska. Kraj bohatý na tradice, s jedinečným folklórom nám predstavili folkloristi zo súboru Váh a detského folklórneho súboru Ďumbier. Ich nádherné kroje rozjasnili luku nad Liptovským Mikulášom , na vrchu Háj – Nicovô, v rytme temperamentných melódií a piesní, ktoré sa tu uchovávajú už po celé generácie ako najvzácnejšie dedičstvo po predkoch. Foto galérie: Viačeslav Šambazov
Keď sme so Slovenským dňom zavítali do Opatovej, dnes mestskej časti Trenčína dostala sa nám srdečného privítania. Na malom námestí znela rezká hudba Opatovských harmonikárov a spev žien v krásnych krojoch. Skrátka prišli sme medzi „svojich“, ľudí naladených na rovnakú vlnovú dĺžku. „Veľmi nás teší, že všade kam prichádzame sa stretávame s veľkým nadšením pre naše ľudové tradície“, prihovorila sa prítomným autorka projektu a hlavná organizátorka Slovenského dňa kroja Mária Reháková. „Aj to je dôkazom toho, že idea, ktorá stála pri zrode tohto projektu a to prebúdzať záujem o našu ľudovú kultúru sa skutočne stretla s nesmiernym nadšením a Slovenský deň kroja už má dnes obrovskú podporu na celom Slovensku.“…
Pod stáročnou lipou, ktorú vysadili ešte Andrej Sládkovič pri evanjelickej fare v Hrochoti sa zišli recitátori z celého regiónu, aby si zmerali svoje sily v recitačnom umení.
Sme sa vydali so Slovenským dňom kroja a tie nás zaviedli na salaš Zbojská, ktorý sa nachádza neďaleko Pohronskej Polhory obklopený nádhernou prírodnou scenériou Muránskej planiny.
So Slovenským dňom kroja sme zavítali do Kozároviec, dediny, ktorá doslova otvára „Bránu Slovenska“.
