Niektorí ľudia v mestách si hovoria – fajn, nie je sneh, netreba odhŕňať, robiť zimnú údržbu, usporíme na nákladoch. No, ako sa vraví, každá minca má dve strany. Málo snehu na poliach spôsobuje sucho, následne nízke úrody. Pre farmárov rozhodne zimy bez snehu nie sú dobré.

Inžinier Jaroslav Hrehor je konateľom firmy Agroprofit, ktorá hospodári na poliach v obci Boliarov, čo je dedina v okrese Košice-vidiek. Zameriavajú sa na rastlinnú a živočíšnu výrobu. Pestujú pšenicu ozimnú na 150 hektároch a po pár rokoch znovu aj repku ozimnú a to na 40 hektároch. Okrem toho sa dal aj na pestovanie sóje, čo je plodina, vyžadujúca si dostatok vlahy. „Nedostatok snehu znamená pre nás len zlé dopady. Ak na pôde chýba snehová pokrývka, potom na jar, pri rozpúšťaní snehu, nevsiaka do pôdy vlaha. Rozpustený sneh, to je voda, vlaha pre polia. Ak chýba, škodí to už osiatym oziminám, to znamená pšenici ozimnej a repke ozimnej. Spôsobuje to nedostatočný rast i zahustenie rastlín na ploche, zlé odnožovanie. A bude to škodiť aj jarným plodinám, pokiaľ nedostatok vlahy v pôde bude pretrvávať. Presnejšie to posúdime, keď nastúpi jar, začne vegetácia. Ale vyhliadky nie sú dobré, keďže snehovej prikrývky niet a ani dažďa nie je veľa. Dobre to vidíme tu na Domaši – vodná nádrž je poloprázdna. To znamená, že vody je nedostatok,“ hovorí Jaroslav Hrehor.

O polovicu menšia úroda
Pokiaľ ide o sóju, aj s tou môžu byť problémy. „Sója je špecifická plodina. Seje sa na jar, a keď po zime nie je v pôde dostatok vlahy, živorí. A najviac vlahy potom potrebuje, keď má veľa zelenej hmoty, teda pri raste, pri nasadzovaní šešúľ – úrody. Keď k tomu nedostatku pôdnej vlahy zo zimy ešte aj nezaprší, tak potom je zle, úroda sa decimuje. Tak to bolo minulý rok u kukuríc, ktoré nemali vlahu počas rastu. Skoro dozreli a úroda bola len polovičná,“ vysvetľuje konateľ firmy. Podľa dát Slovenského hydrometeorologického ústavu pociťujeme v posledných troch mesiacoch na území celej našej krajiny výrazné sucho. Pôde chýba viac ako 50 mm zrážok, v horských oblastiach stredného Slovenska aj viac ako 100 mm zrážok. Tieto údaje zverejnila Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK). A takáto zrážková bilancia určite bude mať dopad na rast rastlín, na úrodu. „Viete, je rozdiel či pozberáte z hektára šesť, sedem, či dokonca osem ton pšenice ozimnej, alebo o polovicu menej. Potom to môže dopadnúť aj tak, že nebude dostatok pšenice pre potravinársky priemysel – teda našej domácej. Nebude dostatok pšenice pre kŕmne zmesi pre hospodárske zvieratá – dobytok. Ono sa to vždy zmäkčí tým, že troška poprší, ale môže to byť aj tragické. Boli už aj suché jari, suché roky, že úroda sa zdecimovala viac ako o polovicu,“ konštatuje inžinier Hrehor.

Závlahy sa nedajú použiť všade
Upozorňuje, že v prípade týchto „veľkých plodín“ – pšenice, repky, ktoré sa pestujú na veľkých výmerách, zavlažovanie nemožno použiť. „Nie je možné zavlažovať také veľké polia, lány. A v našej lokalite už vôbec nie. Toľko vody v potokoch nie je, aby sme mohli zavlažovať, nemáme taký prístup k vode. Závlahy sa robili na malých, minimálnych výmerách, keď sa pestovala zelenina,“ vysvetľuje agronóm.

Slabý mráz praje škodcom i hrabošom
No farmári, majú aj ďalší problém. Nielen, že je málo snehu, ale aj mráz je slabý. „Keď sú mrazy a pôda je prikrytá snehom, tak väčšina škodcov vyhynie. Potom počas vegetácie nezaznamenávame také silné útoky škodcov na poľnohospodárske plodiny. Pokiaľ nie je ani mráz, ani sneh, škodci vegetujú v pôde, prežívajú a množia sa, lebo majú ideálne podmienky. Slabé mrazy tiež prospievajú hrabošom, robia diery do zeme a spôsobujú neskutočné škody na koreňoch rastlín,“ konštatuje skúsený farmár.

Siať, ale neorať
V boji so suchom prichádzajú odborníci aj s ďalšími návrhmi. Konkrétne ide o pracovný postup, kedy sa pole zámerne neorie.
„Ide o moderné vodo-ochranárske technológie. Používajú sa na to bezorebné sejačky a ich výhodou je, že šetria pôdnu vlahu. Keď sa pôda nepoorie, nevyparuje sa z nej vlaha. Ostáva v pôde. Jedna takáto sejačka však stojí od 150-tisíc a viac. My, menší farmári, si to nemôže dovoliť. Síce sa dajú na kúpu využiť fondy z EÚ, ale tie výzvy sú nad jeden milión eur, takže to využívajú zase len tí veľkí farmári,“ uvádza inžinier Hrehor. Ako dodáva, že bezorebné systémy celkovo nevyriešia deficit pôdnej vlahy.
Konope a cirok
Na Slovensku zaznamenávame posledné roky počas leta vysoké teploty, priam horúčavy. Vyschýnajú nám rieky, klímou akoby sme sa približovali k južným krajinám. Znamená to, že aj poľnohospodári budú musieť zmeniť skladbu pestovaných rastlín? Začnú sa u nás pestovať aj suchomilné poľnohospodárske plodiny? „Niektorí farmári skúšajú pestovať konope, pretože je to hlboko koreniaca rastlina. Sucho na ňu mená taký dosah. Treba však na to povolenie a tiež zabezpečiť odbyt v rámci pradiarskeho priemyslu. Ďalšou plodinou je cirok. Je odolný voči suchu, pestuje sa v okolí Sahary. Cirok sa pomelie na múku a dajú sa z neho robiť posúchy, placky, ako to napríklad robia v Egypte, či Sýrii. Viem, že cirok sa už u nás pestuje,“ uzatvára inžinier Jaroslav Hrehor.
Zdravý cirok
Za čias Rakúsko-Uhorska sa u nás pestoval cirok na južnom Slovensku. Je to cenná potravina. Predpokladá sa, že v Sudáne sa pestoval tisíce rokov pred naším letopočtom. Radí sa medzi obilniny. Vďaka jeho schopnosti rásť a prežiť v nepriaznivých podmienkach, a to najmä v suchu, sa rozšíril po takmer celej Afrike a neskôr aj do Ázie. Celozrnný cirok obsahuje fosfor, vápnik, mangán, horčík, draslík a malé množstvá železa, zinku a sodíka. V jeho zložení nájdete aj vitamíny B1, B2, B3, B9, E a K. Cirok má antioxidačné, protizápalové a antimikrobiálneúčinky. Niektoré fenolové zlúčeniny v ciroku môžu pôsobiť protirakovinovo. Pomáha bojovať proti voľným radikálom a oxidačnému stresu.
Klimatológ P. Faško: Bez snehu sa rýchlo otepľoval vzduch
Minulý týždeň nás počasie veru poriadne prekvapilo. Uprostred zimy sme mali pár dní jari. Čo sa to udialo, opýtali sme sa klimatológa Dr. Pavla Faška zo SHMÚ.
„Oteplenie, ktoré sa prejavilo v tomto roku u nás na konci januára, bolo zvláštne tým, že ešte na začiatku poslednej januárovej dekády boli napríklad aj v nížinách juhozápadného Slovenska celodenné mrazy spôsobené teplotnou inverziou. Keď sa inverzia rozpadla a na začiatku poslednej januárovej pentády sem začal prúdiť teplý vzduch, veľmi rýchlo sa oteplilo. Tomuto otepleniu nebránil ani zamrznutý zemský povrch. Rozhodujúce v tejto situácii bolo, že na väčšine územia Slovenska chýbala snehová pokrývka. Tak sa nemusela pri prúdení teplého vzduch najprv topiť, ale naopak, rýchlo sa začali pri slnečnom počasí otepľovať prízemné vrstvy vzduchu. Oteplenie bolo také výrazné, že niektoré meteorologické stanice na Slovensku zaznamenali najvyššie hodnoty teploty vzduchu pre mesiac január, v období aspoň od roku 1961, respektíve v období ich prevádzky. Takto bolo napríklad 28.1.2025 v Gabčíkove, kde namerali 18,0 stupňov Celzia či v Liesku 13,2 stupňa Celzia. Podobné oteplenie ako teraz bolo už na konci januára u nás zaregistrované a došlo k nemu v roku 2002 a 2007.“
Viera Mašlejová
Foto: J. H, SPPK