Tento rok si užijeme mimoriadne horúce letné dni. Nejedna z nás sa už nevie dočkať opálenej snedej pokožky. Pozor však na to, aby nás slniečko nedobehlo. O tom, ako sa chrániť pred nežiaducim starnutím pokožky či nepríjemným spálením, ktoré si naša pokožka bude pamätať po zvyšok života, sme sa porozprávali s odborníčkou na starostlivosť o pleť Karolínou Baumgartnerovou.
Aké sú najdôležitejšie opatrenia na ochranu pokožky pred slnečným žiarením v letných mesiacoch?
Asi každého pod touto otázkou hneď napadnú krémy s ochranným faktorom – ľudovo nazývané SPF-ká. Tie sú skutočne v boji s nežiadúcimi dôsledkami UV žiarenia veľmi dôležité, no nemali by sme zabúdať ani typický sedliacky rozum. To znamená – neslniť sa v najexponovanejších hodinách od desiatej do šestnástej, keď je slnko najsilnejšie a koža sa môže najrýchlejšie spáliť.
Počas intenzívne slnečných dní je potrebné vyhľadávať tieň pod slnečníkom. Výborným pomocníkom najmä pre malé deti, no už si ich obľúbili aj mnohí dospelí, sú špeciálne plavky s ochranným faktorom – takzvané UPF oblečenie, ktoré chráni kožu podobne, ako keby ste na ňu aplikovali SPF. Samozrejme, že by sme nemali zabúdať ani na pokrývku hlavy a kvalitné slnečné okuliare. Nielen koža, ale aj citlivé štruktúry oka sú na UV žiarenie veľmi citlivé.
Ktoré časti tela sú najviac náchylné na spálenie?
Ak hovoríme o koži, tak najjemnejšia je pokožka v okolí očí a potom ,,trčiace“ časti ako uši, nos a pery. Práve tieto miesta si ľudia často zabudnú natrieť a skončia s nepríjemnými spáleninami. SPF v okolí očí môže niektorých ľudí štípať, prípadne im z neho slzia oči. Výborným pomocníkom sú tuhé SPFká v tyčinke – takzvané sun sticky, ktoré môžeme použiť aj na pery.
S alergiou na slnko sa narodíme, alebo si ju môžeme spôsobiť životným štýlom?
Alergia na slnko je súhrnné laické označenie niekoľkých kožných ochorení, ktorých podstata je iná a spoločné majú to, že ide o svrbivý výsev vznikajúci v príčinnej súvislosti po pobyte na slnku. Nejde o alergiu v pravom zmysle slova. Takéto prejavy môžu postihovať tak malé deti, ako aj dospelých. Veľmi často sa výsev objaví s prvým silnejším jarným slnkom, alebo hneď na začiatku dovolenky pri mori, keď „nezvyknutú“ kožu vystavíme náhle intenzívnemu UV žiareniu.
Aký je význam SPF a ako správne vybrať ochranný krém?
Krém s ochranným faktorom „sun protective factor“ je prípravok, ktorý predlžuje čas, ktorý môžme stráviť na slnku bez toho, aby sa koža spálila. Dobrý opaľovací krém je širokospektrálny. To znamená, že chráni nielen pred UVB ale aj pred UVA zložkou žiarenia a má hodnotu minimálne 30. V lete oceníme aj vode-odolnosť. Čo sa týka slnečných filtrov obsiahnutých v prípravkoch, tie delíme na minerálne a chemické. Moderné prípravky nezriedka obsahujú kombináciu viacerých druhov filtrov. Nedá sa povedať, že jeden typ je lepší a druhý horší. Prípravky predávané na našom trhu spĺňajú európske bezpečnostné normy a sú zdraviu nezávadné. U úplne maličkých detí (6 mesiacov-2 roky) a atopikov však volíme skôr minerálne filtre, keďže majú menší alergizujúci potenciál.
Má slnečné žiarenie vplyv na starnutie pokožky?
Jednoznačne áno. UV žiarenie je dokázateľný urýchľovač starnutia. Zmeny na koži napáchané vplyvom UV žiarenia označujeme pojmom „photoaging“. Nehovoríme tu len o vráskach a ochabnutej koži, ale aj o pigmentových škvrnách, rozšírených žilkách, stenčením kože a rôznych výrastkoch…
Aké najčastejšie chyby robia dovolenkári pri ochrane pokožky pred slnkom?
Myslím, že ľudia začínajú byť vo všeobecnosti veľmi dobre informovaní o možných rizikách spojených so slnením. Už dávno nie je hitom vrátiť sa z dovolenky čo najtmavší, aby druhí videli, že človek bol pri mori. K častým chybám však stále patrí nedostatočná aplikácia ochranného produktu – na tvár by sme mali aplikovať množstvo zodpovedajúce dvom dĺžkam prstu, na krk až trom dĺžkam. Na telo množstvo zodpovedajúce jednému plnému štamperlíku. K druhej častej chybe patrí zabúdanie re-aplikácie prípravku. Pri pobyte na intenzívnom slnku by sme mali náter obnovovať každé dve hodiny, respektíve po každom pobyte vo vode.
Čo si myslíte o produktoch, ktoré podporujú rýchlejšie opálenie?
V súčasnosti aj mnohé známe kozmetické firmy pridávajú do svojho portfólia SPF-ká, ktoré majú vysoký faktor 30+, no zároveň obsahujú aj látky podporujúce prirodzené „hnednúce“ mechanizmy v koži. Ja takéto novinky vítam, keďže po takomto produkte môže siahnuť aj človek, ktorý by za iných okolností radšej volil nižší faktor z obavy, že sa neopáli, alebo by po SPF-ku možno nesiahol vôbec. Čo sa však týka opaľovacích olejov s doslova smiešnymi hodnotami SPF (5-15), najradšej by som bola, aby sa úplne stiahli z predaja.
Čo robiť, keď sa spálime?
Veľmi dôležité je vyvarovať sa ďalšiemu pobytu na slnku aspoň na pár dní. Spálenie je defacto zápal v koži. Potrebujeme jej dať na chvíľu pokoj a čas, aby sa zregenerovala. Pokožku je vhodné chladiť vlažnou vodou a následne nosiť vzdušné voľné oblečenie z prírodných materiálov. Na podporu regenerácie môžeme aplikovať gély s obsahom aloe vera alebo peny s obsahom panthenolu. Celkom nevhodné je aplikovanie mastných, prípadne parfumovaných produktov. Niekedy si však spálenie vyžaduje aj odborný zásah lekára – ak sa na koži vyskytnú pľuzgiere, pridružia sa príznaky ako teplota, triaška, pocit na zvracanie. Obzvlášť opatrní by sme mali byť v prípade malých detí.
Ako dlho si pokožka pamätá spálenie?
Koža má sloniu pamäť a pri každom spálení sa odohrávajú určité zmeny bunkovej DNA. Takže doslova doživotnú. Čím viac krát sa spálime, tým horšie, keďže poškodenie sa sčítava.
Ako súvisí slnečné žiarenie s rakovinou kože?
UV žiarenie a opakované spaľovanie kože má dokázateľný karcinogénny potenciál nielen melanómu, ale aj takzvanej nemelanómovej rakoviny kože. To, či sa u osoby rozvinie rakovina, však závisí od viacerých faktorov. Patria tam napríklad aj genetika, fototyp kože a ďalšie.
Čo zahŕňa prevencia proti tomuto ochoreniu?
Už spomínané racionálne správanie sa v letných mesiacoch. Zamedzenie spáleniu kože používaním vhodného produktu s SPF, vyhýbanie sa slnku v najintenzívnejších hodinách a treba spomenúť aj pravidelné dermatoskopické vyšetrenie kože u kožného lekára. Každý z nás by si na to mal raz za rok nájšť čas. Preventívnym vyšetrením vieme zachytiť veľa potenciálnych problémov.
Postihuje nejaké špecifické skupiny ľudí, vyskytuje sa aj u detí?
Rakovina kože sa čoraz viac posúva do nižších vekových skupín, má stúpajúcu tendenciu už od mladého dospelého veku. Deti postihuje, našťastie, len veľmi zriedkavo. Čo sa týka nemelanómovej rakoviny kože – bazaliómy, tam je stúpajúci výskyt s vyšším vekom. Súvisí to s už spomínanou kumuláciou zmien vplyvom dlhodobej expozície kože UV žiarením.
Je na Slovensku táto diagnóza častá?
Áno, žiaľ. Aj napriek umiestneniu našej krajiny v centrálnej Európe a neprítomnosti mora, toto ochorenie sa nevyhýba ani Slovákom. Preto je veľmi dôležité neustále šíriť osvetu a nabádať ľudí nielen k samovyšetrovaniu kože, ale aj k preventívnym prehliadkam.
TIP od lekárky: Netreba si robiť z leta a slniečka strašiaka. Stačí sa inšpirovať južanskými národmi a ich siestou. Počas obeda sa schovať do tieňa, vychutnať dobré jedlo… A chrániť kožu detí už od malička, je to jedna z najdôležitejších vecí, čo môžte pre ich zdravie urobiť.
MUDr. Karolína Baumgartnerová – V roku 2015 absolvovala Lekársku fakultu Univerzity Komenského a následne pracovala na Detskom kožnom oddelení na Kramároch. Po návrate z materskej dovolenky pracuje v Lasercentrum Paracelsi, kde sa venuje najmä tvárovým dermatózam, ale aj detským pacientom. Okrem práce v ambulancii, prípravy na atestáciu a jej šesťročnej dcéry Anny ju naplno zamestnáva aj instagramový účet karolina.baumgartner, na ktorom sa snaží podávať medicínske fakty ľudskou rečou a priblížiť sledovateľom svet starostlivosti o pleť.
