Branka Hronská patrí medzi ženy, ktoré dokážu svojím pohľadom na svet pobaviť aj prinútiť k zamysleniu. Jej tvorba čerpá z bežného života, no zároveň sa v nej odráža cit pre humor a schopnosť vystihnúť situácie, ktoré sú mnohým rodičom až podozrivo známe. Ako zvláda balans medzi prácou, tvorbou a každodennými výzvami?
A ako sa postavila k „nevyžiadaným radám“, ktoré dostáva nielen v osobnom, ale aj pracovnom živote? Odpovede a mnoho viac sa dozviete v rozhovore.
Prvý diel knihy Jojo, to vážne? si získal množstvo fanúšikov. Kedy vám bolo jasné, že príde aj pokračovanie?
Pokračovanie Jojových príbehov na seba nenechalo dlho čakať, pretože výmysly 8-ročných detí sú nevyčerpateľnou studnicou. A keďže proces vydania knihy trvá istý čas, bolo treba vymýšľať príbehy takmer hneď. Páčila sa mi veľmi aj spolupráca s Dr. Robertom Krause a chceli sme spolu rodičom priniesť rady k ďalším situáciám, s ktorými sa doma stretávajú.
Hovorí sa, že druhá kniha je pre autora väčšia výzva ako tá prvá. Platilo to aj vo vašom prípade?
Za výzvu považujem hlavne nájsť zaujímavosti, ktoré prináša do príbehov Jojov ocino. Je totiž vedec a nikdy si neodpustí spomenúť informácie, ktoré Jojovi rozširujú obzory. Nechcela som však, aby to boli vedomosti, ktoré sa deti naučia v škole či škôlke, ale vždy spomenúť niečo, čo je nové alebo menej známe. Jednoducho vytiahnuť nejakú „čerešničku“.
Čím sa Jojo, to vážne 2 líši od jednotky? Dočkajú sa čitatelia ešte bláznivejších situácií alebo niečoho nečakaného? Dá sa to vôbec?
Druhý diel je vlastne o nových situáciách. Nenazvala by som to pokračovaním, pretože Jojo má stále 8 rokov, malú sestru Olinku a veľa nápadov, ako si zjednodušiť úlohy, ktoré mu zadá mama. Novou postavou v druhej knihe je babka, ktorá v prvej bola iba spomenutá a v druhej časti príde Joja strážiť, keď je chorý alebo keď sú rodičia pracovne odcestovaní.
Hlavný hrdina sa opäť dostáva do absurdných momentov. Ktorá časť vám dala pri písaní najviac zabrať?
Náročné bolo v niektorých príbehoch vymyslieť, čo Jojo vyparatí a zároveň to udržať v medziach, aby bol v bezpečí. A prípadne jeho sestra Olinka, z ktorej má obľúbený terč svojich bláznivých nápadov. Napríklad ju necháva vypiť cibuľový sirup, ktorý mu nechutí či nechtiac jej zalepí do vlasov cukríky. Každý príbeh však skončí šťastne a spolu aj s rodičmi dajú všetko do poriadku.
Čerpali ste zo skutočných udalostí? Čo je najneuveriteľnejšie, čo sa vám naozaj stalo?
Ja som bola veľmi poslušné dieťa a možno práve preto teraz vymýšľam také bláznivé príbehy. Akože lozila som po stromoch, zlomila som si ruku, keď som z jedného spadla, alebo som našim doma plakala v šiestich rokoch, že ma nechcú pustiť na moju prvú diskotéku v živote (samozrejme detskú „diskotéku“), ale inak úplná pohoda. Nič z toho, čo vymýšľa Jojo nebolo z môjho života, ale rada počúvam, čo robia deti mojich kamarátok, prípadne čo robili moji známi vo svojom detstve a inšpirujem sa.
Ak by ste si mohli vybrať jedného herca, ktorý by stvárnil Joja vo filmovej adaptácii, kto by to bol a prečo?
Ak by to bolo možné, určite by Joja mal hrať Macaulay Culkin ešte ako dieťa z filmov Sám doma. Presne tak si ho predstavujem: ako hravého výmyselníka s dobrým srdcom, ktorý vyrieši každú situáciu a nakoniec po sebe aj uprace 🙂
Príbehy sú nabité humorom. Čo dokáže najviac rozosmiať vás osobne?
Milujem humor 🙂 Zbožňujem sitcomy a dokážem ich pozerať aj neustále dokola. Páči sa mi, keď vie niekto pohotovo reagovať a má inteligentný humor. A niekedy aj tie najjednoduchšie, aj detské, vtipy ma vedia veľmi dobre pobaviť.
Myslíte si, že sa čitatelia v Jojových zážitkoch vidia? Dostali ste už niekedy spätnú väzbu typu: „Toto sa stalo aj mne!“?
Určite áno 🙂 Viacerí ľudia v mojom okolí sa ma pýtali, či som to písala o ich deťoch, pričom ja som mala pocit, že som tie situácie práveže prehnala do extrémov. Ale áno, počula som, ako deti doma kreslia po nábytku. Len dúfam, že si tú knihu nevezmú ako inšpiráciu pre nové šibalstvá.
Aký bol najvtipnejší alebo najdojímavejší komentár od čitateľa, ktorý ste dostali?
Dostávam veľa pozitívnej spätnej väzby a vždy ma poteší, keď sa moje príbehy páčia deťom aj ich rodičom. Vtipné je vždy, keď niekto v príbehoch vidí svoje deti, že vystrájajú rovnako ako hlavný hrdina. A musím povedať, že ma dojalo, keď mi kolegyňa Alenka Stračiaková povedala, že vďaka mojej knižke bolo prvé slovo jej dcérky Eli „Jojo“.
Plánujete pre fanúšikov ešte ďalšie dobrodružstvá Joja? Možno trilógiu?
Toto zatiaľ nechám zahalené rúškom tajomstva. V týchto dňoch práve pracujem na iných príbehoch, ktoré, verím, že potešia a pobavia nielen čitateľov, ale aj divákov. Avšak Jojove dobrodružstvá sa určite nekončia a je ešte veľa situácií, ktoré môže zažiť a vyblázniť sa v nich.
Jojo je momentálne „v kurze“. Môžete nám prezradiť, čo sa s ním aktuálne deje?
Druhá časť knihy Jojo, to vážne? je teraz nominovaná na Detskú knihu roka 2024, čo je pre mňa obrovský úspech. Veľmi si vážim, že sme sa spolu do tejto ankety dostali, pretože rebríček je zostavený na základe čitateľského záujmu, a to je pre mňa veľká pocta.
Napísať knihu, ktorá má edukovať, ale nie poúčať je pomerne veľká výzva. Ako sa vám podarilo vyhnúť „nevyžiadaným radám“? A ako na takéto rady reagujete v osobnom živote?
Úprimne, v osobnom živote s nimi stále bojujem a musím si pripomínať, že nemusím brať do úvahy rady od každého. A tiež priznávam, že som v druhej knihe trochu zohľadnila pripomienky od pána Dr. Krause, ktorý poukázal na to, že Jojova mama je niekedy mentorská, čo som si ja neuvedomila. Takže som sa aj ja niečo pritom naučila a aj postava Jojovej mamy sa vyvinula.
Písaniu Joja ste sa venovali počas práce v televízii JOJ. Ako si viete efektívne naplánovať svoje dni pri veľkej rôznorodosti úloh? Je pre vás vysoké pracovné nasadenie motorom alebo skôr brzdou, keď ide o kreativitu?
Určite je to motor. Niekedy mám pocit, že čím viac úloh mám, tým efektívnejšie ich zvládam. Zásadné je však pre mňa plánovanie a rozdelenie času, pretože pri písaní kníh sa potrebujem úplne „odstrihnúť“ od sveta a sústrediť sa iba na príbehy. Keďže som veľmi zvedavá a rada objavujem nové veci, aj najmenšie podnety ma dokážu zaujať. V takej fáze zbieram nápady a robím si poznámky do telefónu. Keď už je však čas písať, zavriem sa medzi štyri steny a nechám pracovať fantáziu.
Ak by mal Jojo dať čitateľom jednu životnú radu, aká by to bola?
Buďte deťmi a užívajte si to čo najviac. Nechajte pracovať svoju fantáziu a kreativitu na plné obrátky. Dospelí sú tu na to, aby ustrážili, aby ste boli pritom v bezpečí.
- Metropola 04/2025
- Tip na sviatočný večer: Štefan Štec vás roztancuje aj dojme! Sledujte novú hudobno-zábavnú reláciu Maľované Šte(t)com
- Horúce rytmy, španielske záhrady a Picasso: Slovenská filharmónia vás vezme na výlet na juh
- Womanizer: Malý zázrak, ktorý zmení váš intímny svet
- Vlna baránka v hlavnej úlohe
