Slovenskí fajčiari si už zvykli na to, že sú pre štát bankomatom. Daň z tabaku jednoducho rastie vždy, keď treba vykryť diery v štátnom rozpočte. No to, čo chystá Brusel, môže byť ešte dramatickejšie. Na pôde Európskej komisie opäť ožívajú plány na revíziu predpisov o zdaňovaní tabakových výrobkov. Brusel sa chystal meniť dane z tabaku už viackrát, naposledy v roku 2022.
Novinári z Financial Times vtedy zistili, že má ísť o plošné zdvojnásobenie minimálnej sadzby spotrebnej dane, z 1,80 eura na 3,60 eura. To by v praxi znamenalo , že by sa dane naprieč úniou vyrovnali a ceny cigariet by sa priblížili tým, aké dnes majú najbohatšie krajiny, teda zhruba 7 až 9 eur. Po silnom odpore, najmä zo strany chudobnejších krajín, bol nakoniec plán odložený z dôvodu „iných priorít.“
Podľa aktuálnych článkov v Poľsku, ktoré je od januára predsedajúcou krajinou, sú však plány na „ambiciózne“ zvyšovania minimálnych sadzieb opäť na stole. Je pritom prekvapivé, že podobná iniciatíva prichádza práve v čase, keď sa schyľuje k obchodnej vojne so Spojenými štátmi, protestujúci farmári svojou blokádou hraníc anulujú Schengen, automobilový priemysel, ktorý bol pýchou Európy ide na pol plynu a Brusel len ťažko definuje svoje postavenie voči svetovým mocnostiam a začína pochybovať o bezpečnostných zárukách tej najväčšej.
Pre krajiny ako Nemecko, Holandsko či Francúzsko, kde už ceny cigariet dosahujú vysoké úrovne, by zjednotenie daní neprinieslo zmenu. Slovensko je však v inej situácii.
Podľa Eurostatu patria Slováci medzi najviac finančne zaťažené domácnosti v EÚ. Na bývanie, energie, jedlo a tabakové výrobky minú až 55 % svojich príjmov, čo je suverénne najviac zo všetkých krajín. To znamená, že zdvojnásobenie spotrebných daní by nielenže Slovákov zasiahlo viac ako iné národy, ale v rámci krajiny by postihlo tých najchudobnejších.
Navyše, Slovensko má stále jednu z najvyšších inflácií v eurozóne. Ako informovala Národná banka Slovenska, medziročný rast spotrebiteľských cien na Slovensku sa v januári zrýchlil na 4,1 %, čo je najvyššia úroveň od začiatku roka 2024. Na porovnanie, v eurozóne bola inflácia 2,5 %. „Rast cien na Slovensku bol tretí najrýchlejší v 20-člennej európskej menovej únii,“ konštatuje NBS. Zároveň dodáva, že inflácia sa v tomto roku opäť zrýchli: „Stane sa tak v dôsledku zvýšenej DPH a ďalších konsolidačných opatrení vlády.“
Pripomeňme, že ceny tabakových výrobkov u nás rástli 4 roky po sebe a majú rásť aj v ďalších rokoch. Štát v tomto roku plánuje na daniach od fajčiarov vybrať miliardu eur.
Zvyšovanie daní však mieru fajčenia neznižuje. Dôvod je jednoduchý. Len máloktorý fajčiar totiž dokáže prestať. Až dve tretiny fajčiarov v prieskumoch uvádza, že by chceli s týmto zlozvykom skoncovať, no v praxi pokračujú, aj keď sú si vedomí zdravotných rizík.
Zhruba milión fajčiarov na Slovensku by tak muselo počítať, s tým, že dvojnásobne dane by výrazne znížili ich príjmy. A budú hľadať riešenie – to však nenájdu ani v alternatívnych výrobkoch bez tabaku, pretože aj tie chce Brusel zahrnúť do svojich plánov na zvyšovanie daní. Nájdu ho však na čiernom trhu. Už teraz má Slovensko v tomto smere nemalé problémy.
V posledný februárový deň tohto roka Finančná správa SR informovala o svojom historickom úspechu, keď sa jej podarilo odhaliť najväčšiu nelegálnu továreň na výrobu cigariet. „Súčasťou odhalenia nelegálnej výrobne v okresoch Skalica a Spišská Nová Ves je vyše 19 miliónov kusov cigariet, vyše 48 ton tabakovej suroviny a takmer 17 tisíc kg rezaného tabaku, pričom škoda na spotrebnej dani a DPH predstavuje sumu viac ako 15 miliónov eur,“ informovala finančná správa.
Ide pritom len o špičku ľadovca. Informácie o záchytoch kontrabandu, odhaleniach organizovaných skupín, koordinovaných medzinárodných zásahoch, či zábery zo spaľovania nelegálnych cigariet, sú v poslednom období bežnou výbavou večerných správ.
Podľa poslednej štúdie spoločnosti KPMG, sa spotreba pašovaných a falšovaných cigariet na Slovensku v roku 2023 zvýšila o 52 %. V prepočte sa u nás spotrebovalo 13 miliónov krabičiek, čo vzhľadom na počet obyvateľov predstavuje takmer 2,5 krabičky „na hlavu.“
Výpadok Slovenska na daniach z titulu nelegálnej spotreby KPMG vypočítala na 44 mil. EUR, pričom oproti roku 2022 to predstavuje nárast o 17 mil. eur.
Podiel nezdanených cigariet je na rekordných úrovniach aj podľa poslednej analýzy Nielesen IQ, ktorá zistila, že každá piata krabička vyfajčená na Slovensku bola kúpená bez spotrebnej dane.
V tomto probléme nám teda daňové plány Bruselu nepomôžu. Skôr naopak. Okrem slabej kúpyschopnosti a cenovej citlivosti Slovákov, treba brať do úvahy aj špecifikum východnej hranice.
Zostáva dúfať, že rozhodovanie o daňových otázkach aj naďalej zostane v kompetencii členských krajín. Stále viac sa totiž hovorí o snahe tzv. starých členov prejsť z rozhodovania konsenzom na rozhodovanie kvalifikovanou väčšinou. Tým by sme prišli o právo veta a vôľu silnejších krajín by sme museli pasívne prijať.
Ak by sa plán na harmonizáciu spotrebných daní podarilo presadiť, išlo by o precedens, ktorý by oslabil suverenitu členských štátov v daňovej politike. Nemuselo by však zostať len pri len cigaretách.
