Hoci novozvolený český prezident, armádny generál Petr Pavel vyhral voľby s takmer miliónovým náskokom už pred viac ako mesiacom, do funkcie nastúpi až po dnešnej inaugurácii na Pražskom hrade. Nahradí tak doterajšieho prezidenta Miloša Zemana, ktorý bol hlavou štátu 10 rokov.
Pavlovi voliči sa rozhodli pre takzvaný nový typ prezidenta. Mnohí ho prirovnávajú k našej prezidentke Zuzane Čaputovej. Jedno majú rozhodne spoločné a tým je ich charizma. Nový prezident síce o svojom súkromí veľa neprezrádza no podarilo sa nám o ňom zistiť viac.
Mierili na neho kalašníkovom, je to hrdina vo flanelke, s komunistickou minulosťou
Už počas volebnej kampane musel Pavel viackrát vysvetľovať svoju komunistickú minulosť. Na rozdiel od svojho najväčšieho rivala Andreja Babiša, ktorého Ústav pamäti národa eviduje ako pracovníka ŠtB, Pavel údajne nikdy nespolupracoval s vojenskou kontrarozviedkou ani inou zložkou ŠtB. Majú to podľa neho potrvdzovať aj úspešne zvládnuté najprísnejšie bezpečnostné previerky. Presvedčiť voličov musel aj úpravou svojho imidžu a prejavom. Keď pred troma rokmi obchádzal Česko v zakásanej flanelovej košeli s neupraveným účesom, pôsobil podľa mnohých skôr ako bežný český dôchodca, než armádny generál mieriaci na hrad. Video, v ktorom dve hodiny nudne prednáša študentom, sa stalo zdrojom viacerých satirických zostrihov. Z nudného dôchodcu sa stal za krátko sympaťák, ktorý si získal nie len ženskú populáciu, ale aj mladých voličov. Jeho suchý humor si Česi zamilovali. Pavel ustal s vtipom dokonca aj škandalóznu kampaň, v ktorej sa šírili falošné správy o jeho úmrtí. Na svojich profiloch na sociálnych sieťach zverejnil obrázky z filmu číslo 5 žije, no s jeho tvárou a volebným číslom 4. Aj v reakcii tesne po víťazstve či mu jeho najväčší rival Andrej Babiš zablahoželal zavtipkoval, že vlastne nevie, keďže nemá na neho uložené číslo. O jeho popularite svedčí aj fakt, že krátko pred druhým kolom volieb ho vítali na námestiach nadšené davy. Aj mladí voliči ho podporovali práve nosením symbolickej flanelovej košele. Flanelku podaroval aj našej prezidentke Zuzane Čaputovej, ktorá mu ako prvá zablahoželala priamo v jeho volebnej centrále. Práve tam to vo volebný deň vyzeralo skôr ako na koncerte rokovej hviezdy. Mnohí sa chceli s novým prezidentom vyfotiť alebo byť aspoň v jeho blízkosti.
V otcových šľapajach
Petr Pavel sa narodil 1. novembra 1961 v meste Planá neďaleko Mariánskych Lázní. Ako prvorodený syn otca veliteľa samostatnej roty a matky vedúcej miestnej predajne potravín, neskôr účtovníčky. Otcovo zamestnanie plukovníka a dôstojníka Československej ľudovej armády spôsobilo, že sa často sťahovali. Napriek tomu základnú školu absolvoval s vyznamenaním. Vo veku 14 rokov nastúpil na Vojenské gymnázium Jana Žižku z Trocnova v Opave, ktoré skončil rovnako s výbornými výsledkami. Po jeho absolvovaní pokračoval štúdiom na Vysokej vojenskej škole pozemného vojska vo Vyškove. Záujem o vojenské spravodajstvo ho priviedol na postgraduálne štúdium odboru na Vojenskej akadémii v Brne. Vďaka skvelým študijným výsledkom aj znalosti cudzích jazykov bol vybraný na štúdium Vysokej štábnej školy pre vyšších dôstojníkov v Camberley a neskôr na Kráľovskú akadémiu obranných štúdií v Londýne.
Komunista a vojnový hrdina
Pred revolúciou slúžil v armáde päť rokov vo výsadkovom útvare osobitného určenia. Bol členom Komunistickej strany Česko-Slovenska (KSČ). Podľa jeho viacerých vyjadrení, členstvo vtedy vnímal ako súčasť služby v armáde, ale dnes vie, že to bola chyba. Údajne nemal dostatok informácií o zločinoch vtedajšieho režimu. V mladosti bolo Pavlovou túžbou stať sa elitným výsadkárom. Vedel, že šancu má len vtedy, ak bude členom strany. Po Nežnej revolúcii ďalších desať rokov pôsobil na rôznych funkciách vo vojenskom spravodajstve. Pred tridsiatimi rokmi sa zúčastnil misie v bývalej Juhoslávii. Jeho jednotka, ktorej velil, úspešne oslobodila uprostred chorvátsko-srbského ozbrojeného konfliktu skupinu obkľúčených 53 francúzskych vojakov. Podarilo sa mu to za dramatických okolností, kedy mu na hlavu mierili kalašnikovom. Za túto misiu Pavel dostal francúzske najvyššie vojenské vyznamenanie, ako aj najvyššie štátne vyznamenanie, Rád čestnej légie za nevšednú odvahu. Medajlu za hrdinstvo mu, ako prvému, udelil Václav Havel.
Ako jediný východoeurópan bol predsedom výboru NATO
Prvé skúsenosti vo vojenskej diplomacii získal ako zástupca vojenského a leteckého pridelenca ČR v Belgicku, Holandsku a Luxembursku. O niečo neskôr sa vrátil k špeciálnym silám ako veliteľ, keď pripravoval prvú jednotku Armády Českej republiky (AČR) vyčlenenej do NATO. Po vstupe Českej republiky do NATO a neskôr do Európskej únie zastupoval AČR na veliteľstvách v holandskom Brunssume, v belgickom Monse a vo vojenskom výbore EÚ.
Vrcholom Pavlovej vojenskej kariéry bolo vymenovanie za náčelníka Generálneho štábu. Pred ôsmimi rokmi sa stal vôbec prvým zástupcom východoeurópskej členskej krajiny Aliancie vo funkcii predsedu Vojenského výboru, ktorý je hlavným vojenským poradcom generálneho tajomníka NATO. Druhý najvyšší post zastával tri roky. Následne odišiel do výslužby. Počas svojej vojenskej kariéry dostal viacero významných českých a zahraničných vyznamenaní.
Tri roky dobročinnosti pred voľbami
Hoci kandidatúru na prezidenta ohlásil až v septembri, pripravoval sa na ňu už skôr. Počas prvej vlny pandémie koronavírusu pred troma rokmi založil zbierku a iniciatívu “Spolu silnější”, ktorá pomáhala ľuďom v prvej línii. Neskôr zostavil expertný tím, s ktorým pripravili českej vláde odporúčania v súvislosti s lepším zvládaním krízy. Zapájal sa do dobrovoľníckych aktivít, najmä vo vzťahu k zdravotníckemu systému, sociálnej starostlivosti a vzdelávaním na diaľku.
Generál o súkromí veľa neprezrádza
Pred zvolením sa venoval prednáškam a popularizácii otázok obrany a bezpečnosti. Jeho osobnými záujmami sú cestovanie, motocykel, lyžovanie, fotografovanie a literatúra. Je druhýkrát ženatý, má tri dospelé deti, synov Jána, Petra a dcéru Evu. Aj jeho manželka Eva absolvovala úspešnú vojenskú kariérnu dráhu, z ktorej odchádzala do zálohy v hodnosti podplukovník. Na oslovenie prezident si Pavel vraj ešte bude musieť zvyknúť. Mrzí ho, že sa toho nedožili jeho rodičia. Otec by vraj nemal slov.
