Možno to poznáte. Oči rozšírené dokorán, hlava pripravená príjmať nové dobrodružstvá, prídete na miesto činu a tam..nič moc. Pozeráte do bedekru, veď vám sľubovali kryštálové more, inluenceri zdieľali videá z dokonalej pláže a vy zrejme stojíte niekde úplne inde. Žiaľ nie. Aj to patrí k cestovaniu. Niekedy je lepšie nemať žiadne očakávania.
Symbol, ktorý prekvapí svojou veľkosťou
Biely dom je ikonou Spojených štátov a každý ho pozná z filmov, dokumentov alebo pohľadníc. Keď som ho konečne videla na vlastné oči, ostala som prekvapená. Očakávala som impozantnú stavbu, ktorá mi vyrazí dych, no realita bola iná. Biely dom je v skutočnosti oveľa menší, ako som si predstavovala. Hoci jeho historický význam je nepopierateľný, fyzická veľkosť tejto stavby ma sklamala.
Raj s davmi
Thajské ostrovy Phi Phi sú synonymom tropického raja – tyrkysová voda, biely piesok a ikonické vápencové útesy. Avšak pláže boli preplnené turistami, voda plná člnov a celková atmosféra skôr pripomínala hlučnú plážovú párty než pokojný raj. Phi Phi rozhodne nie je miestom, kde by ste si mohli užiť ticho a súkromie. Na ostrovy sa najľahšie dopravíte trajektom alebo rýchločlnom. My sme sa rozhodli pre pokojnejšiu a lacnejšiu variantu – trajekt, ktorého cesta trvala presne dve hodiny. Už pri príchode k ostrovu bolo cítiť vzrušenie – cestujúci na trajekte sa húfne presúvali na zadnú palubu, aby si mohli zachytiť dychberúci výhľad na exotický a takmer panenský ostrov.
Prvý dojem však trochu narušovali desiatky lodí a člnov, ktoré neustále prichádzali a odchádzali z rušného prístavu. V každom okamihu by ste ich dokázali narátať najmenej päťdesiat. Po príchode vás rýchlo obklopí atmosféra čisto turistického ruchu. Na ostrove a jeho hlavných uličkách nájdete výhradne stánky s jedlom, ponukami výletov alebo rôznymi službami. Iné budovy či aktivity, ktoré by nejakým spôsobom vybočovali z turistického konceptu, tu takmer neexistujú. McDonald’s v tropickom raji? Ani ten nechýba. Autentická thajská atmosféra sa v tejto časti ostrova hľadá naozaj ťažšie. A mne veru raz stačilo.
Krása za vysokú cenu
Kanadské stredisko Whistler je známe svojimi úchvatnými zjazdovkami a luxusným vybavením. Je to mekka zimných športov, ale zároveň aj miesto, kde si poriadne priplatíte. Ceny za ubytovanie, jedlo a skipasy sú astronomické, a to dokonca aj na kanadské pomery. Hoci lyžovačka je skvelá, neubránila som sa pocitu, že táto skúsenosť bola predražená. Podobne dobre sa dá zalyžovať si aj na našich kopcoch, či v okolitých štátoch a to za oveľa nižšiu sumu. Čakanie na lankovku v dlhých radoch je totiž všade rovnako prítomné. Whistler ani nie je rozlohou príliš veľký a od Vancouvru je vzdialený približne hodinku a pol, čiže neraz čelí veľkému náporu lyžiarov. Jeho ubytovacie a stravovacie kapacity sú do značnej miery obmedzené.
Krása, ktorá rýchlo skončí
Niagarské vodopády patria k najznámejším prírodným divom sveta. Ich majestátna sila a hukot vody priťahujú milióny turistov ročne. Ale keď som tam stála, uvedomila som si, že vodopády sú vlastne pomerne krátke. Samotné miesto je preplnené turistami a celá atmosféra pôsobí viac komerčne než prirodzene. Hoci je pohľad na padajúcu vodu krásny, chýbala mi pocitová veľkoleposť, ktorú som očakávala. A do toho hluk všadeprítomných skupiniek turistov túžiacimi po dokonalej selfie..
Tajná pláž, ale nie pre turistov
V lete nás na rodinnú dovolenku zlákal neďaleký ostrov Krk v Chorvátsku. Je krásny a ešte stále pomerne autentický. Môj muž s nadšením našiel tajnú pláž v malebnom meste Vrbnik. Už pri problémoch s parkovaním mi mohlo dôjsť, že až tak tajná nebude. Priešli sme cez malú jaskyňu a plytčinu k nej a tam.. Ďalších sto ľudí. Doslova hlava na hlave, opaľovanie či leňošenie na pláži bolo nereálne. Tak sme sa vyšplhali po rebríku na skalu z ktorej sme si všetci nadšene pár krát skočili a šlo sa naspäť do hotela.
Nie je všetko zlato, čo sa blyští
Ocean city v štáte Maryland. V tomto mestečku som sa ocitla počas roadtripu po východnej Amerike. Sľubovalo malebné zákutia, príjemných domácich a veľa atrakcií. Reálne som tam však mala pocit akoby som sa ocitla desaťročia dozadu a nič sa odvtedy nezmenilo. Jedna promenáda s kolotočom a množstvom fast foodov. Pýtala som sa domácich kam by odporúčali zájsť, stále som však dostávala tipy na „úžasné“ kasína poblíž. Tak som tam teda šla. Kasína sú zastaralé, prefajčené a pohybujú sa v nich zúfalí občania túžiaci po výhre. Je na nich vidno, že im obetovali celý život. Po pár dňoch bezútešného potulovania som sa radšej pohla ďalej smerom na juh.
Umelý zázrak bez duše
Dubaj je známy svojimi ikonickými stavbami, ako je Burj Khalifa, Burj Al Arab alebo umelé ostrovy v tvare paliem. Pri prvej návšteve som bola fascinovaná tým, čo všetko dokázali ľudia vybudovať na púšti. No čím viac som mesto spoznávala, tým viac som si uvedomovala, že pod povrchom sa skrýva prázdnota. Prvým sklamaním bola atmosféra mesta. Všetko pôsobilo umelo – od klimatizovaných nákupných centier až po fontány tancujúce na choreografiu svetiel a hudby. Chýbala mi autentickosť a ľudská energia. Dubaj je krásny na pohľad, no bez duše, ktorá by mu dodala šarm a hĺbku.
Dubaj má svoje korene v bohatej arabskej kultúre, no tá je dnes skrytá pod vrstvami luxusu a komercie. Tradičné trhy (súky), ktoré som chcela navštíviť, sa ukázali byť viac turistickou atrakciou než skutočným zážitkom. Miesto, kde som očakávala miestnych predajcov a autentickú atmosféru, bolo zaplnené predajcami suvenírov a kopírovaných značiek. Hoci Dubaj investuje veľké prostriedky do zelených plôch a moderných technológií, jeho prírodné prostredie pôsobí potlačené. Je to mesto, ktoré si treba aspoň raz za život pozrieť, ale tiež miesto, ktoré nemusí osloviť každého. Ak hľadáte autenticitu, históriu a spojenie s prírodou, pravdepodobne vás tento supermoderný svet skôr sklame.
Každé z týchto miest má svoje čaro a určite stoja za návštevu, no je dôležité mať realistické očakávania. Nie všetko, čo vyzerá na fotkách dokonalo, také aj naozaj je. Cestovanie je o zážitkoch, a aj sklamania k nemu patria – učia nás vážiť si autentickosť a tešiť sa z toho, čo máme doma, na dosah ruky.
