Róbert Bobor je 20-ročný chalan z Banskej Bystrice, ktorý vyštudoval strednú priemyselnú školu v odbore elektrotechnika. V tomto veku by mal rovnako ako väčšina jeho rovesníkov sedieť na prednáškach alebo sa pripravovať sa na skúšky. On však uprednostnil prácu pred vysokou školou a už niekoľko rokov cestuje po Európe.
Prvý let – prvé vypočúvanie
Cestovanie bolo pre neho vždy veľkým lákadlom, no s rodičmi nikdy na dovolenke v zahraničí nebol a prednosť dostávali skôr potulky po Slovensku. „Len čo som mal na to vek, trochu peňazí a príležitosť, hneď som ju využil,“ hovorí. Ako prvú navštívil Viedeň, ale bolo to len „na otočku“. O mesiac neskôr už letel smer Londýn, kde hneď zažil aj svoje prvé – skoro hodinové, vypočúvanie na letisku. „Doteraz neviem prečo. Asi som im pripadal podozrivý. Nechápali, prečo prišiel 17–ročný chalan s jedným batohom na pár hodín do Londýna,“ vysvetľuje Robo.
Roadtrip po Európe cez školský rok
Nasledoval Paríž a neskôr si spolu s kamarátom naplánoval aj menší roadtrip po Európe. Nevadilo im, že sú práve v poslednom ročníku na strednej škole. Jednoducho zobrali batohy a počas niekoľkých týždňov precestovali Rakúsko, Slovinsko, Taliansko, Chorvátsko, Srbsko a Maďarsko. „Potom som išiel do Poľska cez Erasmus+ a po mojom návrate nasledovalo Švajčiarsko, Estónsko a Cyprus“ vymenúva ďalšie krajiny. Následne si však Róbert musel dať od cestovania pauzu, keďže všetky ich plány zmarilo jeho zranenie. Až o pár mesiacov neskôr sa opäť mohli vydať do sveta. Ich kroky viedli do Turecka, až k hraniciam so Sýriou. „Boli tam veľmi milí ľudia, povedal by som, že Turci a Sýrčania sú jedni z najmilších a najpohostinnejších ľudí, akých som kedy stretol,“ vraví. Po Turecku nasledovalo ešte Nemecko a hneď pomaturitách i Macedónsko.
Jediný z firmy bez titulu
Ostatní študenti sa tak počas daného roku venovali najmä škole a prípravám na maturitné a prijímacie skúšky, no Robo nie. Toho, že sa mu nepodarí úspešne dokončiť strednú školu sa však nebál a s nástupom na vysokú školu sa už dávno rozlúčil. „Keď som bol mladší, tak výška v pláne bola. Postupom času som si uvedomil, že už nechcem byť obmedzovaný učiteľmi, z ktorých, bohužiaľ, polovica nemá žiadnu prax v tom, čo učia,“ hovorí. Navyše ešte predtým, ako zmaturoval, dostal prácu v jednej spoločnosti ako Business Process Engineer. „Bol som tam jediný zo 650 ľudí, kto nemal titul a nechýbal mi,“ dodal so smiechom Robo.
Nebál sa ani cestovať sám
V lete po maturitách sa rozhodol ísť do sveta úplne sám a za tri týždne toho postíhal dosť. Lietadlom išiel do Nórska, odtiaľ vlakom cez Švédsko do Dánska, Nemecka, Holandska, Belgicka a Anglicka. Odtiaľ späť do Luxemburska a cez Švajčiarsko do Talianska. „Raňajky som si dal v Benátkach, obed v Bologni, večeru v Pize a na ďalší deň ma čakal výlet po Monaku a Cannes,“ povedal Robo. Ďalej mal v pláne prejsť Španielsko a odtiaľ ísť loďou cez Sardíniu do Ríma a Neapola. Dobrodružné cestovanie ho stálo okolo tisíc eur, pričom ubytovanie vôbec neriešil. „Spával som denne iba dve hodiny vo vlaku a na jedenie som mal hlavne pečivo s paštétami a niečo sladké, aby som mal dostatok energie,“ dodal ešte na vysvetlenie.
