Keď bol ešte malý, nosili ho vo vaku pre deti, v tom modernom, čo nosia mamičky vpredu na bruchu. Ľudia sa pri nich pristavovali a chceli si pohladkať malého Vilka. Na prvý pohľad nič zvláštne, až do chvíle, kým vám neprezradíme, že ten Vilko bola malá kengura.
Áno, aj takýto chovateľský prístup, respektíve starostlivosť, si vyžaduje toto, pôvodom austrálske, zvieratko. Kenguru červenokrkú chová v dome u svojich rodičov v obci pri Bratislave vysokoškolák Peter Hudák. A nielen to, doma majú, ako sa vraví „celý zverinec“. Ale poďme po poriadku. „Nie, v Austrálii som nikdy nebol. Ale od maličk som bol veľmi fascinovaný zvieratami, vo voľnom čase som čítal encyklopédie. Keď som už bol väčší a zodpovedný a mohol som mať prvé zvieratko, dostal som korytnačku. No a naplno sa to spustilo cez covid, keď som mal veľa času. Bol som na strednej a mali sme online vyučovanie. Vtedy som si kúpil svojho prvého papagája. Špeciálne som ho trénoval, aby vedel lietať po vonku a vedel sa vrátiť ku mne späť,“ vysvetľuje Peter. Ako vidno, od korytnačky to ako chovateľ samouk „dotiahol“ až po pre nás exotickú kenguru.
Za ozaj vysokým plotom
Vraví, že kengúr je niekoľko druhov – mimochodom názov klokan je český a nie je zoologicky správny. Kenguru červenokrkú si vybral preto, lebo sa vie prispôsobiť, existovať v našom podnebnom pásme, v našich podmienkach. Zároveň je relatívne nenáročná na starostlivosť, pokiaľ ide o stravu. Táto kengura nie je až taká vysoká ako napríklad kengura sivá, ktorá dosahuje až 1,8 metra. A tak ani chov nie je taký náročný ako pri mohutnejšom zvierati. „Kengura červenokrká potrebuje 80 až 100 metrov štvorcových. Rodičia mi vyhradili kus záhrady, kde má svoju ohradu. Tieto zvieratá vedia vyskočiť do obrovskej výšky v pomere k svojmu telu. Preto máme aj vysoké oplotenie – meter osemdesiat,“ vysvetľuje vysokoškolák. Pokiaľ ide o zimné obdobie, Peter vraví, že kengury zvládajú našu zimu bez problémov, hlavne na západnom Slovensku.
Pasú sa ako srnky
„Viete, kengury sú taká austrálska paralela k naším srnkám. V svojej domovine chodia po lúkach a pasú sa. A tráva, byliny – to je vlastne primárna strava pre kengury. Táto strava sa dá doplniť aj nejakými obilninami – zrnom, tiež ovocím a zeleninou. To jej dávame príležitostne ako nejakú mašrtu,“ hovorí Peter. A kengura profituje aj z toho, že na juhu Slovenska, pri Bratislave, nie je sneh. Tráva na záhrade, aj keď nižšia, stále je a tak sa popasie aj týchto mesiacoch. Ako doplnok ešte dostáva listový šalát, trochu čínskej kapusty, mrkvu, plus lisovanú ďatelinu v podobe granuliek, peletiek. Presne takých, ako sa dávajú králikom.
Vak ako vak
„Keď bola ešte malá, občas sme ju nosili v takom detskom vaku, ako nosia aj mamičky svoje bábätka vpredu na bruchu. Trčala jej len hlava. Musím povedať, že ľudia na to veľmi pozitívne reagovali. Keď sme išli niekde po ulici, usmievali sa. Prihovorili a chceli ju pohladkať. Bolo to veľmi milé,“ opisuje mladý chovateľ. Dodáva, že u kengúr je to tak, že aj keď sú už odstavené – teda už nepijú mlieko od mamy, ešte stále sú naučené, že sa do vaku počas dňa občas vracajú. Peter tak len napodobnil prirodzené podmienky, na aké je mláďa kengury zvyknuté. „Ten náš detský vak plnil pre Vilka funkciu toho kengurieho, čo má zviera, samica, na bruchu,“ vysvetľuje.
Vilkovi už hľadá partnerku
Ako sme sa dozvedeli mláďa kengury sa dá kúpiť za 500 až 1 800 eur, závisí to od sfarbenia a pohlavia. „Ja sa pohybujem v komunitách chovateľov v rámci facebookových skupín, online platforiem. Takto som si našiel chovateľa kengúr. Najprv – ešte pred tým, ako som si tú kenguru zajednal, som sa bol priamo u neho doma pozrieť, v akých podmienkach ich chová, ako to tam u neho funguje,“ uvádza Peter. Jeho kengura je samček, Vilko je zatiaľ sám, ale už mu hľadá partnerku. Časom by rád uvítal aj nejaké to potomstvo.
Desať zvieracích kamarátov
Ako sme už v úvode povedali, kengura nie je jediné zvieratko, ktoré Peter Hudák chová. Jeho „zverinec“ je skutočne početný. Má papagáje, korytnačky suchozemské, chameleóny, gekončíka nočného, kavku – vtáka podobného vrane, veveričku, bažanty a špeciálny druh hmyzu – pakobylky. Spolu s kengurou sme teda narátali desať druhov zvierat. O všetky sa musí každý deň postarať. Ako to stíha, keď okrem štúdia na fakulte telesnej výchovy už robí aj trénera? Vraví, že v bežný deň mu stačí vstať o pol hodinku skôr a bez stresu zvláda nakŕmiť a napojiť všetky zvieratká. Samozrejme, k starostlivosti patrí aj čistenie klietok. Najmä papagáje rady vyhadzujú semienka na koberec a tak musí aj dvakrát za deň zobrať do ruky vysávač a poupratovať, čo jeho miláčikovia narozhadzovali.
Hlavolam zvládla za sekundu
Ľudia bežne chovajú psíky, mačičky, prečo sa vlastne človek rozhodne, že chce mať doma, alebo v záhrade netradičné a exotické zvieratá? „Závisí to od druhu, na každom má fascinuje niečo iné. Ale vo všeobecnosti je úžasné, ako sa správajú, je pre mňa zaujímavé to sledovať,“ vraví zanietený chovateľ. „Napríklad, na kavke ma fascinuje, aká je inteligentná. Čeľaď krkavcovité, kam patrí kavka tmavá, sa vyznačuje nadpriemernou inteligenciou. Kúpil som jej hlavolam pre psíky – to sú také platne s okienkami a psík tam musí hľadať ukryté maškrty. Ide o to, aby našiel ten princíp, ako to funguje. Slávnostne som kúpil hlavolam a naplnil som jej to červíkmi a jej obľúbenými maškrtami. Dal som mojej kavke hlavolam do klietky a ona z toho žrala ako z misky – každý ten patent pochopila na prvýkrát. Psíkom to trvá oveľa dlhšie. Je to úplne jednoznačný prejav inteligencie,“ nadchýna sa Peter.
Píska v rôznych tóninách
Prezradil nám tiež, že kavka sa naučila akoby sociálne integrovať s ľuďmi. Naučila sa opakovať zvuky, ktorými sa na kavku obracal jeho brat. Napríklad, reaguje na pískanie, či kvákanie. „Keď na ňu môj brat zapíska, ona to vie celkom presne napodobniť, tóninu aj zvuk. Rozoznáva rôzne druhy pískania, rôzne tóniny,“ vysvetľuje Peter. Dodáva, že pri psíkoch a mačičkách sú chovateľské postupy zabehnuté. Chovatelia „len dodržiavajú“ známe pravidlá. Jeho „zverinec“ je však netradičný a vyžaduje si invenciu, sledovanie zvierat a to je pre neho niečo nové, čo bežný chovateľ nezažíva.
Viera Mašlejová
Foto: P. H.
