Okrem čokolády, bonboniéry a kvetov sú mnohé dámy rady, keď na Valentína dostanú krásnu bielizeň. Ešte lepšie, ak im partner dovolí, aby si samy vybrali vytúženú podprsenku, či celý set. My sme sa však pozreli na to, ako to bolo v minulosti. Čo skrývali dámy pod šatami?
Aby sme seriózne odpovedali na túto otázku, oslovili sme odborníkov z Ponitrianskeho múzea v Nitre. Tí sa pozreli na naše územie, konkrétne na obdobie od polovice 19. až do polovice 20. storočia, a nahliadli našim predchodkyniam pod šaty.
Krinolína
Dámy to vtedy naozaj nemali ľahké, na sebe nosili upevnenú kruhovú konštrukciu – krinolínu. „Jej úlohou bolo udržiavať požadovaný tvar vrchnej sukne. Pôvodná výstuž bola z konských vlasov, po francúzsky crin, z čoho je jej odvodený názov. Tento názov sa preniesol aj na spodnú sukňu vystuženú oceľovými obručami, ktorej podstatným znakom bola ľahkosť. Továrenská výroba spojená s cenovou dostupnosťou spôsobila rozšírenie krinolíny v meštianskom prostredí. V 50. a 60. rokoch 19. storočia nosili krinolínu aj manželky chudobných vidieckych farárov a rechtorov. Po roku 1865 sa postupne vytrácala krinolína s viacerými obručami. Zostala iba jedna obruč vo výške kolien,“ vysvetľuje Mgr. Patrícia Žáčiková z Ponitrianskeho múzea v Nitre.
Set – živôtik a spodky
Pod krinolínu si ženy obliekali živôtik a spodné nohavičky – spodky. Dnešným jazykom by sme povedali, že išlo o set spodnej bielizne. Tieto dva diely mohli byť aj pekne vyzdobené. Vtedajšie krajčírky ich obohatili o ružové mašličky a na výrobu živôtika použili čipku, ktorou doplnili aj spodné nohavice. Nositeľka sa tak mohla popýšiť priam romantickým dizajnom. „Dámske spodky siahali po kolená a išlo o dve samostatné nohavice opatrené veľkým rozparkom, takže sedacia časť je otvorená. Bolo to praktické riešenie, aby sa ženy nemuseli pri každej návšteve toalety zložito vyzliekať. Na stiahnutie pása slúžia biele šnúrky. Dámske spodky sú datované na začiatok 20. storočia,“ hovorí PhDr. Katarína Beňová, historička Ponitrianskeho múzea v Nitre. Spolu s Mgr. Žáčikovou sú autorkami dlhodobej výstavy Etuda o starej Nitre, ktorá predstavuje pomerne rozsiahlu zbierku dobových odevov. Vystavovaná kolekcia pochádza z väčšej časti z budoára manželky miestneho šľachtica. Výstavu Etuda o starej Nitre môžete v Ponitrianskom múzeu v Nitre navštíviť do konca roka.
Umývací kút
Samozrejme, kedysi dámy nemali k dispozícii kúpeľne so sprchami. Na hygienu im musel postačiť umývací kút. „Od zvyšku miestnosti bol oddelený paravánom. Tvoril ho umývací stolík s umývacou keramickou súpravou s množstvom flakónov, dózičiek a puzdier, v ktorých sa skrývala dámska kozmetika. Voda sa do keramického umývadla nalievala z veľkého džbána. Porcelánky vyrábali umývacie súpravy, ktoré tvorili džbán, umývadlo, stojany na zubné kefky, misky na mydlo a rôzne kozmetické prípravky. Porcelánový lavór, džbán a mydlenička z umývacej súpravy, ktorú vidíte na fotke, sú zdobené bohatým plastickým secesným dekórom. Podklad lavóra a džbána jemnej krémovej žltej farby, je zdobený mriežkovaním a rastlinným dekórom – bordovými kvetmi so zelenými listami a úponkami,“ spresnila PhDr. Katarína Beňová.
Viera Mašlejová
Foto: Ponitrianske múzeum v Nitre
