Určite poznáte metaforu, že muži sú z Marsu a ženy z Venuše a možno ste si neraz povedali, že niečo na tom bude. Vzťahový kouč Rastislav Ďurove vysvetľuje, v čom spočívajú naše prirodzené odlišnosti, ako si ich zamieňaním zruinujeme vzťah a napokon, ako si ich správnym používaním dokážeme v partnerstve prísť na svoje.
Ako má žena vnímať situáciu, keď sa muž otočí za inou ženou?
Základnou výbavou prirodzenosti každého zdravého muža je reagovať na ženskú krásu a oceňovať ju. Vo svojej podstate to nie je nič zlé, len to musí byť uzrozumené z oboch strán. Žena by mala svojho muža poznať, chápať jeho mentálne a biologické podmienenia a dôverovať jeho charakteru. Na druhej strane, muž musí tiež rozumieť svojim vlastným procesom a ideálne ich mať v osobnom vzťahu s partnerkou vyjasnené. Keď potom takáto situácia nastane, muž sa môže prejaviť vo svojej prirodzenosti a pohľadom na inú ženu oceniť jej pôvab a krásu bez toho, aby to znamenalo čokoľvek iné, než len samotný akt toho ocenenia, a žena môže takú situáciu ustáť bez akéhokoľvek pocitu ohrozenia alebo straty svojej hodnoty, lebo chápe, že jej muž de facto len vzdáva hold esencii ženského pôvabu, a že sa to nemusí nevyhnutne spájať s nejakými postrannými úmyslami.
Sexualita verzus zamilovanie sa – aký je v tejto súvislosti rozdiel medzi mužmi a ženami?
Spôsob, akým svoju sexualitu prežívajú ženy a muži, je v niektorých zásadných ohľadoch rozdielny. Kým pre muža je sexuálny akt prejavom jeho biologického podmienenia za účelom čo naviac rozšíriť svoj genetický kód a spravidla sa na začiatku nikdy nespája s domnienkou budúceho vzťahu či lásky, žena do sexuality vo väčšine prípadov vstupuje s nejakým osobným príbehom a nádejou pre pokračovanie. Inými slovami, žena sa pre muža sexuálne otvára, ak má pocit alebo túžbu, že mohol byť jej potenciálnym partnerom. Kým na strane muža diktuje hlavné slovo jeho telo a biológia, na strane ženy do toho vstupuje emocionalita a túžba po pokračovaní jej vnútorného príbehu o láske.
Na nedávnom semináre ste použili formulku “milenkina voľba”. Môžete nám ozrejmiť jej definíciu?
Koncept „milenkinej voľby“ som uvádzal v kontexte situácií, keď si žena rozvinie –spravidla najskôr sexuálny, vzťah so zadaným alebo ženatým mužom a zodpovedá dileme, ktorá by sa pre ňu v takejto situácii mala otvoriť. Každá žena prirodzene túži po mužovi, ktorý má jasno vo svojich životných okolnostiach a je pripravený na angažovaný vzťah. Keď si žena túto svoju preferenciu jasne uvedomí a zároveň ju porovná so situáciou, v ktorej sa stýka s mužom, ktorý má svoje veci neupratané a nevysporiadané – teda že má ešte aj iný partnerský vzťah, tak by jej malo byť okamžite jasné, že takýto muž nikdy nemôže byť tým mužom, ktorého by chcela mať, lebo zrelý a múdry muž si najskôr takéto veci vo vlastnom záujme vysporiada a až potom sa otvára novým možnostiam. Preto by žena v takejto situácii mala urobiť jasnú voľbu – či si počká na toho, ktorý za to stojí, alebo sa uspokojí s mužom, ktorého by za normálnych okolností nemala vôbec chcieť.
Spomínali ste aj pojmy „generačná nezrelosť” a nevyvážená rola matiek. Čo si pod tým máme predstaviť?
Generačná nezrelosť mužov referuje na situácie zasahujúce celú spoločnosť a celé generácie – svetové vojny, industrializáciu a tak ďalej, kde otec v rodine pri výchove syna fyzicky chýba, alebo je v partnerskej a rodičovskej úlohe neprítomný, a tým pádom vzniká medzi matkou a synom deformovaný vzťah. Keď sa žena na partnera nemôže spoľahnúť, necíti už k nemu lásku alebo nemá k nemu partnerskú úctu a rešpekt, tak často dochádza k jej izolovanému vplyvu vo výchove a prenosu jej pozornosti a lásky k ďalšiemu mužskému členovi rodiny, teda k synovi. Nakoľko však syn zo svojej pozície nikdy nemôže zastať úlohu partnera matky a ani nemá možnosť od svojho otca prevziať zdravé mužské vzory správania, v dominujúcom vzťahu matka-syn dochádza k rôznym vzťahovým deformáciám. Môže sa napríklad jednať o citové alebo zodpovednostné nároky na syna, ktoré on nemôže nikdy splniť, alebo sa matka vo vzťahu k synovi správa nadmieru protektívne a syn tak zostáva uväznený v role chlapca aj v ďalšom dospelom období, čo má za následok aj deformované vzťahy z budúcimi partnerkami, ktoré sa tak dostávajú do roly ich kvázi matiek.
Ako konkrétne sa môže taká rodičovská deformácia podpísať na partnerských vzťahoch?
Úplne zásadne. Dominancia výchovného vplyvu a citovej angažovanosti matky a absencia mužského vplyvu a vzoru v rodine vnáša do ďalšieho života syna veľa nerovnováhy a problémov s identifikovaním jeho vlastného miesta vo vzťahoch a budúcej rodine. Vplyv matky môže byť natoľko zásadný, že syn napríklad na podvedomej úrovni prijme do svojho života dominantnú úlohu ženy a tomu prispôsobí svoj ďalší život a vzťahy, čo sa môže prejaviť jeho nerozhodnosťou, nezodpovednosťou, podriaďovaním sa budúcej partnerke a unikaním z plnohodnotného partnerského vzťahu, čím vlastne zopakuje celý cyklus, ktorý zdedil po svojich rodičoch a prenesie ho aj na svoje deti. Čo je v skutočnosť pre správnu výchovu deti úplne najpodstatnejšie, je rešpektujúci a láskyplný vzájomný vzťah oboch rodičov, v ktorom je ich pozornosť upriamená v prvom rade na nich samých.
Ako sa môže na dcére odzrkadliť, keď pred ňou mama dehonestuje otca?
Takáto situácia znova vyplýva z toho, že otec vo svoje úlohe v rodine zlyháva a matka túto situáciu nesprávne ventiluje spôsobom, že sa na otca pred deťmi sťažuje alebo ho priamo dehonestuje. V konečnom dôsledku si napríklad dcéra môže do ďalšieho života odniesť hlboko zakorenené presvedčenia, že muži sú neschopní, nespoľahliví, hlúpi, že ich treba ovládať, aby ženu nezranili a podobne. Možno si ľahko domyslieť, aký filter pre budúcich partnerov by to pre dcéru mohlo nastaviť, a ako veľmi to môže ovplyvniť charakter a kvalitu jej vzťahov.
Aké ženské metódy na mužov fungujú, ak si chcú niečo presadiť?
V prvom rade si treba uvedomiť, že najdôležitejšie kvality osobnosti muža a osobnosti ženy sa zásadne líšia. Kým u muža sú najtypickejšími vlastnosťami sila, pevnosť, štruktúra a smerovanie, u žien sú to krása, pôvab, zmyselnosť a starostlivosť. Z týchto odlišností vyplývajú potom aj iné metódy pôsobenia na vonkajší svet. Ženy sa bohužiaľ častokrát mylne domnievajú, že ak si chcú niečo presadiť, musia sa správať ako muži, teda používať silu, tvrdé presadzovanie či argumentáciu. V konflikte s mužom jeho vlastnými zbraňami však nikdy nemôžu ustáť, lebo na to nie sú prirodzene vybavené a samotnému vzťahu to len poškodí bez želaného výsledku. Ženskými „esenciami“ sú krása, pôvab a zmyselnosť, a keď ženy dokážu tieto vlastnosti jemne a prirodzene využívať ako nástroj pôsobenia na mužov, tak nielen že oveľa skôr získajú od muža to, čo potrebujú, ale celý tento proces bude ľahký, nekonfliktný a rýchly, a to dokonca aj napriek tomu, že vnímavému mužovi bude jasné, že žena na neho pôsobí svojím ženským kúzlom.
Rastislav Ďurove poskytuje koučing pre jednotlivcov a páry, vzdelávanie a poradenstvo zamerané na prekonanie krízových životných situácií či pocitov uviaznutia v zdanlivo neriešiteľných problémoch.