Je to veľmi jednoduché. Pohybom prsta dnes rozhodneme o tom, kto sa nám v ponuke zoznamovacích aplikácií páči, s kým by sme sa radi stretli osobne. Šetrí to čas. Navyše vďaka fotografiám máme lepšiu predstavu o tom, s kým komunikujeme a ako daná osoba vyzerá. Benefity súčasného štýlu zoznámenia sa však ešte negarantujú, že nám nový vzťah vydrží. Čo treba urobiť pre úspech?
Poznáte príbeh zoznámenia sa vašich rodičov, starých rodičov? Stretli sa v práci, na brigáde, v škole či na diskotéke? Pre mnohých to môže pripomínať romantický film, no v nedávnej minulosti išlo o bežný spôsob stretávania sa. Jedno však majú staré a súčasné časy spoločné. Výber partnera nebol a nie je náhodný. „Môžu za to naučené vzorce správania sa, ktoré pochádzajú najčastejšie z nášho detstva a prostredia, v ktorom sme vyrastali. Keď ich pochopíme a nájdeme kľúč, s vysokou pravdepodobnosťou sa nám podarí nájsť takého partnera, po akom v skutočnosti celý život túžime. No najprv musíme pochopiť seba,“ hovorí o výbere partnerov najobľúbenejšia transformačná lektorka slovenských žien Katarína Runa.
Na to, aby sme zmenili a ukončili začarovaný kruh, je potrebné porozumieť sebe. Ide o komplexnejší proces skúmania, no na začiatku pomôže zamyslieť sa nad tým, akými vzťahmi a rolami sme boli obklopené v detstve. „Ako deti totiž prijímame okolitú realitu ako ustálené a nemenné pravidlá. Nezamýšľame sa nad tým, či je to správne, prospešné, zmysluplné. Nasávame okolie s presvedčením – takto to je a hotovo. Ako sa otec správa k našej mame, k nám, považujeme za normu. Tento vzorec je jedným z prvých pri nevedomej selekcii nášho vlastného partnera v dospelom živote,“ približuje mentorka. Ďalším rozhodujúcim faktorom je prioritizácia našich vlastných potrieb. Ak podľa Kataríny Runa uprednostňujeme pred svojím pohodlím a štandardom pohodlie iných, podvedome si vyberieme partnera, ktorý od ženy očakáva presne to isté.
Spracujte svoju minulosť
To, ako pri výbere partnera postupujeme v dospelosti, je teda výsledkom našich minulých skúseností, ba dokonca tráum či zranení. Tie z našich životov neodišli, sú hlboko v podvedomí a vznášajú sa nad nami ako tieň. Ich povahu si ľahko uvedomíme práve na základe toho, čo nám v súčasnom vzťahu najviac prekáža. „Môže to byť pocit, že nie som dosť dobrá – cítim sa nedocenená a akúkoľvek reakciu partnera dávam za vinu sama sebe. Alebo mi prekáža a cítim úzkosť či hnev, ak partner odchádza, alebo sa emočne odpojí. Časté je aj presvedčenie, že musím urobiť všetko perfektne – a to isté očakávam aj od partnera. Tieto typy zranení sa ale týkajú oboch pohlaví. Ak dokážem správne identifikovať dané zranenie, prostredníctvom toho, čo chcem na partnerovi zmeniť, ľahšie sa mi začne chápať model vlastných presvedčení,“ odporúča Katarína Runa.
Minulosť teda tvorí základy našich budúcich vzťahov. „Ak je náš otec – hrdina, stelesnením dokonalosti, je na pomyselnom piedestáli a na vrchole všetkého, je prakticky nemožné nájsť si partnera, ktorý by sa mu vyrovnal. Podvedome ho budeme porovnávať s ideálom – naším otcom. Samozrejme, že to nie je možné dosiahnuť. Tieto ženy majú tendenciu partnerov často striedať, pretože žiaden nie je pre ne dosť dobrým.“ Druhým extrémom býva takzvaný neprítomný otec, ktorý nebol pri nás fyzicky, napríklad pre rozvod rodičov. Alebo nedostupný emočne – či už zahĺbený do práce, alkoholu a priateľov, alebo príliš kritický a málo láskavý.
„Nebol tu pre nás, keď sme ho potrebovali – a takí muži sa následne objavujú v našich životoch – fascinujú nás skrz svoju nedostupnosť. Či už sú to vzťahy na diaľku, workoholici alebo dokonca muži, ktorí majú záväzky aj v iných vzťahoch. Nedostupnými však zostávajú aj po tom, ako s nami do vzťahu vstúpia,“ pokračuje transformačná lektorka, ktorá sa danej téme venuje v mnohých zo svojich tréningov a kurzov.
Keď rozchod nepomôže
Ideálna rodina neexistuje, no podľa Kataríny Runa dieťa potrebuje, aby boli rodičia vo vzťahu rovnocennými partnermi. Tiež aby medzi nimi fungovala zdravá intimita. „Vidíme a cítime, že mamina s ocinom sa ľúbia, sú spolu, podporujú sa, vytvárajú zdravé a prospešné prostredie pre svoje deti. Môžu spolu nesúhlasiť, dokonca sa pohádať, ale hľadajú si k sebe cestu a spoločné riešenia. Nie je tu žiadna konkurencia. Podvedome tu nesúperí matka s dcérou, otec so synom. Neporovnáva sa tu nikto s nikým.“
Ak tento primárny vzťah nenastavíme zdravo, necítime vo vzťahu vzájomnú podporu a dôveru, prirodzene sa začína vytrácať intimita a naše správanie k partnerovi sa začne meniť. Ak vzťah rodičov nefunguje zdravo, dynamika rodiny sa môže zásadne zmeniť. Matky sa môžu cítiť bližšie so synom ako s partnerom, otcovia môžu dávať viac pozornosti a podpory dcére namiesto partnerky. A deti to citlivo vnímajú, osvojujú si dané reakcie i vzorce správania sa.
„Takýto chlapec si v dospelosti často nájde ženu, o ktorú sa treba starať, ktorú treba ochraňovať, prípadne takú, ktorá ho bude naplno ovládať. Dievčatá majú potom tendenciu si vyberať buď slabých mužov, takzvaných dobrých chlapcov, alebo naopak, najnedostupnejších mačov, ktorých sa budú snažiť presvedčiť, že sú hodné ich lásky. Nad detstvom by sme nemali mávnuť rukou a povedať si, že ide o minulosť. Je to práve detstvo, ktoré rozhoduje o našich budúcich vzťahoch,“ odporúča lektorka.
Rozchod však ešte nemusí byť finálnym riešením. Na Slovensku je dnes vysoká rozvodovosť, no ľuďom často končia viaceré manželstvá za sebou.
„Ak sa z ukončeného vzťahu nepoučím a neposuniem sa vpred, veľmi pravdepodobne sa v podobnom duchu ponesie aj ďalší vzťah. Navyše, uvedomme si, že vo vzťahu fungujú vždy dvaja ľudia. Každý z partnerov má za fungovanie svoj podiel zodpovednosti. V prvom rade musíme pochopiť, prečo konáme tak, ako konáme a aké vzorce nás k tomu priviedli. K uvedomeniu nám môže pomôcť osobnostný rozvoj, psychoterapia, koučing. Len tak budeme bližšie k partnerovi, po akom túžime a ďalej od vzorca, ktorý doposiaľ naše výbery značne ovplyvňoval,“ dodáva Katarína Runa.
