Daniel Hevier je známy slovenský básnik, spisovateľ, textár. Venuje sa aj hudbe a výtvarnému umeniu. Opätovne sa rozhodol svoj autorský potenciál zacieliť na deti a ľudí so zdravotným postihnutím. V rozhovore prezradil, prečo, a mnoho iného…
Ste tvárou kalendára Nadácie ADELI na rok 2024 s názvom Sila slova. Prečo ste sa rozhodli ísť do tohto projektu, čo vás oslovilo?
Ja to ani nevnímam ako projekt, pretože, pre mňa je to ľudský čin. Alebo nejaká reakcia na to, že sú medzi nami a okolo nás ľudia, ktorí potrebujú odbornú, teda medicínsku pomoc, no potrebujú aj nádej. Keďže som aj rozprávkar a spisovateľ, píšem príbehy, tak tento počin vnímam ako jeden taký naozaj úctyhodný príbeh. A je pre mňa veľmi veľkou cťou, že sa ho môžem zúčastniť.
Okrem veselých fotografií terapeutov a klientov budú v kalendári aj vaše texty. Už viete, o čom budú? Čo chcete, aby pri listovaní tohto kalendára ľudia cítili?
Chcem jednoducho vyjadriť svoju účasť a dať kúsok toho môjho umeleckého kumštu, ktorý som dostal ako talent. Niektoré texty už mám pripravené. Sú to vlastne také básničky, niekedy dvojveršia a niekedy štvorveršia. A keď sa na to budú pozerať, či už zdraví ľudia alebo rodičia tých detí, alebo aj donori, tak chcem, aby im to rozžiarilo ten týždeň alebo tých pár dní, ktoré sú v kalendári. Ak sa to podarí aspoň pri niektorých, budem spokojný.
Prečo je podľa vás dôležité pomáhať aj takouto duševnou podporou?
Ja si myslím, že je našou povinnosťou pomáhať si navzájom. Mne veľa ľudí v živote pomohlo. Preto vôbec neváham, keď mám aj ja možnosť pomôcť. Pokiaľ môžem, a pokiaľ niekto usúdi, že to moje slovo – zdanlivo také slabé, môže niekomu pomôcť, tak rád pomôžem.
Keď ste si pozerali ADELI Medical Center a aj počas samotného fotenia, ste sa s tunajšími pacientmi spontánne rozprávali. Nerobilo vám problém nadviazať s nimi kontakt. Z čoho to vychádza?
Asi to vychádza z toho, že s takýmito ľuďmi sa stretávam celý život. Či sú to nevidiaci alebo ľudia so svalovou dystrofiou. V mnohých takýchto spoločenstvách som už bol. A viem, že zo všetkého najmenej títo ľudia potrebujú falošný súcit alebo ľutovanie. Ja s nimi naozaj veľmi súcitím, no vnímam ich ako svojbytné bytosti, ktoré, práve naopak, nám môžu dodávať silu. A aj nádej a odvahu ďalej žiť. My ich nemusíme nejako ofukovať alebo čičíkať, oni potrebujú len našu účasť.
Prezradili ste nám, že jednu z prvých básní vám uverejnili v Slovenke. Mali ste vtedy len dvanásť rokov. Pamätáte si ešte, o čom bola? A aký to bol pocit, keď ste v časopise uvideli svoje dielko a vaše meno? Čo na to vtedy povedali vaši rodičia?
Bola to víťazná báseň celoslovenskej súťaže Moja mama, ktorá sa volala Matky. Moji rodičia o tom vedeli, pretože moja mama bola učiteľka, ktorá ma do tejto súťaže prihlásila. Už vtedy hádam tušili, že nebudem ani právnik, ani lekár, ale umelec.
Prvé honoráre ste „inkasovali“ už ako 13 až 14-ročný školák. Kúpili ste si za ne niečo, na čo si doteraz pamätáte?
Prvé honoráre boli vo forme kníh, až neskôr začali chodiť financie. Niečo použila moja mama pre rodinu, za ostatné som si kupoval opäť len knihy.
Ste autorom textov takých obľúbených piesní ako sú Severanka, Láska necestuj tým vlakom, Krátke lásky, čo sú chronicky známe piesne skupiny Team a Paľa Haberu. Ale aj Svet lásku má, ktorú naspieval líder Teamu s Karlom Gottom a Petrom Dvorským. Pre Janu Kirschner ste otextovali Líšku. Je ťažké napísať text pre pesničku? Ako tvoríte, kde beriete inšpiráciu?
Ako profesionál nemôžem čakať na príchod „múzy“, inšpiráciu si viem privolať. Napríklad čítaním, počúvaním hudby, pozeraním filmov, ale aj čítaním jazykových slovníkov či rozhovormi s ľuďmi. Zopár nápadov som však získal pri jazde autom alebo dokonca v spánku.
S Paľom Haberom, s ktorým ste doteraz zložili neuveriteľných 111 piesní, teraz pracujete na novom nosiči Svet lásku má 2. O čom bude a ako sa vám spolupracuje v tomto tandeme?
Budú to vianočné piesne, mali by však mať svoj život aj po Vianociach. S Paľom sa naozaj dokonale poznáme, tvoríme spolu desiatky rokov. Teraz pracujeme tak, že sa stretneme, Paľo mi hrá hotovú pesničku a ja na to vymýšľam slová, opravujem, mením slabiky i slová…
Nedávno sme oslávili Deň matiek, s vašou manželkou pani Maruškou máte tri dospelé deti. Sú vašou významnou podporou. Počet úspešných žien sa doťahuje na mužov, čo si myslíte, ako nám to ide?
Podľa mňa typicky mužské profesie už ani neexistujú. Ženy robia všetko a mali by robiť, pokiaľ to ony samy chcú. Spomínam si na taký aforizmus jedného slávneho mysliteľa, ktorý povedal: „Nedali tej žene mužskú prácu, lebo si boli istí, že ju urobí lepšie ako chlap.“ Ja som veľký priaznivec, fanúšik žien. A myslím, že netreba dávať ženám ani nejaké privilégiá. Ženy ich nepotrebujú, pretože ony prirodzenie dokážu naplniť rôzne požiadavky a výzvy. A to bez toho, aby sme ich my muži do niečoho nútili. Alebo, že by sme ich museli navigovať alebo určovať, kadiaľ majú ísť. Ženy majú jednoducho v tomto svete svoje poslanie a bez žien by bolo nielen smutno, ale aj oveľa horšie. Či už ide o politiku, umenie a kultúru, šport a celkovo spoločnosť okolo nás. Takže som veľký priaznivec a veľký obdivovateľ i ženských spisovateliek, ženských političiek, režisérok a všetkých ďalších žien vo všetkých profesiách.
Ako sa vám ako básnikovi žije v dnešnom svete? S akými pocitmi sa zobúdzate a s akými idete spať?
Ja som zarytý, permanentný a notorický optimista. Verím a som o tom presvedčený, že všetko smeruje k dobru, aj keď jednotlivé udalosti tomu zdanlivo odporujú. Ráno sa budím s veľkou vďačnosťou za ten krásny dar nového dňa, že môžem zase niečo vytvoriť, že sa môžem stretávať s ľuďmi. A večer zaspávam s pocitom, že som urobil – väčšinou, všetko, čo bolo v mojich silách, čo som chcel urobiť, aj keď sa mnohé veci nepodaria alebo nedokončia. Cítim vždy takú satisfakciu, že hádam som ten deň nepremárnil.
Nadácia ADELI
Nadácia ADELI so sídlom v Piešťanoch pomáha deťom a dospelým s neurologickými poruchami, akými sú detská mozgová obrna, nezrelosť centrálnej nervovej sústavy, stavy po cievnej mozgovej príhode, úrazoch a nehodách, genetické ochorenia – získavať finančné prostriedky na veľmi intenzívnu a individuálne za cielenú neurorehabilitáciu v ADELI Medical Centre v Piešťanoch. Všetky získané finančné prostriedky sú použité na financovanie neurorehabilitácie pre konkrétnych pacientov. Tí počas rehabilitačného liečebného pobytu intenzívne cvičia šesť dní v týždni päť hodín denne pod dohľadom celého tímu špecialistov – neurológov, masérov, fyzioterapeutov, logopédov, zdravotníckeho personálu. Pod jednou strechou majú k dispozícii až 20 druhov terapií, ktoré im dávajú možnosť zlepšiť svoj zdravotný stav a vďaka tomu viesť kvalitnejší a zdravší život. Každý krok sa počíta…
Ing. Zuzana Cyprichová, riaditeľka a správkyňa Nadácie ADELI:
„Víziou Nadácie ADELI je, aby bola pre každé dieťa a dospelého s neurologickým ochorením dostupná tá najkvalitnejšia rehabilitačná liečba podľa jeho individuálnych potrieb. Aby pacienti ani ich blízki nemuseli okrem zdravotných problémov riešiť aj nedostatok finančných prostriedkov. Preto už tradične s príchodom leta chystá Nadácia ADELI charitatívny kalendár. Tento kalendár okrem toho, že spája našich pacientov a zamestnancov, tak už pri samotnej tvorbe navodí jedinečnú atmosféru. A má aj dôležitú úlohu – jeho cieľom je nazbierať dostatok financií na neurorehabilitáciu v Adeli. Tento rok sa tvárou charitatívneho kalendára stáva pán Daniel Hevier. Básnik, spisovateľ, prekladateľ a tvorca textov piesní. Umelec, ktorý vládne slovu. A slovo je aj témou nášho charitatívneho kalendára na rok 2024. Presnejšie – sila slova. Každá jedna fotografia v našom kalendári bude ozdobená veršami, textami pána Heviera. Tieto slová sa budú niesť ako posolstvo pre našich pacientov, aby svoj boj o zdravie nevzdali a, aby v ňom ďalej pokračovali. Veríme, že „sila slova“ sa naplní, bude pre našich „bojovníkov“ útechou, uznaním a povzbudením pokračovať ďalej na ceste za zdravím.“
Daniel Hevier
Je autorom viac ako 60 knižiek, medzi ktoré patria:
– poézia pre deti a mládež: Nevyplazuj jazyk na leva, Básnička ti pomôže, Hovorníček, Fúzy od čokolády, Päťka z nudy
– próza pre deti: Kam chodia na zimu zmrzlinári, Aprílový Hugo, Nám sa ešte stále nechce spať, Aladár a Baltazár na kolotoči, Svet zachránia rozprávky
– básne pre dospelých: S otcom v záhrade, Vták pije z koľaje, Muž hľadá more, Nočný predaj nádeje, Sedemnásťtisíc smiešnych sonetov, Vnútrozem
– prozaické diela: Kniha, ktorá sa stane, Ako sa fotografuje vietor, Tajné dejiny bielej kaligrafie
Je aj autorom muzikálov: The Beatles – Viac než muzikál o štyroch hudobníkoch, ktorí zmenili svet, Povolanie pápež, podieľal aj na muzikáli Evanjelium o Márii, ktorý je na Slovensku považovaný za prvú rockovú operu s biblickým námetom po Novembri 1989 a ktorý odštartoval muzikálovú revolúciu u nás
Viera Mašlejová
Foto: Michal Motúz
