Keď nás naši najmilší svojimi výstupmi oberajú o súdnosť aj energiu, môže sa zdať, že sa proti nám spikli všetci čerti pekla. Nezúfajte. Dobrá správa je, že sa to dá prežiť.
Má 2 roky a je to najlepšie čo vás v živote stretlo. Váš potomok. Roztopíte sa pohľadom na jeho zubatý úsmev a tiež v momentoch blahodarného spánku, ktorého potrebuje stále menej. Vtedy je anjel. V bdelých momentoch prežívate peklo pekiel. Ste vďačná, ste prítomná, ste…na pokraji nervového zrútenia. Čo s tým?
Chladná hlava
Stavím sa, že rodina, priatelia, webové portály aj náhodní okoloidúci presne vedia a svoje know-how vám s radosťou podstrkujú vždy, keď už máte slzy na krajíčku. Nemyslia to zle, to je tá dobrá správa. Riešenie však nie je skratkové a zachovať si chladnú hlavu je rovnako ťažké ako vypiť pohár piva počas stojky na hlave, to je správa horšia.
Tak či onak, a toto je najťažšie, vedzte, že lámanie cez krik, vyhrážanie či podplácanie je len náplasťou a nie skutočným liekom. Pomôcť môže rátanie do desať, odchod z miestnosti, či aspoň vzdialenie sa k najbližšiemu stromu, kde tirádu aspoň trochu predýchate. Ak už skĺznete, netreba sa bičovať, ide o skutočne vyčerpávajúce obdobie. Dobrou správou tiež je, že teatrálne výstupy si so zvyšujúcim počtom detí budete všímať stále menej. Skrátka nie je možné reagovať úplne na všetko, ak je detí viac.
Sme v tom spolu
Ideálne je, v prípade, že dieťa vychovávate s partnerom či inými členmi rodiny, aby ste si vopred dohodli postup pri vzdorových amokoch. Dieťa je zmätené, ak mu babka dovolí jedno, teta druhé a otec ho v tej istej situácii prehne cez koleno (čo určite neodporúčame). Ak to aj znamená, že si k hysterickému dieťaťu sadnete na chodník a len ticho pozorujete, čo sa deje, ak je to vaša voľba výchovy, nech sa ňou riadia všetci bez výnimky.
Ďalšia pozitívna vec je, že v tom skutočne nie ste sama. Deti, ktoré vzdor až tak neprežívajú sú skôr výnimkou a takmer každá mama chápe, o čo ide, keď na ulici nemo stojíte pri dieťati váľajúcom sa v blate a kričiacom ako pavián. Ak nie, buď už zabudli, alebo majú deti ešte menšie ako vy.
Prečítajte si tiež
Nerobia to naschvál
Trochu svetla na koniec tunela môže priniesť aj fakt, že deti svoje amoky nemajú naschvál a to, že nimi skutočne nevedú tajnú pomstu voči svojim stvoriteľom. Ich mozgy sú v intenzívnom vývine rovnako ako cesty na spracovanie emócií. Chvíľu to ešte potrvá a nám nezostáva nič iné, len vydržať a byť tu pre nich. V dlhodobom hľadisku získame dôveru a blízky vzťah, na ktorých ľahšie zvládneme ďalšie výchovné výzvy.
Vaše miesto v celom humbuku
Ak máte pomoc rodiny a partnera, vyhrali ste. Neváhajte si utrhnúť chvíľu pre seba, lebo každý výstup vám dá zabrať. Je skutočne nevyhnutné udržať sa v psychickej pohode dlhodobo. Ak to nie je váš prípad, o pomoc požiadajte v kruhu priateľov alebo využite platené služby opatrovania.
Tie maminy, čo chcú byť hrdinkami a zvládnuť všetko bez pomoci, netrápte sa zbytočne. Materstvo nie je súťaž a na konci nás nečaká trofej a užasnutý potlesk divákov s pokrikom: ”Dala to!” Šetrite si sily a doprajte si čo sa vám žiada, ste pilier, na ktorom prítomnosť vášho pokladu a rodiny stojí.
Chvíľu to potrvá, ale stojí to za to. Táto mantra, môže byť alfou omegou vášho smerovania v období detského vzdoru. Držme si palce.
