Podľa vedeckých výskumov prináša dlhodobé zapojenie do komunitných a dobročinných aktivít hlbší pocit naplnenia a životného smerovania. Dobrovoľníctvo prirodzene posilňuje medziľudské vzťahy, ktoré sú jedným z najdôležitejších faktorov dlhodobého zdravia a šťastia. Pomáhanie iným koreluje nielen s psychickým, ale aj lepším fyzickým zdravím.
Aj keď stále viac spoločností na Slovensku podporuje firemné dobrovoľníctvo, ešte nie všade je jeho integrácia do pracovnej kultúry bežnou praxou. V trebišovskej spoločnosti DeutschMann sa však stalo prirodzeným spôsobom, ako zostať ľudský – v pracovnom aj osobnom živote. Minulý rok sa do dobrovoľníckych aktivít zapojilo 79 % zamestnancov, ktorí spoločne venovali viac než 1 200 hodín svojho času na pomoc najmä seniorom, detským domovom či miestnej komunite v okolí Trebišova.
„Pomáhať druhým znamená pomáhať aj sebe,“ potvrdzuje Miriam Poništová, výkonná riaditeľka DeutschMannu, a dodáva: „Veríme, že pomoc druhým je jedna z najúčinnejších ciest, ako sa stať lepším človekom – a lepšou firmou. Dávame čas, energiu a srdce, no v skutočnosti ešte viac dostávame späť.“
Keď dobro začína v práci – prečo dobrovoľníci pomáhajú?
Mária Mihalčíková hovorí o svojej motivácii veľmi osobne: „Zapojenie sa do dobrovoľníckych aktivít v DeutschManne vychádza z môjho vnútorného pocitu zmysluplnosti. Verím, že aj malé skutky majú veľkú hodnotu. Dobrovoľníctvo mi prináša radosť, pocit spolupatričnosti a možnosť neustále sa rozvíjať – osobnostne aj ľudsky. Motivuje ma aj to, keď vidím konkrétne výsledky našej práce alebo úsmev na tvári človeka, ktorému sme pomohli. Túžim byť súčasťou niečoho, čo má hlbší zmysel. Práve to je mojou hlavnou motiváciou.“
Rovnaký pohľad na vec má aj Ivan Karchňák: „Naozaj rád pomáham druhým a ten ďakovný úsmev alebo objatie od ľudí, ktorým pomáhame, vo mne vzbudzuje krásny hrejivý pocit. Vtedy človek zabudne na všetky problémy, lebo dobrý skutok a pomoc druhým sú dôležitejšie, než to, aké mám auto, akú dovolenku si vybrať alebo či mám dostatok značkového oblečenia.“
Pre Števku Smaržíkovú je dobrovoľníctvo prirodzenou súčasťou firemnej kultúry, ktorú v DeutschManne žijú aj mimo práce: „Naša firma je o pomoci, preto si myslím, že pomáhanie je prirodzené pre všetkých našich zamestnancov. Týka sa to aj dobrovoľníckych akcií. Konkrétne jazdecké preteky sú nám s dcérou blízke, lebo sme obe jazdili, máme rady kone a máme medzi jazdcami kamarátov.“
Eva Tomášová dopĺňa: „To, že sa vďaka firme môžem podieľať na dobrovoľníckych aktivitách je super v tom, že mám šancu vrátiť svetu pomoc, ktorú dostávam denne ja, či už od ľudí v mojom okolí alebo priamo od našej firmy. Verím, že ak človek dostane pomoc, neskôr ju poskytne niekomu inému a takto spolu hýbeme svet k lepšiemu miestu pre život.“
Mary Eštoková sumarizuje hodnoty, ktoré ju k dobrovoľníctvu vedú: „Myslím, že ma k tomuto viedli moji rodičia už od mala. To u nich som videla, že komu mohli, pomohli. A ak chceme aby bol svet lepší, musíme začať od seba. Nemôžeme čakať, že svet bude lepší, ak ho odmietneme zlepšovať… ale keď budeme čakať, že to niekto iný urobí za nás.“
Čo si z dobrovoľníctva najviac zapamätali?
Pre Máriu Mihalčíkovú boli najväčším zážitkom chvíle pri senioroch: „Najviac mi utkvela v pamäti dobrovoľnícka akcia, keď sme ako oddelenie zorganizovali zbierku pre seniorov. Pripravili sme hygienické balíčky, drobné občerstvenie a celé popoludnie sme strávili v ich spoločnosti – hrali sme spoločenské hry, rozprávali sa a jednoducho sme im venovali náš čas. Bol to veľmi silný a emotívny zážitok. Vidieť iskru v očiach ľudí, ktorí sú často prehliadaní, len preto, že ich niekto vypočul a úprimne sa o nich zaujímal, ma hlboko zasiahlo.“
Ivan Karchňák si najviac cení tancovačku so seniormi: „Mám rád tanec a zábavu a veľmi rád sa zúčastňujem akcií, ktoré pre seniorov organizujeme. Teší ma, že seniorom venujeme čas a spríjemňujeme im ich dlhé chvíle. Rád sa s nimi porozprávam, zaspievam si s nimi a vypočujem si ich životné príbehy. Je super vidieť, že sa im to páči a vždy sa tešia na túto akciu o rok.“
Števka Smaržíková zas spomína na predvianočné darčeky: „Najviac na mňa zapôsobili asi predvianočné odovzdávania darčekov rodinám v núdzi, a naše oddelenie pomohlo aj dvom chlapcom v Zemplínskom Jastrabí. Stretnutie s konkrétnymi ľuďmi, ktorým môžeme pomôcť je obohacujúce pre obe strany.“
Eva Tomášová sa podelila o zážitok z nemocnice: „Vďaka DeutschMannu som sa zapojila do projektu „Krajší deň“ realizovaný priamo v nemocnici v Trebišove na oddelení dlhodobo chorých. Cieľom bolo spríjemniť pacientom chvíle strávené v nemocnici a ponúknuť im „ľudskú prítomnosť“. Bol to veľmi pekný projekt, aj keď miestami emočne veľmi náročný.“
Mary Eštoková si najsilnejšie pamätá na projekt „Krajšie Vianoce“: „Urobili sme obrovskú radosť deťom, ktoré boli šikovné (o čom svedčil aj ich prospech v škole), no ich rodiny si nemohli dovoliť dať im na Vianoce viac. Vidieť tú radosť v očiach detí, to je zážitok, ktorý vo Vás ostane na veľmi dlho. Toto ma napĺňa šťastím.“
- Jedného dňa prestanete byť milá. A bude to najlepší deň vášho života
- Slovenka 37/2026
- Slovenský deň kroja v rumunskom meste Oradea
- Ktorá káva patrí k vášmu ránu? Spoznajte, aký kávový typ ste
- Tragédia v rodine Cindy Crawford: Jej jediný syn Presley Gerber zomrel vo veku 27 rokov
Aj firmy môžu meniť tvár Slovenska
V každom regióne existuje priestor, kde môžu firmy prostredníctvom dobrovoľníctva vytvárať trvácne väzby so svojím okolím. Nie je to len o jednorazových akciách, ale o kultúre pomoci, ktorá má silu premieňať nielen komunity, ale aj samotné firmy zvnútra. Dobrovoľníctvo má potenciál stať sa jedným z najsilnejších nástrojov súdržnosti, porozumenia a rozvoja občianskej spoločnosti.
Ako uvádza Mária Mihalčíková: „Dobrovoľníctvo mi dáva veľký pocit zmysluplnosti a vnútornej spokojnosti. Pomáha mi vystúpiť z každodennej rutiny, pozrieť sa na veci z iného uhla pohľadu a byť vďačnejšia za to, čo mám. Kontakt s ľuďmi, ktorí nemajú také možnosti, mi často pripomenie, aké je dôležité vážiť si aj tie „obyčajné“ veci v živote. Získavam nové skúsenosti, učím sa lepšie počúvať, byť vnímavejšia a empatickejšia, trpezlivejšia. Spoznávam nových ľudí, získavam nové skúsenosti aj keď niekedy idem mimo svoju komfortnú zónu – ten pocit, keď vidím niekoho usmievať sa alebo poďakovať… ten sa nedá nahradiť.“
„Dobrovoľníctvo je cesta, ktorá ma učí byť lepším človekom každý deň. Posilňuje vo mne hodnoty ako súcit, pokora a zodpovednosť. Pomáha mi uvedomiť si, že aj malé skutky môžu mať veľký dopad na život iných ľudí a že je dôležité neustále hľadať spôsoby, ako prispieť k lepšiemu svetu“, uzatvára Mary Eštoková.
