Po ulici plnej ľudí kráča starší muž, ktorý z ničoho nič spadne na zem a nehýbe sa. Okoloidúci bez povšimnutia pokračujú v ceste, niekoľkí sa zastavia, no nebežia mu na pomoc – len čakajú na to, kto spraví prvý krok. Ako by ste sa zachovali vy? Vravíte, že by ste mu pomohli? Určite?
Pojem efekt prihliadajúceho po prvý raz použili psychológovia v súvislosti s vraždou mladej barmanky Kitty Genovese, ktorá sa odohrala v roku 1964 v New Yorku. Sériový vrah sa ju pokúšal zabiť na ulici, no jej krik upútal pozornosť susedov, a tak prerušil svoju činnosť a ušiel. Po chvíli sa však na dané miesto vrátil a svoj čin dokončil.
Svedkami vraždy bolo nakoniec 38 ľudí – ani jeden však nezasiahol. Tento prípad, bohužiaľ, nie je jediný. Už mnohokrát sa ukázalo, že pokiaľ je v našej prítomnosti ďalší človek, sme oveľa menej ochotní pomôcť. S takýmto nezáujmom sa napríklad stretávajú aj záchranári, keď ľudia nepodajú prvú pomoc človeku, ktorý mal infarkt, porážku alebo sa zranil, a nechajú ho ležať uprostred ulice. Následky tak bývajú fatálne.
Experimenty psychológov
Psychológovia Bibb Latané a John Darley sa tomuto efektu začali viac venovať asi dva roky po spomínanej vražde. Rôznymi experimentmi sa snažili skúmať ľudské správanie a reakcie v umelo vytvorených podmienkach. Účastníci jedného experimentu napríklad počuli z vedľajšej miestnosti krik dievčaťa, ktoré si zlomilo nohu. Niektorí tam boli sami, iní vo dvojiciach. Výsledok sa však značne líšil. Na situáciu okamžite zareagovalo 70 % ľudí – išlo o tých, čo boli v miestnosti sami. Tí vo dvojiciach boli väčšinou pasívni a pomôcť jej nešli. Konať začalo len 40 % z nich. Prečo to tak dopadlo a čo je na príčine?
Príčina č. 1: Presúvanie zodpovednosti
Na základe výskumov prišli psychológovia na dve hlavné príčiny tohto fenoménu. Prvým dôvodom je presúvanie zodpovednosti. Ak je človek v nejakej mimoriadnej situácii sám, tak cíti, že celá zodpovednosť za druhú osobu je len na ňom. Ak je však prítomných viac ľudí, zodpovednosť sa rozptýli na všetkých. Každý potom čaká, že zareaguje ten druhý, až v najhoršom prípade nezareaguje nikto.
Príčina č. 2: Pluralistická ignorancia
Človek má sklon odpozorovať vhodné správanie od druhých, najmä v nezvyklých a nie tak častých situáciách. Z toho dôvodu aj on ostáva pasívny a nepomôže, pretože si povie, že keď nekonajú ostatní, tak to asi nebude veľmi vážne. Zároveň môže mať obavu, že nie je dosť kompetentný alebo sa obáva svojho zlyhania či strápnenia. Vyšší počet ľudí na mieste nejakej nehody teda, bohužiaľ, neznamená, že všetci vám hneď budú utekať na pomoc. Taktiež môžu mať strach z vlastného ohrozenia či z policajného vyšetrovania a procedúr s tým súvisiacich.
Prekonanie slabých stránok
Zaujímavé tiež je, že sa všetci považujeme za lepších ako sme. V duchu si teraz určite povieme, že keby sme sa v takej situácii ocitli, pomohli by sme. Sociálno-psychologické experimenty však tento predpoklad často vyvracajú – keď dôjde na skutky, sme oveľa ľahostajnejší a egoistickejší ako si myslíme. Môžeme to však brať ako dobré zrkadlo, vďaka ktorému si vieme uvedomiť naše slabé stránky a premôcť ich.
