Pandémia, inflácia a vojna na Ukrajine priniesli ekonomické a sociálne výzvy pre celý svet, vrátane Slovenska. Osobitne inflácia ukázala, že ženy „ťahajú za kratší povraz“. Chudoba má na neväčší dopad ako na mužov. O tom, prečo je to tak, hovoríme s ekonómom Martinom Halásom z Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík.
Dlhodobo sa venujete výskumu chudoby na Slovensku a tento socio-ekonomický jav sledujete aj z hľadiská pohlaví. Čo ste zistili?
Chudoba atakuje a je omnoho väčším rizikom pre ženy ako pre mužov. U nás sa dá dokonca hovoriť o celoživotnej chudobe žien. Nezaplatená práca, nižšie mzdy, nedostatočná infraštruktúra v rámci starostlivosti o rodinu, regionálne rozdiely, málo pracovných príležitostí pre samoživiteľky či typické ženské povolania s nižšími mzdami vytvárajú tlak na celoživotnú chudobu žien, ktorá potom pokračuje aj na dôchodku. Štát sa musí začať systematicky venovať týmto problémom. Na väčšinu z nich už upozorňuje aj Európska únia.
Rozoberme si to podrobnejšie. Čo značí nezaplatená práca žien, pre ktorú sa z nich stávajú chudobné členky spoločnosti?
Podstatnú časť ekonomiky tvorí okrem bežnej produkcie tovarov a služieb aj takzvaná nezaplatená práca žien. Ide v nej o všetky práce, ktoré súvisia so starostlivosťou o rodinu, deti či rodičov. Bez fungovania tejto nezaplatenej práce by žiadna ekonomika nevedela fungovať. V starostlivosti o rodinu a deti pritom u nás prirodzene prevažujú a venujú s jej prevažne ženy. Ekonomická hodnota práce žien v domácnosti je logicky nižšia ako produkcia tovarov a služieb, ktoré sa započítavajú do HDP. Jej spoločenská hodnota je však paradoxne vyššia, pretože rodina a výchova detí majú pre našu spoločnosť nevyčísliteľnú hodnotu v excelovských tabuľkách. OSN odhaduje, že do roku 2025 hodnota neplatenej práce vykonávanej ženami podporí globálne HDP až do výšky približne 13 percent. Neplatený príspevok žien k zdravotnej starostlivosti predstavuje takmer 5 percent celosvetového HDP, keďže sa bez platu starajú o chorých a odkázaných ľudí. Táto neformálna a dobrovoľnícka práca najmä o rodinných príslušníkov sa považuje za skrytú dotáciu zdravotných a sociálnych systémov. Ak si predstavíme, že HDP Slovenska je 100 miliárd eur ročne, tak by podľa tohto kľúča nezaplatená práca žien predstavovala v jednom roku až 13 miliárd eur, čo je obrovské číslo.
K chudobe žien iste prispieva aj to, že majú nižšie platy ako muži.
Ženy majú v našej ekonomike podstatne horšie postavenie ako muži. Dlhodobo dostávajú nižšie mzdy ako muži až o 18 percent. Príčinou je už spomínaná starostlivosť o rodinu a tiež typické ženské povolania, v ktorých majú ženy podstatne nižšie mzdy. Sú to najmä povolania v zdravotníctve, školstve či sociálnych službách. Typickým príkladom sú ženy opatrovateľky. Väčšinou pracujú za minimálnu mzdu celý aktívny život. Ak si chcú privyrobiť, berú nadčasy. Ženy pracujúce celoživotne za minimálnu mzdu majú aj po odpracovaní viac ako 40 rokov dôchodok menší ako je minimálny dôchodok – teda 334 eur mesačne. Je to hanba. Aj preto sa nečudujme, že zväčša odchádzajú za prácou do zahraničia. Otázka je, kto pomôže rodine tejto ženy a či sa takáto žena opatrovateľka vôbec môže plnohodnotne venovať rodine. A potom tu máme ešte zdravotné sestry, kuchárky, sanitárky, upratovačky. Množstvo profesií, bez ktorých by systém nefungoval, a pri ktorých sa štát príliš nezamýšľa, ako sa majú pri ich mzdách postarať o rodinu. Problémom v ekonomikách ako je tá naša, sú práve nízke mzdy žien, ktoré generujú nízke dôchodky.
Dôchodky na Slovensku predstavujú vážny problém. Ako to vyzerá u ženách seniorkách v číslach?
Ak si zoberieme ako hranicu priemerný dôchodok 520 eur, tak ten poberá z celkového počtu žien viac ako 60 percent. Pri mužoch je to iba 43 percent. Starobný dôchodok do 705 eur u nás koncom minulého roka poberalo až 92 percent všetkých senioriek, teda 604-tisíc žien. U mužov to bolo menej ako 80 percent. Aj tieto čísla ukazujú, že dlhodobý rozdiel v mzdách žien a mužov sa nám napokon premietne aj do dôchodkov. A chcem upozorniť, že ešte horšia situácia je pri minimálnych dôchodkoch. Ich poberateľkami sú zväčša ženy, ktoré splnili podmienku odpracovaných 30 rokov, no nemali dostatočný príjem. Dôvodom bola najmä výchova detí a rodina. Najnižšia výška minimálneho dôchodku je 334,30 eur mesačne, čo je 90 eur pod hranicou chudoby, ktorú vykazuje Slovensko. V súčasnosti 120-tisíc seniorov, zväčša žien, poberá minimálny dôchodok, ktorý je 90 eur pod hranicou chudoby. Ak to teda zhrniem, ženy, ktoré pracujú, starajú sa o rodinu a vychovávajú deti a pracujú v nesprávnych povolaniach, sú odkázané na celoživotnú chudobu a sociálne vylúčenie napriek tomu, že štát deklaruje prorodinnú politiku ako svoju prioritu.
Od jesene minulého roka sa trápime s infláciou, ktorá rapídne zdvihla ceny potravín. Už niekoľko mesiacov sa hovorí o tom, že nám vzrástol počet chudobných. Ako to postihlo ženy?
Minuloročné zdražovanie a nedostatočné opatrenia štátu voči inflácii spôsobili, že iba v minulom roku nám prepadlo do chudoby ďalších viac ako 187-tisíc seniorov. Celkový počet seniorov, ktorí sa prepadli do chudoby, vystúpil na pol milióna. Z toho počtu bolo 339-tisíc žien a 154-tisíc mužov. Čiže, viac ako dve tretiny zo seniorov pod hranicou chudoby sú ženy!
Ako dostať ženy z chudoby?
Je dôležité, aby sa ženám zvýšili mzdy, a aby mali rovnaký prístup na vyššie pracovné pozície. Popritom musíme budovať celú infraštruktúru na pomoc rodinám, a to aj na vidieku, kde žije viac ako 50 percent Slovákov. Pre rodiny musia byť predškolské a školské zariadenia finančne prístupné. A musia byť dostupné aj z hľadiska dopravnej infraštruktúry. Dôležité je tiež zosúladiť program školského zariadenia, krúžkov a možností žien v rámci práce. Práve takéto „maličkosti“, ktoré by mali byť samozrejmosťami, majú podstatný vplyv na fungovanie rodín, najmä žien. Pokiaľ nebudeme skutočne prorodinný štát – a neplatí to iba o financiách v rámci sociálnych dávok, tak môžeme zabudnúť, že budú mať ženy rovnaké postavenie ako muži. Ak chceme skutočne podporovať Slovensko ako prorodinný štát, musíme ženám v rodinách aj v zamestnaní venovať omnoho väčšiu pozornosť.
Viera Mašlejová
Foto: M. H.
