Elena Kohútiková, podpredsedníčka Dozornej rady VÚB, v našom projekte Veľvyslanectvo mladých zastáva významnú funkciu – je predsedníčkou poroty. Má teda rozhodujúce slovo pri posudzovaní prác stredoškolákov aj študentov vysokých škôl. Zaujímalo nás, ako hodnotí aktuálny ročník, aj to, ako sa díva na dnešných mladých ľudí.
Za nami je 15. ročník Veľvyslanectva mladých, akú pomyselnú známku by ste mu dali?
Celkovo tento ročník hodnotím ako veľmi kvalitný. Ako porota sme sa zhodli na tom, že v tomto ročníku boli prinesené ozaj veľmi aktuálne práce a otvárali sa témy, ktoré doteraz na Veľvyslanectve mladých otvorené neboli. Príprava mladých ľudí bola perfektná, z hľadiska jazykového odznela výborná angličtina, aj rečnícke prejavy, napriek tréme, boli veľmi kvalitné. Študenti išli do hĺbky, takže boli sme veľmi spokojní. Nenašla sa ani jedna slabá práca.
Prečo by sa mali organizovať takéto projekty ako je Veľvyslanectvo mladých, čo to prináša študentom?
Myslím si, že je to veľmi záslužná činnosť, že sa takéto niečo organizuje. Študentov to motivuje robiť viacej, ako bežne robiť musia, to je prvá vec. Po druhé motivuje ich to v tom, že sa musia naučiť prezentovať výsledky svojej práce, čo je mimoriadne dôležité. Naučí ich to povedať veľmi ťažké témy takým jazykom, aby im porozumeli aj ľudia, ktorí v danej oblasti nepracujú. A tretím efektom je, že študenti sú nútení spolupracovať – buď navzájom alebo spolupracujú s učiteľmi. To znamená, že sa vytvorí taká širšia komunita ľudí, ktorí sa vybranou témou zaoberajú a vznikajú nové myšlienky, nové nápady a aj nové podnety. No a možno nie posledným efektom je, že pokiaľ je to kvalitná práca a je dobré odprezentovaná a porota ju vyhodnotí ako víťaznú, dostanú buď pozvánku na návštevu Európskeho parlamentu alebo jazykový kurz na tri mesiace zadarmo. To aj taký „bočný“ efekt, z ktorého študent profituje.
Ako vnímate dnešných mladých na základe toho, čo ste si vypočuli. Videli ste, akými témami žijú, ako ich vedia spracovať, prezentovať. Čo vám to hovorí o dnešných mladých ľuďoch?
Dnešní mladí ľudia sú inovatívni. Hľadajú cesty v oblasti vedy a techniky, aby svoju prácu spracovali. Otvárajú témy umelej inteligencie, duševného zdravia, otvárajú témy, ktoré sú tabu – napríklad legalizácia mäkkých drog. Otvorili témy, ktoré rezonujú v spoločnosti – napríklad alternatívne zdroje energie, úspora energie, využitie jadrovej energetiky, alebo v zdravotníctve – nemocničné nákazy. A musím povedať, že mladí k tomu pristúpili mnohokrát inovatívnym spôsobom – využívajú viacej sociálne siete na prezentáciu, prezentovanie svojich názorov. Hľadajú možnosti ako osloviť oveľa väčšiu komunitu, ako sme to my, v našej generácii, robili. Využívajú všetko, čo im ponúka dnešná doba, aby dosiahli výsledok.
Viackrát sa ste upozornili, aby lepšie vyčíslili náklady, teda, čo bude stáť ich projekt. Ako keby mladí menej pozerali na túto stránku – na oblasť financovania…
Toto je možno taká Achillova päta mnohých projektov. Niektorí mali pomerne idealistické predstavy z hľadiska celkových nákladov. Alebo majú idealistické predstavy, ako tie peniaze získajú. Ale na druhej strane, mnohokrát sú ich predstavy možno aj reálne. Napríklad mali sme tam jednu prácu, ktorá plánovala získať peniaze tým, že bude prezentovať svoj projekt na tik-toku. Z toho chcela dotyčná študentka potom získať financie. Čiže mladí ľudia prichádzajú s úplne novými formami získavania peňazí. Je to iné, ako sme to my kedysi poznali. Neboja sa, idú do toho s plnou vážnosťou. Keď je dobrá prezentácia, keď je dobrý projekt, tak môže zaujať aj investorov. A vo výsledku to znamená, že za predaný projekt by dokázali napokon získať peniaze.
Viera Mašlejová
Foto: Milan Krupčík
