Naša krajina je vskutku bohatá na kultúrne a historické pamiatky. Okrem nich ponúka aj množstvo nádherných a zaujímavých fontán, ktoré sú skvostami našich miest a obcí. Fontány sú nielen architektonickými dielami, ale aj obľúbenými miestami na oddych a stretnutia. Každá z nich má svoj jedinečný príbeh a prispieva k atmosfére miesta, kde sa nachádza. Poďte sa s nami pozrieť na niektoré z najkrajších a najzaujímavejších fontán na Slovensku.
Pomôcť so zvládaním aktuálnych vysokých teplôt majú aj pitné a striekacie fontány. Ich existencia sa datuje od staroveku a ich vývoj sa odohrával v priebehu tisícročí. V stredoveku boli fontány často umiestnené v blízkosti kostolov a kláštorov a slúžili nielen na pitie, ale aj na očistu a občerstvenie pútnikov a chudobných. V súčasnosti sú pitné fontány bežným prvkom v mestských prostrediach a na verejných miestach, ako sú parky, námestia a letiská. Moderné pitné fontány často používajú technológiu na filtrovanie a chladenie vody, aby zabezpečili čistú a chladenú pitnú vodu pre verejnosť.
Pitné fontány na východe aj na západe
V Prešove sú k dispozícii picie fontány Lekno na Námestí legionárov, Hríb a Mušľa na pešej zóne, takisto fontány na Jarkovej ulici, na námestiach Alexandra Duchnoviča a Pri Kríži mládeže, v Parku Alexandra Dubčeka, aj na Dargovskej ulici na Sídlisku Sekčov. V Bratislave sa tešia obľube Strážna búdka na Hlavnom námestí, v Primaciálnom paláci na Nádvorí sv. Jána Nepomuckého a v Letnej čítarní U červeného raka.
Fontána Družba na Námestí slobody
Umelecké dielo má tvar rozvíjajúceho sa lipového kvetu, ktorý symbolizuje priateľstvo a mier medzi národmi. Dielo vznikalo v rokoch 1979 až 1980. Za celým návrhom Námestia slobody, vtedy Gottwaldovho námestia, stojí autorský kolektív zložený zo sochárov Juraja Hovorku, Karola Lacka, Tibora Bártfaya a architektov Virgila Droppu a Juraja Hlavicu. Minuloročná ekonštrukcia Námestia slobody patrila medzi najväčšie obnovy verejného priestoru v Bratislave. Po šestnástich rokoch sa na dominantu Námestia slobody konečne vrátila voda. Fontána bola komplexne zrekonštruovaná – po štyridsiatich rokoch sa vyčistil lipový kvet, pridali sa nové trysky, pôvodné kaskádové bazény boli prístupnejšie a strojovňa prešla modernizáciou.
Po obnove je fontána výrazne energeticky úspornejšia. Jednou z hlavných zmien je, že návštevníci môžu teraz bezpečne vstúpiť do jednej z najväčších fontán na Slovensku a osviežiť sa. Rekonštrukcia zasiahla aj časť námestia, kde boli vysadené nové stromy a upravené vyvýšené záhony. Pribudlo automatické zavlažovanie, nový mobiliár a osvetlenie. Do bezprostredného okolia fontány sa vylialo unikátne terazzo, ktoré architekti zrecyklovali z pôvodnej žulovej dlažby a čadičových obkladov.
Fontána sv. Juraja
Fontána sa nachádza v centre Bratislavy na nádvorí Primaciálneho paláca. Jej história siaha do 17. storočia a je považovaná za jednu z najstarších fontán v meste. Názov fontána svätého Juraja dostala preto, lebo znázorňuje boj patróna arcibiskupa Juraja Lippaya s trojhlavým drakom. Autorom tejto fontány bol synovec arcibiskupa Juraja Lippaya – Juraj Lippay mladší. Na nádvorie ju premiestnili až v roku 1930, keď ju vtedajší majiteľ daroval mestu. Dovtedy bola v záhrade Letného arcibiskupského paláca.
Legenda hovorí, že na svätojurskú noc sa s fontánou dejú zázraky. Jazdec sa otočí okolo svojej osi, zosadne z koňa a kopijou udrie na všetky štyri svetové strany. Keď dokončí udieranie nasadne naspäť na koňa. Nie je dôležité, či je táto legenda pravdivá alebo nie. Dôležité je, že sa oplatí navštíviť toto umelecké dielo, ktoré bolo v roku 2016 kompletne zrekonštruované.
Maximiliánova fontána
Jednou z najznámejších fontán v Bratislave je „Rolandova fontána“, ktorá sa nachádza na Hlavnom námestí. Fontána je pomenovaná po rytierovi Rolandovi, hoci jej oficiálny názov je Maximiliánova fontána. Postavená bola v roku 1572 na príkaz uhorského kráľa Maximiliána II. V roku 2018 prešla rekonštrukciou. Pri tejto príležitosti odmontovali aj sochu rytiera Rolanda za ktorým sa skrýva zaujímavý príbeh. Cieľom obnovy bolo aj prinavrátenie pôvodného vzhľadu fontány z roku 1572. V rámci prvej etapy vymenili kubus chlapcov s delfínmi za pôvodný kubus s cikajúcimi chlapcami. Odstránili aj vonkajší prstenec z roku 2005 a na východnej a západnej strane fontány vybudovali schodíky.
Po skončení prvej svetovej vojny a po násilnom pripojení mesta k Československej republike nastalo obdobie ničenia pamiatok pripomínajúcich bývalú Rakúsko-uhorskú monarchiu. Ničili sa znaky uhorského kráľovstva (Gymnázium na Grösslingovej ulici, Modrý kostolík), odstraňovali sa znázornenia uhorskej kráľovskej koruny (Reduta), pomník Márie Terézie od Fadrusza premenili revolucionári na hromadu úlomkov vzácneho carrarského mramoru. Na Hlavnom námestí, ktoré premenovali na Masarykovo, už nesmel stáť uhorský kráľ Maximilián z rodiny Habsburgovcov. Mal však šťastie v nešťastí. Kohosi napadlo vyhlásiť ho za legendárneho rytiera Rolanda. Uhorský znak na kamennom štíte, o ktorý sa kráľ opiera, zamazali omietkou, a na štíte vymodelovali znak mesta.
Fontána lásky
Fontána lásky sa nachádza na Kupeckého ulici. Niektorí ľudia ju poznajú aj pod názvom Fontána pre Zuzanu. Pôvodne bola postavená ako filmová kulisa romantického filmového muzikálu s rovnomenným názvom. Postavili ju v roku 1985 a jej autorom bol filmový architekt Miloš Kalina. Priemer bazéna je 6,25 m a výška fontány je 3,5 m. Napriek tomu, že dostala názov Fontána lásky, skutočnou fontánou sa stala až po 22 rokoch. Jej technický stav sa postupom času veľmi zhoršil. V roku 2007 ju na podnet fontánového fanúšika Petra Havašiho zrekonštruovali a urobili do nej prívod vody, aby mohla fungovať. Vo filme v skutočnosti nestriekala. Tvorcovia muzikálu to vymysleli tak, že do fontány urobili prívod vody z cisterny a naaranžovali to tak, aby vyzerala, že naozaj strieka na zaľúbený párik.
Milenci na Dulovom námestí
Od roku 1960 oživuje Dulovo námestie socha Milencov od architekta Alexandra Trizuljaka. Rovnaká socha sa nachádza v Piešťanoch pri Kolonádovom moste, ale nie je zakomponovaná do fontány. Fontána Milencov na Dulovom námestí je dôkazom, že fungujúce fontány sú lepidlom na ľudí.
Fontána Mladosť v prezidentskej záhrade
Prezidentskú záhradu zdobí fontána, ktorá na prvý pohľad nie je socialistická. Je zhotovená z bronzu, čadiča a travertínu, teda z drahších materiálov ako je nerezová oceľ. Navyše je zakomponovaná do upravenej záhrady Grasalkovičovho paláca. Fontána Mladosť, prezývaná aj Radosť zo života zobrazuje tri ženy hrajúce sa s loptou. Autormi sú Tibor Bártfay a Karol Lacko.
Pijúce holubice v Sade Janka Kráľa
Sad Janka Kráľa je od roku 1744 najstarším verejným parkom v strednej Európe. V období socializmu mu však chýbali, prvky ktoré by poukazovali na socialistické ideológie. Fontána bola vyrobená v jednom z najsocialistickejších miest v Československu, v Žiari nad Hronom. Do Sadu Janka Kráľa bola privezená a osadená v roku 1982 pod názvom: Mierové holubice na atómovom hríbe. Dnes má už fontána naozaj mierumilovnejší názov: Pijúce holubice.
Vejárová a Závojová fontána v parku Andreja Hlinku
Pocit typického socialistického sídliska, plného detskej radosti a rodinnej pohody prerušovanej jazdiacimi električkami stále môžeš zažiť v ružinovskom Parku Andreja Hlinku. V tomto parku sa nachádzajú hneď dve socialistické fontány. Menšia Vejárová fontána a veľká Závojová fontána, obidve z nehrdzavejúcej ocele. V parku boli odhalené v roku 1978 a pred niekoľkými rokmi prešli rekonštrukciou, boli opäť sfunkčnené a park ožil. V súčasnosti poskytujú tieň v horúcich parných dňoch spokojným Ružinovčanom.
Kamenná fontána v Banskej Bystrici
Fontána nachádzajúca sa v centre mesta pod Urpínom, na Námestí SNP, je kompletne celá vybudovaná z kameňa. V šestnástom storočí bola iba malým napájadlom, ktoré slúžilo na občerstvenie ľudí a zvierat. Z praktického hľadiska ju však neskôr premenili na vodomet. V roku 1633 miestny kamenár postavil v strede námestia jazierko a do jeho stredu osadil mosadznú sochu. Stavba bola dokončená roku 1635. Jazierko malo 8-uholníkový tvar a bolo obložené kamením. Pri poslednej rekonštrukcii pridali nové trysky a zabudovali aj zvonkohru. Dnes robí radosť malým aj veľkým a necháva sa obdivovať turistami z celého sveta.
Spievajúca fontána v Košiciach
Košice, druhé najväčšie mesto Slovenska, sa môžu pochváliť jednou z najkrajších moderných fontán na Slovensku. V uplynulých rokoch bola v havarijnom stave, fungovala na výnimku a voda z nej striekala len v značne obmedzenom režime. Revízna správa spred dvoch rokov odhalila viacero vážnych porúch telesa fontány, prasklín povrchov a nefunkčnú časť elektroinštalácie. Našťastie je to už len minulosť, takže množstvo nadšených Košičanov a návštevníkov mesta si aktuálne vychutnáva úžasný pohľad na v súčasnosti zrejme najmodernejšiu fontánu v celej Európe. Okrem úchvatnej svetelnej a vodnej šou ponúkla aj videoprojekcie na vodnú clonu, ktorú už Košičania poznajú z Plávajúcej fontány v Mestskom parku.
Metropola východu sa tak môže pochváliť nevšedným unikátom, že má na svojom území dve multimediálne fontány. Zaujímavou novinkou je aj mobilná aplikácia, ktorá umožní návštevníkom vybrať si pesničku na želanie. Veľkým bonusom je prepojenie s Národným divadlom Košice, čo umožní prenášať zvuk a obraz z jeho predstavenia priamo na vodnú plochu fontán. Týmto sa fontána zaraďuje medzi svetové unikáty.
Neptúnova fontána v Prešove
Je jedinou zachovanou pôvodnou mestskou cisternou. Pred postavením vodovodu slúžilo občanom ako rezervoár úžitkovej vody desať podobných cisterien. Až do čias Jozefa II. nesmeli okrem času trhov bývať v Prešove žiadni židia. Ako prvý tento zákaz úspešne porušil v druhej polovici 80. rokov 18. storočia bohatý haličský obchodník M. Holländer. Napriek vtedy už platným zákonom (zvláštny dekrét Jozefa II. dovoľoval židom usádzať sa v kráľovských mestách s výnimkou banských) proti jeho prítomnosti vystúpila mestská rada, ako i obchodnícky cech. Vďaka dobrým vzťahom s panovníkom sa mu podarilo v meste ostať, zakúpiť si dom, obchod a dokonca získať aj meštianske práva. Z vďačnosti dal potom postaviť v jednej z cisterien Neptúnovu fontánu. Autorom sochy Neptúna s trojzubcom, obklopeného morskými živočíchmi, je košický kamenár a sochár Vincent Staviarsky (1784 – 1847), ktorý súsošie ukončil v roku 1826. Zreštaurované bolo začiatkom 90. rokov.
