Zdá sa, že posledné týždne sú pre divadelnú obec mimoriadne smutné. Neuplynul ani týždeň od úmrtia legendárnej Maríny Kráľovičovej a už prichádza správa o smrti ďalšej slovenskej herečky Soni Valentovej.
Podľa médií umelkyňa zomrela vo veku 76 rokov po dlhoročných zdravotných problémoch. Dáma, ktorá svojou osobnosťou a štýlom prejavu prinášala na javisko aj pred kameru originalitu, špecifickosť a hereckú flexibilitu, bude nesmierne chýbať.
Život
Soňa Valentová pochádzala z Trnavy, kde sa narodila 3. júna 1946 ako tretie dieťa. Obe jej sestry zahynuli v koncentračnom tábore v Osvienčime. Skvelú herečku v marci 2016 postihla náhla cievna príhoda, ktorá jej zasiahla ľavú stranu tela. Soňa Valentová sa odvtedy už na divadelné dosky nikdy nevrátila. Najväčšou oporou jej bola dcéra Katka Hasprová, ktorá sa o svoju mamu ukážkovo starala.
Umelkyňa bola absolventkou štúdia herectva (1967) a televíznej réžie (1984) na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave a svoju vyše štyri desaťročia dlhú hereckú kariéru začala na divadelných doskách Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave. Nepochybne sa zaradila medzi popredné predstaviteľky úspešnej slovenskej hereckej generácie. Na divadelných doskách, ale aj vo filmoch a televízii stvárnila desiatky nezabudnuteľných postáv. Excelovala v úlohách zložitých ženských charakterov.
Kariéra
Tvorba zosnulej herečky bola nesmierne bohatá. V činohre SND pôsobila od roku 1967 a medzi inými oslnila ako Desdemona v Othellovi či v ďalších postavách v hrách autorov P. O. Hviezdoslav: Herodes a Herodias (Salome), F. M. Dostojevskij: Zločin a trest (Soňa), Sofokles: Antigona (Ismena), T. Williams: Mačka na horúcej plechovej streche (Mae), V. Hugo: Kráľ sa zabáva (Pani Bérarda), M. Kukučín / P. Pavlac: Dom v stráni (Pani Zorkovicová) a desiatkach ďalších. V divadle Nová scéna hviezdila vmuzikáloch, medzi inými ako Matka predstavená v obľúbených Mníškach. Svoj talent prepožičala aj desiatkam filmových úloh, napríklad ako sestra Wolfová v snímke Requiem pro panenku v réžii Filipa Renča. Nikto na ňu nezabudne ani ako na Macochu v Jakubiskovej Perinbabe.
Významná osobnosť
Herečka počas svojho pôsobenia získala mnohé prestížne ocenenia:
1969 – Cena Janka Borodáča za vytvorenie postavy Esther v inscenácii hry R. Vitraca Victor alebo Vláda detí a postavu Anny v inscenácii hry P. Karvaša Absolútny zákaz
1988 – zaslúžilá umelkyňa
TV cena – Zlatý Krokodíl
2006 – Štátna cena Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za prínos v kultúre
Vyjadrenie SND
Vedenie Slovenského národné divadla smúti za herečkou Soňou Valentovou
Vedenie SND zarmútila správa o úmrtí jednej z najvýraznejších herečiek, Sone Valentovej, ktorá dlhé roky patrila medzi popredné členky našej prvej činohernej scény.
Soňa Valentová sa narodila v Trnave 3. júna 1946, zomrela v Bratislave dnes, v sobotu 10. decembra 2022. Členkou Činohry SND bola od augusta 1967 do mája 2018.
Mladá absolventka VŠMU sa okamžite po príchode do SND stala predstaviteľkou lyrických idealistiek, bezbranných naiviek, ale aj rafinovaných slečien z lepšej spoločnosti. Taká bola jej Ľudmila v Gorkého Vasse Železnovovej (1967, 1970), Ester vo Vitracovej surrealitickej groteske Viktor alebo vláda detí (1969) a najmä zvodným tancom svoje okolie očarujúca Salome v Hviezdoslavovej tragédii Herodes a Herodias (1970). Súvislý rad typologicky ohraničených postáv prerušovali i vďačnejšie úlohy – slepá Anna v Karvašovom Absolútnom zákaze (1969) či ustráchaná Isména – mladšia sestra titulnej Sofoklovej hrdinky Antigony (1971).
Valentovej herectvo našlo oporu v mnohých režisérskych osobnostiach pred kamerou, rozhlasovým mikrofónom, ale najmä na divadelnej scéne. Soňa Valentová dokázala obohatiť postupne svoj repertoár o výrazné charakterové postavy. Z jej prvých veľkých úspechov v náročných divadelných rolách spomeňme aspoň Ximénu ocitajúcu sa v súkolí rodinnej cti a vášnivého ľúbostného citu v tragédii Pierra Corneilla Cid (1972), v rodinných vzťahoch zmätenú slúžku Rosinu v Casonovom Dome so siedmimi balkónmi (1973), Cordéliu – najmladšiu a najúprimnejšiu z tria dcér v Shakespearovom Kráľovi Learovi (1975) alebo Slepé dievča v Kováčikovej rapsódii Krčma pod zeleným stromom (1976).
V televízii to bola napríklad titulná Beatrice Cenci (1968), Lavínia v trilógii Smútok pristane Elektre (1971), Nila v Bubeníčke (1973), Hana v Trasovisku (1974) alebo Roberta v Americkej tragédii (1976) a vo filme najmä krásna a nespravodlivo trpiaca Zuzana v Kladive na čarodejnice (1969).
Postupne od úloh krehkých romantizujúcich duší dospievala k rolám osudových žien, ktoré však pod krásnym zjavom skrývajú tragickými vírmi sužovanú ľudskú dušu: bola to napríklad Grušenka v Dostojevského Bratoch Karamazovovcoch (1981) či Elsa v Kákošovej Sto hodín do zatmenia (1978), vo filme zas Macocha v dnes už legendárnej rozprávke Perinbaba (1985).
Valentovej talent sa uplatnil aj v rolách absolútne kontrastných, v obyčajných ženských stvoreniach – Tatiana v Gorkého Meštiakoch (1982) či Galina vo Vampilovovom Love na kačice (1986). Rovnako aj v na prvý pohľad menej exponovaných postavách dokázala nahmatať zreteľný expresívny impulz a vytvoriť herecky bohaté psychologické štúdie – Kristína v Strindbergovej Slečne Júlii (1986), Slúžka v Lorcovej Krvavej svadbe (1987) či Lady Elisabeth v Karvašovom Zadnom vchode (1987).
V posledných rokoch aktívnej kariéry Sone Valentovej vynikli v jej stvárnení najmä postavy komediálneho ladenia, napríklad Bjeta Šálinka v záhoráckej verzii Tajovského Ženského zákona (1996) alebo despotická a nekompromisná vrchná sestra Ratchedová v dramatizácii románu Prelet nad kukučkiným hniezdom (1998). Do herectva niekdajšej predstaviteľky osudových múz prenikli tóny clivej baladickosti, ľudskej dojímavosti i bezbrannej dobrosrdečnosti. Až na jednu výraznú výnimku – úzkoprsú, direktívnu, ale i dlhé roky potláčanou láskou sužovanú Lýdiu Ivanovnu v inscenácii dramatizácie Tolstého Anny Kareninovej (2009).
S láskou si budeme spomínať na vyše osem desiatok postáv, ktoré Soňa Valentová vytvorila v Slovenskom národnom divadle, na krehkú pôvabnú dámu, nezabudnuteľnú tragickú heroinu – presvedčivú v drámach, spontánnu a hravú v komédiách.
Česť jej pamiatke!
ilustračné foto: SND Martin Črep
V mene celého vydavateľstva vyjadrujeme úprimnú sústrasť rodine.
