Slovenskom obletela správa, že naša bývalá tenistka Daniela Hantuchová si dala zmraziť vajíčka. Zákrok v celkovej anestézii, ktorej predchádzala hormonálna stimulácia, podstúpila vo veku 41 rokov, aby mala plán B, keď sa v budúcnosti rozhodne byť matkou. Veľmi jej držím palce, vidím v tom však malý háčik. A možno nie jeden.
Nemusí to prísť, keď vy chcete
Rozhodnutie ktorejkoľvek ženy je jej osobná vec, má na to právo, a veľmi každej želám, aby sa stala matkou, ak je to jej hlboká vnútorná túžba. Z vlastnej skúsenosti však viem, že po prekročení štyridsiatky by som materstvo neodkladala už ani deň. A to hneď z niekoľkých dôvodov.
Stať sa matkou vo vyššom veku je možné a deje sa to u nás aj v zahraničí. Čo je dobrou správou. Na druhej strane v tej obyčajnej každodennosti vo vyššom veku narážate na situácie, ktoré už nejde zvládnuť “ľavou zadnou” ako keď ste boli dvadsiatnici. Aj keď v dieťati získate lásku na celý život, stratíte istú mieru komfortu, ktorý sa vo vás zakoreňuje priamo úmerne s narastajúcim vekom. Nehovoriac o tom, že strach z toho, ako dlho tu pre svoje dieťa budete vás prenasleduje ako vlastný tieň.
S manželom sme prirodzene počali ako štyridsiatnici. Po rokoch snaženia bolo tikanie biologických hodín už také hlasné a naliehavé, že aj my sme začali zvažovať možnosti, ktoré súčasná medicína ponúka. Nikdy som však o asistovanej reprodukcii nebola presvedčená. Napriek vnútornému hlasu som dala na argumenty môjho rácia a okolia, lebo oboje bolo veľmi presvedčivé. Mali sme obavu, aby o pár rokov keď sa zobudíme ako bezdetní manželia sme si nevyčítali, že sme pre to neurobili všetko.Dôvera vo vlastnú intuíciu bola oslabená z dlhej a neúspešnej snahy otehotnieť, ba čo je ešte horšie, málo som dôverovala Bohu. A za to sa dnes hanbím najviac.
“Po opakovanej hormonálnej stimulácii, môže byť potlačená funkcia vaječníkov teda predčasná menopauza.”
Na IVF by som nešla
Už nie. Čas nevrátim. Svoje rozhodnutie nezmením. Každá skúsenosť je však na niečo dobrá a aj vďaka tomu môžem dnes o tom hovoriť a snáď aj povzbudiť iné ženy, aby nešli proti svojmu presvedčeniu a najmä, aby zvažovali medicínske hľadisko a riziká, ktoré sú spojené s užívaním hormónov pre účely mimotelového oplodnenia, na čo upozorňujú aj IVF centrá. „Metódy asistovanej reprodukcie, využívajú hormóny, ktoré stimulujú vaječníky ku zvýšenej tvorbe vajíčok. Ide o vážny zásah do organizmu ženy s rôznymi nežiadúcimi účinkami. Z najzávažnejších sa jedná o hyperstimulačný syndróm, zvýšené je aj riziko tvorby krvných zrazenín. Ženy môžu trpieť depresiami, skôr sa u nich môže prejaviť osteoporóza,” vysvetľuje MUDr. Zuzana Baková, gynekologička.
Po stimulácii vaječníkov nasleduje odber vajíčok v celkovej anestézii, čo je ďalší vážny zásah do ženského tela. “Hormonálne prípravky by sme mali podávať len v prípade liečby ochorenia. Avšak stimulácia vaječníkov a následný odber vajíčok sa vykonáva iba s cieľom získať genetický materiál na oplodnenenie v skúmavke. Žene – pacientke, ktorá sa obráti na centrum asistovanej reprodukcie, nijako nepomôže vyriešiť jej zdravotné problémy, ani ju nevylieči z neplodnosti. V medicíne by malo platiť, že akýkoľvek zákrok má byť realizovaný s cieľom nepoškodiť pacienta a pre jeho dobro. Tu sa niekedy zneužíva túžba ženy po dieťati, ktorá je ochotná riskovať aj vlastné zdravie,” zdôrazňuje Mgr., BeLic. Pavla Bicianová, bioetička.
Matkou neskôr
Gynekologička Zuzana Baková ju dopĺňa tvrdením, že “po opakovanej stimulácii, môže byť potlačená funkcia vaječníkov teda predčasná menopauza. V neposlednom rade je tu aj možnosť viacpočetnej gravidity.”Zaujímalo ma aj, či má zmysel si dávať zmrazovať vajíčka po štyridsiatke s plánom odložiť materstvo na neskôr. Bioetička Pavla Bicianová to zhrnula slovami: “Ženy riskujú zdravie po vysokých dávkach hormónov a zákroku v celkovej anestézii. Zaplatia stovky eur za to, aby oddialili tehotenstvo, ktoré už môže byť v neskoršom veku rizikové pre matku, aj dieťa. Preto tento zákrok považujem za neetický.” Skúsenosti ukazujú, že niektoré ženy sa dieťatka z IVF nikdy nedočkajú, napriek tomu, že tento cyklus absolvovali viackrát.Naopak mnohé páry sa stali rodičmi práve vďaka IVF a nedajú na túto metódu dopustiť. Aj my s manželom sme si nechali pomôcť na klinike asistovanej reprodukcie, ale nepomohlo. Napokon sme našli niečo celkom iné, čo zabralo.
Naprotechnology, prirodzené a skvelé riešenie
V júli 2020 som sa dozvedela o novom medicínskom prístupe Dr. Phila Boyla z Írska. Zalial ma hrejivý pocit nádeje. Táto restoratívna reprodukčná metóda liečby neplodnosti totiž korešpondovala s mojím vnútorným nastavením. Lektorka plodnosti Veronika z plodar.sk nás postupne zasväcovala do Creightonského modelu spoznávania ženského cyklu v snahe dosiahnuť plodnosť prirodzeným spôsobom. Pomerne dlho mi trvalo, kým som sa naučila rozoznávať a zaznamenávať správne ten hlavný bioznak- hlien krčka maternice. Navštívili sme gynekológa a manžel urológa. Vďaka prepracovanosti, hĺbke a celistvosti, na ktorú je NaPro liečba nastavená, sme o svojom zdravotnom stave zistili skutočnosti, na ktoré by sme inak možno ani neprišli. Nasledovali jasné a na mieru šité odporúčania od lekárov na ďalšiu liečbu, aby sa podmienky pre počatie upravili a boli pre nás priaznivejšie.
“V medicíne by malo platiť, že akýkoľvek zákrok má byť realizovaný s cieľom nepoškodiť pacienta a pre jeho dobro.”
Vyrobený v karanténe
Bola pandémia a my sme si v karanténe “vyrobili” najväčší poklad. Dnes má už 3 a pol roka a vnímame to ako veľké požehnanie. To je náš príbeh. Vôbec nespochybňujem fakt, že asistovaná reprodukcia pomohla veľkému množstvu párov nielen na Slovensku. Súcitná motivácia mi káže neodsudzovať, ale chápať všetkých, ktorí sa pre ňu rozhodnú. Čo však zdôrazniť chcem je, že to nemusí byť jediná a posledná šanca ako sa stať rodičom. Od istého veku ide o finančne veľmi zaťažujúce riešenie. Prirodzená metóda NaProtechnology sa mi nielen z finančného, ale aj z medicínskeho a bioetického hľadiska javí ako vhodnejšia voľba pri riešení neplodnosti. Tiež to nemusí vyjsť, ale ani centrum asistovanej reprodukcie vám stopercentnú záruku nedá. Niekedy stačí len prestať sa pýtať prečo nemám to, čo chcem a dôverovať viac životu, ktorý pracuje pre nás, nie proti nám.
