Myslím si, že som celkom empatický a súcitný človek. Nie som si však istá, či mám dosť súcitu aj so sebou. Čo je sebasúcit? Koľko súcitu v sebe máme k druhým? Ako môže súcit pomôcť pri konfliktoch? Klinická psychologička Mária Tiňová, ClinPsyD. je mojím hosťom.
Empatia a súcit
S jedným ďalej zájdeš. V tomto prípade so súcitom. V slovenčine používame slovo súcit dosť voľne. Niekedy tým myslíme empatiu, niekedy ľútosť, niekedy dokonca sústrasť. „Keď používame slovo súcit v psychológii, máme tým na mysli citlivosť k bolesti seba aj iných a rozhodnutie niečo s tým urobiť,“ upresňuje Mária Tiňová.Empatia začína a končí tým, že sa vieme vžiť do pocitov iných ľudí a vieme si predstaviť, ako sa cítia a čo prežívajú. “Z tohto je vidno, že empatia nám môže byť pri súcite nápomocná, ale súcit ide trošku ďalej. Nielen, že si dokážeme predstaviť, ako sa môže niekto cítiť, ale necháme sa tým vybudiť ku akcii, aby sme tomu človeku pomohli,“ spresňuje psychologička.
“Súcitné správanie k sebe samému znamená, že sa nepovažujem za nič viac ani menej ako ľudia okolo mňa.“
Keď je nám ťažko pomôže sebasúcit
Práve od psychologičky Márie Tiňovej som sa dozvedela o sebasúcite. O tom, že keď sa mi niečo nepodarí, tak namiesto kritiky by som sa mala k sebe radšej prihovárať priateľsky ako k človeku, ktorému držím palce. “Jednoducho povedané, súcitné správanie k sebe samému znamená, že sa nepovažujem za nič viac ani menej ako ľudia okolo mňa a začnem sa k sebe správať rovnako, ako by som sa správala k niekomu inému, keby bol v podobnej situácii,“ vysvetľuje mi psychologička, ktorá tému súcitu považuje za svoju srdcovku. V praxi už roky vedie ľudí k takémuto správaniu, pretože jej to dáva zmysel a navyše ako hovorí „znamená to uvedomiť si, že všetci sme súčasťou človečenstva, a v každej chvíli je vo svete veľa ľudí, ktorým je ťažko. Ak je ťažko mne, stávam sa súčasťou tejto časti ľudí a nie som v tom sama,“opisuje Mária Tiňová.
Mnohí sme boli odmalička vedení k tomu, aby sme mali súcit s chorými, staršími, zraniteľnejšími… ale málokto z nás bol vedený k tomu, aby mal súcit so sebou a aby vďaka nemu dostal do svojho prežívania trochu realistickú perspektívu. “Pretože aj keď mi je ťažko, môžem si všímať drobné radosti, ktoré sú aj v mojom živote a uvedomiť si, že sa mi dejú aj dobré veci,“ povzbudzuje všetkých. A mne sa páči tá zjemňujúca rétorika nevidieť veci ako zlé, ale len ako ťažké.
V praxi to môže vraj vyzerať tak, že keď mi ujde električka, nestrávim najbližších 10 minút nadávaním samej sebe, ale skúsim sa zamyslieť, čo mám nabudúce urobiť, aby som išla z domu skôr. „Uznám si, že ma niečo trápi a bolí a snažím sa to riešiť, namiesto toho, aby som sa za to na seba hnevala, alebo kritizovala. Môže to tiež znamenať, že nájdem odvahu čeliť nepríjemnému rozhovoru v práci, lebo si uvedomím, že neistota, ktorú prežívam mi nerobí dobre,“hovorí Mária Tiňová a dopĺňa, že „môžeme s niekým súcitiť a pritom s ním nemusíme súhlasiť“.
Rozhodla som sa to vyskúšať
Bol môj nadriadený. Kazil mi radosť z práce od začiatku. Spochybňoval moje kvality a strpčoval mi život v období, keď mi bolo naozaj ťažko. Cítila som, že ma tam nechce, len som nevedela prečo. Veď sa vždy ku mne správal milo a priateľsky. Ale to bola len pretvárka. Keď mal moc v rukách, prejavil sa. Život ma naučil dve veci. Keď vás niekde nechcú, budete tam len trpení. A tiež to, že si vás tam nezaslúžia. Súcitne som sa zastala samej seba. Potom prišiel zlom – vyhadzov.
Priznám sa, čakala som opak. Empatiu a pochopenie. Bola som naivná. Čakať totiž pochopenie od človeka, ktorý svojmu samoľúbemu egu nedá príležitosť byť empatické, bolo ako čakanie na Godota. Klinická psychologička Mária Tiňová mi ponúkla inú perspektívu. “Svojím klientom vždy hovorím, že jediní, koho môžeme zmeniť sme my sami. Ak teda očakávam, že keď budem pracovať na svojej súcitnej motivácii, tak ma budú ľudia lepšie chápať a začnú prehodnocovať svoje postoje, je vysoko pravdepodobné že sa rýchlo sklamem.“ Vtedy som pochopila, že niektorým ľuďom vôbec nemá zmysel vysvetľovať ako veci vidíte vy. Nepríjmu to, pretože oni majú svoju pravdu a nevymenia ju, aj keby ste im tú vašu servírovali najsúcitnejšie ako viete a ešte aj na zlatom podnose.
Snažiť by sme sa mali o iné
„Posilňovať naše schopnosti byť empatickí, neposudzujúci, dobroprajní ale aj posilňovať našu múdrosť – porozumenie životu, odvahu čeliť problémom a vydržať pri tom aj nepríjemné pocity. Všetky tieto vlastnosti majú šancu ľuďom okolo nás dodať pocit bezpečia a pochopenia. Je to najlepší začiatočný bod pre riešenie rozporov a konfliktov,“ hovorí klinická psychologička Mária Tiňová, ktorá z praxe vie, že za väčšinou konfliktov je bolesť a strach. Podľa nej práve vďaka súcitu sa nám môže podariť pochopiťčoleží za správaním, alebo rečami toho druhého, ale aj mňa samej. A vtedy máme šancu začať riešiť skutočný problém, namiesto točenia sa v nejakej hádke. „Nemusí to vyjsť, ale sebasúcit nám môže pomôcť to spracovať bez toho, aby sme sa zbytočne ľutovali alebo ako sa hovorí opúšťali,“ znie rada od psychologičky.
„Za väčšinou konfliktov je bolesť a strach.“
Na čom pracovať skôr
Na súcite so sebou, alebo na súcite s ľuďmi, ktorí nám ubližujú. Je toto vôbec cieľ? „Väčšina správania o ktorom sa teraz tak často hovorí ako o manipulatívnom a toxickom je v podstate obranné správanie danej osoby, ktorá sa vnútri cíti zraniteľná, zranená, neistá a slabá, áno myslím tým aj ľudí, ktorí navonok vystupujú ako úplní hulváti,“ konštatuje môj dnešný hosť a poukazuje na to, že náš súcit k tomu človeku môže znamenať, že ho neodsúdime, a náš súcit k sebe znamená, že sa vzdialime, odídeme, niekedy možno aj to, že zavoláme políciu. „Všetci sme prišli na svet bez svojho pričinenia, nikto z nás si nevybral v akej rodine, spoločenskej vrstve, storočí, krajine sa narodí. A predsa tieto faktory, spolu s našou genetikou a funkčnosťou mozgu ovplyvňujú viac ako 90 % našich schopností a postojov v dospelosti,“ zhŕňa Mária Tiňová. Inými slovami, všetci sme na jednej lodi a snažíme sa viac, alebo menej úspešne s týmito danosťami prežiť. Keď si toto uvedomíme, môže byť ľahšie stať sa súcitným. Nemusí sa to podariť, ak sme príliš zranení, ale môžeme si aspoň povedať, že sme pre zvládnutie situácie urobili maximum. Súcit so sebou aj s inými dáva nádej na pozitívnu zmenu.
Vaše zážitky, postrehy a komentáre vítam na pribehy@starproduction.sk.
