Tento hrad dostala Alžbeta Báthoryová ako veno, keď sa vydávala, čo bolo v roku 1575. V súčasnosti na hrade Čičva prebieha už niekoľko rokov rekonštrukcia a v rámci nej sa rozhodli prepojiť historickú pamiatku s lesmi, s okolitou krajinou. Prišli totiž na to, že hrady sú lokality, kde sa história môže snúbiť s prírodou.
Hrad Čičva, respektíve jeho zrúcaniny, sa nachádzajú na východe Slovenska, neďaleko mesta Vranov nad Topľou, v obci Sedliská. Aj tento hrad je zaradený do známej iniciatívy obnovy hradov, kde pomáhanú nezamestnaní. „Teraz mnohé hrady, čo si všetky stromy vyrezali hovoria, čo by dali za to, kedy tie stromy mali späť. My sme naše stromy nevyrúbali. Naopak, priestor okolo nich sme skultivovali a prispôsobili pre pohyb a pobyt turistov,“ vysvetľuje Ľubomír Hutka, výkonný riaditeľ Občianskeho združenia Profuturo hradu Čičva, ktoré od roku 2014 vykonáva jeho obnovu. „Nie je to žiadny nový trend, respektíve, neviem o tom. Je to čisto iba naša vlastná vôľa, naše rozhodnutie – zachovať na hrade čo najviac zelene. Myslíme si totiž, že je to neoceniteľný benefit najmä pre návštevníkov, ktorí si môžu v tieni stromov urobiť piknik, alebo si len tak „povegetiť“ a oddýchnuť. Už sa nemusia „škvariť“ na slnku bez možnosti schovať sa v tieni, ako sme to zažili na návštevách niektorých iných hradov. Tam v rámci záchrany stavby vyrúbali všetku zeleň,“ hovorí Hutka.
Aj stromy tvoria génius loci
Dodáva, že hradu zeleň aj svedčí. „Hrad je krásny, keď je na jar zakvitnutý, v lete zazelenený a na jeseň hrá zlatými farbami opadávajúceho lístia. Patrí to k jeho géniu loci, ktoré za tie roky, počas ktorých sa oň staráme, oceňuje drvivá väčšina návštevníkov,“ vraví náš sprievodca. Vysvetľuje, že niektoré stromy aj odstránili, ale išlo iba o tie, ktoré svojimi koreňmi alebo korunami priamo poškodzovali samotné konštrukcie múrov alebo také, ktoré boli buď už vyschnuté, prestarnuté alebo napadnuté škodcami či inak poškodené a znamenali by riziko pre návštevníkov. „Všetky takéto zásahy sme vždy bezvýhradne a vopred najprv konzultovali s pracovníkmi Pamiatkového úradu v Prešove a následne – prostredníctvom obce Sedliská, ktorá je vlastníkom hradu, sme vždy predtým požiadali aj o povolenie na výrub Odbor životného prostredia vo Vranove nad Topľou,“ ozrejmuje Ľubomír Hutka.
Delové strieľne ako nové
Hrad Čičva je národná kultúrna pamiatka, rekonštruuje sa už desať rokov. Aj počas obnovy je prístupný pre turistov. A musíme povedať, že je dosť populárny. Prichádzajú si ho pozrieť dovolenkári, ktorí trávia leto na Domaši alebo na Zemplínskej Šírave. Dokonca sme tu stretli návštevníkov z Nemecka. V súčasnosti tu môžete obdivovať kompletnú rekonštrukciu pôvodných delových strieľni, ktoré sa nachádzajú v renesančnej delovej bašte talianskeho typu. „Severná strieľňa smeruje na prístupovú cestu z niekdajšieho poľského kráľovstva, respektíve na cestu vedúcu z priesmyku zvaného Poľská brána. Čičva bol totiž strážny hrad, kvôli tomu bol aj postavený. Tiahol sa tadiaľto dosť rušný obchodný koridor, križovali sa tu dôležité obchodné cesty z východu na západ a späť, tiež zo severu na juh a naspäť. Bola to dôležitá poľsko-uhorská obchodná tepna. Jedna z tých najdôležitejších stredovekých ciest prebiehala práve popod hrad Čičva. Jeho úlohou bolo chrániť kupecké karavány a pocestných, napríklad pred zbojníkmi, ale taktiež i panstvo Čičvy a jeho obyvateľstvo pri akomkoľvek vojenskom útoku,“ vysvetľuje Ľubomír Hutka.
Bátoryčka tu ubytovala svadobčanov
Hrad má bohatú históriu, návštevníci si ju môžu prečítať na informačných paneloch, alebo na webových stránkach. Zo zaujímavostí možno spomenúť, že tento hrad dostala známa „Bátoryčka“- Alžbeta Báthoryová ako veno, keď sa vydávala za Františka Nádašdyho, čo bolo v máji 1575. Ubytovala tu svadobčanov. Samotná svadba však bola na dnes už neexistujúcom vodnom hrade vo Vranove. Vranov bol v minulosti letným sídlom panovníckych rodín a významným obchodným centrom, pretože Matej Korvín mu udelil právo skladu.
Viera Mašlejová
Foto: autorka
