Hoci inflácia v eurozóne v marci klesla na 6,9 %, tempo rastu cien potravín sa medziročne opäť zrýchlilo na vyše 15 %. Inflácia je pritom na východe EÚ silnejšia než na západe EÚ. Ako informuje Inštitút finančnej politiky (IFP) pri rezorte financií, jedným z faktorov je aj nepriaznivá štruktúra spotrebného koša. Chudobnejšie štáty na východe EÚ vydávajú vyšší podiel výdavkov na potraviny a energie na úkor služieb.
Ak by bola štruktúra spotreby na Slovensku rovnaká ako v eurozóne, inflácia by bola u nás v marci podľa inštitútu nižšia o 0,8 percentuálneho bodu. Podiel výdavkov na potraviny a energie tvorí na Slovensku takmer polovicu, kým v eurozóne len necelú tretinu. „Ak by sme na Slovensku vydávali na potraviny a energie tak ako v eurozóne len tretinu, tak pri nezmenených rastoch cien jednotlivých zložiek spotrebného koša by celková cenová hladina rástla v marci pomalšie o necelý percentuálny bod,“ uvádza IFP.
Ceny potravín na Slovensku však môžu rásť rýchlejšie aj pre vysoké ceny domácich producentov. Cena komoditného masla je na Slovensku dlhodobo najvyššia v EÚ. Aktuálne prevyšuje priemernú cenu EÚ až o 30 %, kým cena surového mlieka je na Slovensku v porovnaní s EÚ stabilne nižšia o 10 %. Podobne cena slovenskej pšenice je od decembra dokonca vyššia ako priemerná cena v EÚ. „To je anomália, ktorá sa naposledy vyskytla pred desiatimi rokmi,“ uviedol inštitút.
