Autom prichádzame k chovnej stanici. Hneď si všimneme, ako nad ňou neodbytne krúži operený dravec. Je to myšiak lesný, ktorého lákajú mladé jarabice. Pre neho je to niečo ako „živá konzerva“ – potrava, na ktorej si s radosťou pochutná.
Sme v Poľnom Kesove v okrese Nitra. Poľnohospodárske družstvo (PD) Mojmírovce a tunajší poľovníci tu vybudovali spomínanú chovnú stanicu pre jarabicu poľnú. „Jarabica sa úplne vytratila z polí, zostalo len pár jedincov. Slovenská poľovnícka komora pokles v porovnaní s rokmi 1970 vyčíslila na 97 percent, jarabica v podstate zmizla z poli,“ vysvetľuje Ing. Ján Vrba, predseda Poľovníckeho združenia Breza. Ako sa dozvedáme, tento kurovitý vták však plní dôležitú úlohu v našom ekosystéme, v prírode. Jarabice vykonávajú biologickú ochranu poľných kultúr, živia sa hmyzom a larvami.
„Naše družstvo sa preto s miestnymi poľovníkmi z obcí Poľný Kesov, Veľká Dolina, Mojmírovce a Štefanovičová rozhodlo, že budeme realizovať program Vráťme prírode, čo sme svojou činnosťou vzali. To znamená chemizáciou, tým, že do polí vchádzame s technikou, ktorá nie je až taká ohľaduplná k prírode, pohybuje sa vysokou rýchlosťou,“ hovorí predseda PD Mojmírovce Ing. Peter Schultz.
Dáma so vztýčenou hlavou
Medzitým už vyjdeme z auta a prejdeme sa po trávnatej ploche, ktorá slúži jarabiciam ako „škôlka“. Aj keď sú zvieratá plaché a pred ľuďmi utekajú, predsa len sa mi podarí urobiť zopár záberov. Teda, bolo to trošku náročné, lebo takmer splývali s trávou. Svojím prirodzeným sfarbením sú takmer neviditeľné. „No a vidíte, dravci ostrým zrakom dokážu aj z výšky niekoľkých desiatok metrov spozorovať, že je to pre ne vhodná potrava. Jarabice sú pod veľkým tlakom predátorov,“ ozrejmuje Ing. Vrba.
V roku 2012 tu začali program s názvom „Jarabica – dáma našich polí“. Prečo taký poetický názov? „Ona sa skutočne správa veľmi vznešene a aj inteligentne. Pochoduje po chotári so vztýčenou hlavou, no skrátka, je to radosť pozerať. Sama si vyberá miesto, kde sa usadí, sama si vyberá samčeka, s ktorým bude mať mladé. Vie reagovať na situáciu, ktorá vznikne na poli. Má správanie a chovanie ako dáma. My muži to obdivujeme. Je to proste úžasné zvieratko,“ uvádza Ing. Schultz, ktorý je vo voľnom čase tiež poľovník a svet zvierat dobre pozná. Ako dodáva, jarabica poľná bola a je indikátor čistého životného prostredia. „A pretože je úlohou nás poľnohospodárov vrátiť prírode, to čo nám dáva, nielen brať úžitok, tak sme rozhodli robiť tento náš spoločný program.“
Sami si vyliahli mladé
Ako sa ukázalo, takýto cieľ, aj keď veľmi ušľachtilý, nebolo vôbec jednoduché zrealizovať. Prechádzame po zelenom, trávnatom dvore a obaja mi ukazujú dve budovy a pomerne rozľahlý pozemok. Kúpili ho špeciálne aj preto, aby sme mali kde doslova z vajíčok vypiplať jarabicu poľnú až do jej dospelosti. „Nemali sme samotné jarabice, takže sme museli urobiť niečo v tomto smere. Najprv sme kúpili dvesto vajec od jedného tunajšieho chovateľa. Vyliahli sa nám kuriatka – malé jarabičky a tie sme vychovali. Vytvorili sa páriky (vyberá si samička) a páriky nám vyliahli ďalšie jarabičky. No, nešlo to tak ľahko, ako to teraz hovorím. Z dvesto vajec sa nám vyliahlo len šesťdesiat mláďat. A pri vajíčkach, ktoré vyhrievali žiarovky, sme museli mať stálu službu. Boli to naši poľovníci,“ vysvetľuje Ing. Vrba. Ako dodáva, spočiatku bolo ťažké poľovníkov presvedčiť, aby venovali svoj čas a energiu niečomu, čo nebudú strieľať. Ale napokon sa na to dali. Zabezpečili si liaheň BIOS, ktorú umiestnili do jednej z tunajších budov. Inžinier Vrba má vedie k dreveným stavbám. Sú to voliéry, ktoré si sami postavili. Všetky sú prekryté sieťou, aby sa k mladým jarabiciam, ktoré ťažko vychovali, nedostali dravce. Sú v nich kŕmidlá a napájadlá.
Učili sa v Bulharsku
„My sme boli dokonca v Bulharsku na exkurzii, pozrieť sa, ako to robia oni. Ako vychovajú mladé. Zistili sme, že majú silnú finančnú podporu od štátu. Majú tam dve farmy a ročne vychovajú spolu dvestotisíc jarabíc, ktoré potom vypustia do prírody. Obrazne povedané – pretláčajú prírodu, dotujú ju významným spôsobom. U nás také farmy, kde by sa liahli jarabice, neexistujú. Na Slovensku to štát nepodporuje. Tento projekt financujeme z vlastných zdrojov – poľovníci a poľnohospodárske družstvo,“ uvádza inžinier Schultz.
Vraví, že nepočíta, koľko ich to stálo peňazí. Berie to tak, že z profitu splácajú „desiatok“ voči prírode. „My, poľnohospodári, sme tvorcovia tejto krajiny – flóry a fauny a nemôžeme ju len drancovať. Musíme jej aj niečo vrátiť. Chceme totiž priniesť opäť život na našich chotárov. Tento náš program je aj dôkaz – indikátor vzájomného súzvuku medzi biznisom a určitým intelektuálny postojom k prírode. Jednoducho, jarabica do prírody patrí, je to aj v prospech záchrany tohto zvieratka,“ ozrejmuje Ing. Schultz.
Čirik sa už ozýva po chotári
Hovorí, že dnes, keď ide po chotári a počuje čirikane – jarabica vydáva zvuk, ktorému sa takto hovorí, pociťuje veľké zadosťučinenie. Dostáva echá aj od ostatných poľovníkov – aj zo vzdialených regiónov, že v chotároch videli jarabicu poľnú. Ako vraví, je to vlastne odmena za to, čo robia spolu s poľovníkmi.
„Ročne sme do prírody vypustili od sto po dvesto päťdesiat kusov jarabíc. Projekt stále pokračuje, aj v tomto roku vypúšťame ďalšie operence. Za celý región to tento raz bude až tristo kusov,“ vyratúva inžinier Vrba. „Viete, my sme také povahy s pánom Vrbom, že chceme robiť komplikovane veci – a tento program je náročný. Chceme dobrý výsledok. Povedali sme si, poďme do toho. Musím povedať, že nás nezdary posilňovali. Aj keď sa nám nie vždy darilo, táto výzva nás na druhej strane posilnila. A je to aj o zodpovednosti k našim deťom, k budúcim generáciám,“ uzatvára na záver Ing. Peter Schultz, predseda PD Mojmírovce.
Samec sa obetuje pre rodinu
Správanie tohto operenca je skutočne neuveriteľné. Jarabica tvorí monogamný pár, má svoj kŕdlik s mladými. Pri nebezpečenstve sa jarabica schová aj s mladými do hniezda. Samček však vyletí a predstiera, že je ranený, že je nevládny a padne dole na zem. Pred dravcom takto chráni samicu s mláďatami. Chce odpútať pozornosť dravca od kŕdľa. Obetuje sa pre svoj kŕdeľ, pre svoju rodinu.
Pre jarabice vysadili stovky stromov
Vyrúbané remízky – teda trávnaté plochy pozdĺž lánov, vyrúbané stromy, zlikvidované aleje v chotároch – aj to sa veľmi podpísalo na tom, že počty jarabice poľnej u nás klesli na minimum. Preto sa poľovníci a PD Mojmírovce rozhodli s tým niečo robiť.
„Od roku 2019 do 2023 sme vysadili zhruba 450 stromov. Sadili sme aj ovocné stromy, lebo vďaka tomu pritiahneme včely a iné opeľovače. Chceli sme vrátiť život do polí. Program ,Jarabica´ sme aj z tohto pohľadu posilnili. Vytvárame podmienky ako kedysi. V 70-tych rokoch sa políčka rozorali, zmizli úhory a vznikli veľké plochy polí, doslova tably. Výsadba sa nedá robiť masívne, ale dnes máme štyristo stromov na deväťsto hektároch, je toho teda dosť, čo sme vysadili. Čerpali sme finančné zdroje z rôznych podporných fondov, v ktorých sme s projektami obnovy zelene boli úspešní a kryli nám 90 percent nákladov na výsadbu stromov,“ komentuje inžinier Vrba.
Viera Mašlejová
Foto: autorka, Peter Schultz ml., Shutterstock