Kariéra stand-up komika je plná humoru, kreativity a neustáleho písania nových materiálov. Zároveň stáť pred vypredaným publikom je určite obrovskou zodpovednosťou. Ako na sebe pracuje a ako zbierate inšpiráciu pre svoje vystúpenia Joe Trendy?
V máji tohto roku ste rozosmiali vypredanú Starú tržnicu a teraz si záznam tejto výnimočnej šou plnej humoru s názvom Joe Trendy: Prečo práve ja? môžu užiť aj predplatitelia streamovacej platformy Voyo. Musí to byť aj veľký pocit zodpovednosti, keď stojíte na pódiu pred toľkými ľuďmi. Viete prečo práve vy?
Samozrejme, že je to zodpovednosť. Ale to je vždy každé vystúpenie, či vystupujem pre 50 alebo pre 1000 ľudí. Teraz to bolo výnimočné o to viac, že ľudia si kúpili lístky konkrétne na mňa a to si veľmi vážim. A teda také pódium a produkciu som ešte nezažil. V Starej Tržnici to bolo naživo skvelé a verím, že atmosféra odtiaľ sa prenesie aj medzi ľudí, ktorí si to pustia no Voyo.
Skúsenosti zbierate z vystupovania v stand-up comedy Silné Reči a z podcastu Nebezpečný obsah. Čo vás najviac baví na vystupovaní?
A aby toho nebolo málo, tak ešte k tomu mám aj šou v rádiu s mojou manželkou Simonou, NBA podcast a ešte jednu šou s Matejom Adámym. Najviac ma na vystupovaní baví, keď bavím ľudí. Dá sa povedať, že bez nich by sa to nedalo robiť. Je to vždy super, keď napíšem nejaký vtip a zistím, že baví aj iných, nielen mňa.
Ako na sebe vie Stand up komik pracovať?
Vystupovať a písať a písať a písať nové veci. Je to proces, ktorý sa nikdy nezastaví. Hlava komika pracuje stále. Čím viac komik vystupuje a píše, tak tým je lepší, získava skúsenosti. Je to ako tréning. Teda aspoň by to tak malo fungovať.
Máte vzory v stand-upe? Kto je to u nás a kto v zahraničí?
Kebyže mám byť konkrétny, tak u nás je to Matej Adámy. Ale ono každý komik z našej partie Silné Reči je super. Každý je iný, má iný štýl humoru a od každého sa dá niečo zobrať (nemyslím tým ukradnúť vtip). A určite mi je vzorom moja manželka Simona. Ona je fakt fenoménka. To, čo sa jej podarilo, neviem či ešte niekto napodobní. Ale vymakala si to a to ma na tom baví ešte viac. V zahraničí je toho tak isto veľa, ale pre mňa je najviac Bill Burr.
Ako ste spomínali, s manželkou Simonou First ste dvaja standupisti. Ako sa žije dvom komikom pri sebe?
Žije sa nám normálne ako každej rodine si myslím. Máme svoje super momenty, slabšie momenty, stredné momenty. A všetky spoločne zvládame.
Ako si pomôžete, keď dochádza na pódiu inšpirácia?
Ono to na nakoniec vždy príde. Stačí pozorovať veci, čítať články, pozrieť si správy, tv shows, ísť na poštu do obchodu. Pre komika sú inšpirácie všade.
Ako sa navzájom viete podporiť? Máte svoje osvedčené metódy?
Najviac nám pomáhajú motivačné citáty. Ale nie (úsmev). Fandíme si navzájom a netajíme to pred sebou. Ale myslím si, že to je normálne, že partneri sa navzájom podporujú a chcú, aby sa tomu druhému darilo v tom, čo robí. A je pekné, keď mu to občas aj povie.
Čím si vás Simona získala?
Pred vzťahom s ňou som bol asi 13 rokov sám. Pred tým sme boli kolegovia pár rokov, takže sme sa ako tak poznali. A potom ani neviem ako som si uvedomil, že mi je s ňou fantasticky a takéto niečo sa už nemusí nikdy opakovať, tak som ju poprosil, či u nej môžem bývať a ona súhlasila.
Humor vo vzťahu pomáha. Funguje to aj u vás, či obuvníkove deti chodia bosé?
Jasné, že humor pomáha. A nielen vo vzťahu. Ale vo všetkom. Keby sa ľudia viac smiali, viac hľadali pozitívne ako negatívne veci, tak si myslím, že celá spoločnosť by viac prosperovala. A u nás to funguje tak isto, nie je dňa, kedy by sme sa nesmiali. A ak aj taký deň bol, tak na druhý deň sme sa smiali ešte viac, aby sme to vyrovnali.
Máte sám pre seba určenú hranicu na pódiu? Niečo v zmysle, že „toto“ je už príliš?
Čím je to “kontroverznejšia” téma, tak tým ten vtip musí byť lepší. Moja hranica je určite mať svoje autorské vtipy, čo som si napísal ja a neukradol som ich, alebo nestiahol z internetu. Je tam nejaká ta komikova česť. Stalo sa mi, že som si napísal vtip a potom som prišiel na to, že už ho má jeden komik z USA. Ale to sa asi stane, že niekomu napadne ten istý vtip. Tak som ho prestal dávať, aj keď svedomie som mal čisté.
Pred stand-upom ste sa ako vyštudovaný právnik venovali 5 rokov právu, čo je úplne odlišný smer. Čo vás doviedlo na pódium a v čom vidíte pozitíva a negatíva svojej súčasnej práce?
Vždy som rád bavil ľudí, či už na základnej, strednej alebo vysokej škole. Alebo aj v práci. Tak som skúsil stand-up a nikdy som sa necítil pri práci lepšie ako v ten moment. Síce prvé vystúpenia boli otrasné, ale ten adrenalín a všetko okolo toho ma jednoducho pohltili. Negatíva sú možno také, že strašne veľa sa pri tejto práci nacestujte a prichádza domov o polnoci a podobne. Ale na druhej strane, je to vysnená práca. A človek v každej práci nájde negatíva, keď chce.
Ako pracujete s trémou?
Nijako. Pár minút pred vystúpením si hovorím, že prečo to robím, či som normálny, nikto sa nebude smiať, že tie vtipy nie sú vtipné. No a potom vyjdem na pódium, ľudia sa začnú smiať a ja som zrazu v pohode. Ale tento proces sa asi nikdy nezmení. Pred každým vystúpením mám rešpekt.
Existuje niečo ako typický humor pre danú náturu? Myslíte si, že sa Slováci vedia samy na sebe zabaviť?
Každý človek má iný zmysel pre humor. Podľa mňa ľudia, čo chodia na nás, tak cca vedia, aký štýl humoru môžu čakať. Stand-upové publikum na Slovensku sa pekne rozrástlo za tie roky. Podľa mňa, každý by mal ísť aspoň raz na stand-up. Veľa ľudí má predsudky, že vraj sme len vulgárni. A potom príde na to, že síce nejaké tie nadávky sa použijú cez naše vystúpenie, ale to nie sú pointy našich vtipov. A je milo prekvapený. Samozrejme úplne rozumiem, že niekoho nebavíme. Je to úplne normálne.
Vraj máte radi peniaze. Sú veci, ktoré by ste za ne nikdy nerobili a naopak – robili?
To je taký starý vtip, keď som si hovoril “majiteľ všetkých peňazí”. Bola v tom samozrejme irónia. Určite sú veci, ktoré by som za peniaze neurobil. Nejakú tú sebareflexiu mám. Ľudia povedia “to by som nespravil ani za milión eur” ale reálne, keby niekto pred nich dal milión, tak určite by sa aspoň zamysleli. Ale peniaze nie sú všetko.
