Aj v septembri je ešte vhodný čas na turistiku a objavovanie nových, neprebádaných lokalít na Slovenku. Na juhovýchode našej krajiny, v lone malebnej prírody plnej voňavých jedlí a smrekov, na hranici Spišského Rudohoria a Slovenského Krasu sa nachádzajú Kúpele Štós.
Nie sú také známe ako ostatné kúpele, ale určite tu môžete načerpať energiu, zbaviť sa stresu a zrelaxovať v tunajšom wellness centre. A Štós ma aj zaujímavú históriu, ktorá prekvapí už len tým, ako samotné kúpele vznikli. To, že tu dnes stoja klimatické a vodoliečebné kúpele, má „na svedomí“ takpovediac obyčajný nožiarsky majster – Róbert Komporday. Dnes sa už presne nevie čo ho k tomu motivovalo, vďaka čomu bol taký osvietený, že prišiel s touto myšlienkou. Róbert Komporday pracoval v mestečku Štós, kde bola v roku 1803 založená továreň na výrobu nožov, neskôr známa pod názvom SANDRIK. V roku 2023 dokonca oslávili aj 300-té výročie od začiatku nožiarskej výroby. Opierajúc sa o túto tradíciu bol Štós v 19. storočí v Európe známy nožiarskou výrobou. V tom čase ho takto preslávila spoločnosť Jozefa Wlaszlovitsa, ktorá okrem iného aj dodávala sečné zbrane pre Rakúsko-Uhorskú armádu. Nožiar Róbert Komporday bol aj laickým nadšencom a propagátorom vodoliečby. Poznal jej blahodarné účinky i neporušenú prírodu okolia Štósu a navrhol vybudovať tu kúpele. Ako píše kronika, práve na jeho podnet sa v marci 1881 zišli vážení občania mestečka Štós po dlhom zvažovaní rozhodli, že založia kúpele. So stavbou začali v roku 1882 a o rok neskôr otvorili prvú kúpeľnú sezónu.
Kúpele pre kováčov, obuvníkov…
Ďalšia zaujímavosť pokiaľ ide o históriu tkvie aj v tom, že kúpele boli založené nielen pre vyššiu spoločnosť, pre bohatých ľudí, ale aj pre širšie vrstvy obyvateľstva. Dôraz na demokratický charakter kúpeľov prístupný rôznym spoločenským vrstvám bol od začiatku zámerom jeho zakladateľov. „My nezamýšľame a ani nechceme postaviť luxusné kúpele. Naším cieľom je vybudovať ústav pripravený síce občianskym požiadavkám, ktorý by však vyhovoval aj vyšším nárokom. Dá sa s určitosťou predpokladať, že takýto ústav bude životaschopný, pretože potreba starostlivosti o ľudské zdravie je dnes všeobecnejšia, ako možnosť zo skromných prostriedkov navštevovať luxusné, drahé kúpele,“ uvádza sa v obecnej kronike, kde je uložená Výzva – Felhivás na výstavbu kúpeľov Štós. A uvedená Výzva zdôrazňuje aj osobité vlastnosti tunajšieho prírodného prostredia. „Veľkou výhodou oproti ostatným kúpeľom horného Uhorska v ktorých je drsné podnebie je aj to, že u nás je podnebie mierne a po dobu šiestich mesiacov máme počasie vlažné a príjemné. Zdravý vzduch našich dolín, obklopených smrekmi, oživujúci ozón našich vrchov, čerstvá a krištáľová voda našich prameňov dodajú sily novej a životodarnej tým, ktorí hľadajú občerstvenie a zábavu.“
Kupovali akcie budúcich kúpeľov
Na výzvu reagovali občania okolitých miest – Smolníka, Medzeva, Moldavy aj Košíc, kupovali akcie budúcich kúpeľov a čoskoro na to sa začalo so stavebnými prácami. Dobová správa v novinách Zipser Bote z februára 1882 uvádza, že na generálnom zasadnutí kúpeľov Štós 30. januára 1882 prijali predložený stavebný plán od košického staviteľa Wilhelma Kollacseka a stavba sa začne okamžite. V roku 1882 bola naozaj uvedená do prevádzky prvá budova kúpeľov vila Komporday a 1. júla 1883 sa slávnostne otvára prvá sezóna: „Prichádzajú nielen vznešení mešťania v cylindroch a dámy posťahované šnurovačkami – prichádzajú aj okolití jednoduchší majstri remeselníci, nožiari, kováči, ale aj obuvníci a krajčíri, obchodníci a roľníci. Veď sa otvárajú kúpele občianskej náročnosti.“
Chodil sem umelecký svet
Kúpele sa stali sa oddychovým centrom regiónu. Oddych od ruchu veľkomiest a bohémskeho života tu hľadali aj známe umelecké osobnosti. Napríklad už pred II. svetovou vojnou do kúpeľov zavítali umelci Beta Poničanová, režisér Max Frič, herci Karel Hašler, Václav Vydra, operná diva Margita Česányiová, tenorista Štefan Hoza, ale tiež spisovatelia Laco Novomeský, Karel Konrád, Ivan Olbracht či Vlado Clementis. Desiatky rokov v Kúpeľoch Štós tvoril aj národný umelec, akademický sochár Vojtech Löffler, žijúci v neďalekých Košiciach. Vedenie kúpeľov mu dokonca na podporu jeho zdravia prenajalo na viac rokov malú vilku v areáli kúpeľov. Tu majster Vojtech Löffler stvoril mnoho svojich diel. Je aj autorom sochy útleho dievčaťa, s ktorou sa stretnete pri jazierku v kúpeľnom parku, ale aj súsošia Rodina.
Porovnateľné s Tatrami
Od konca obce Štós stúpa do svahu strmá serpentínová cesta a v prudkej zatáčke sa vynárajú prvé budovy Kúpeľov Štós. Vznikli a aj dodnes žijú v súzvuku s okolitou prírodou zalesnených Volovských vrchov. Nielen nádherné výhľady, ktoré poskytujú terasy ich kúpeľných domov, ale aj vnorenie celých kúpeľov do lesnej krajiny s tepnami chodníkov v ojedinelom štóskom parku, postupne sa meniace na lesné chodníčky prirodzene motivujú a vedú návštevníka do okolitej lesnej krajiny. V štóskych kúpeľoch nenájdeme minerálne pramene, lebo boli založené ako klimatické a vodno-terapeutické kúpele. Ich prírodným liečivý zdrojom boli a dodnes aj sú zákonom uznané klimatické podmienky vhodné na liečenie. Vzorom boli už na konci 19. storočia existujúce sanatóriá v Alpách. Základy odbornej klimatickej liečby v Európe boli položené vo švajčiarskom Davose a talianskom Merane. Na Slovensku to bol v tom čase iba Štós a Nový Smokovec.
Prestížny lekár, čo chodil aj do San Rema
Výraznejšie sa o kúpeľoch Štós začalo hovoriť po roku 1888 za pôsobenia vynikajúceho lekára, kráľovského radcu Dr. Dezidera Czirfusza. Keďže spočiatku boli kúpele sezónne, chodil v zime do San Rema, kde pôsobil vo funkcii rakúsko-uhorského konzula. Početná klientela Dr. Czirfusa si vyžiadala výstavbu nových objektov a tak vyrástla Vila Mária – dnes Vila Bratislava, Vila Hungaria, Vila dr. Czirfusza, Vila Tatra, tanečná dvorana a iné objekty. Zakladateľ kúpeľov Róbert Komporday by sa iste potešil, že jeho myšlienka uskutočnená už v roku 1881 –dopriať ľuďom návrat zdravia, stále prekvitá.
Klíma aj pre srdciarov
Podľa švajčiarskej klasifikácie majú kúpele Štós liečivú klímu so stupňom stimulácie 1, s typickými prvkami horského prostredia. Hlavným indikačným zameraním Štósu je liečba dýchacích ciest. Kúpele na to predurčuje najkvalitnejšie životné prostredie na Slovensku s množstvom slnečných dní, ale aj s lesoparkom, ktorý je vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, s vyše 200 druhmi vzácnych drevín a kvetov. Tunajšia horská klíma, na rozdiel od vysokohorskej, je vhodná aj pre pacientov s chorým srdcom.
Wellness centrum – Vitálny vodný svet
V súčasnosti kúpele chytili nový dych. Usilovne rekonštruujú nielen historické budovy, ale precízne revitalizovali aj kúpeľný park. Tak ako pri svojom zrode, aj teraz kúpele pružne reagujú na potreby klientov, v prípade Štósu najmä obyvateľov Košíc, Spiša, Gemera, ale vlastne z celého Slovenska. Pre spestrenie a skvalitnenie ich pobytu vybudovali výborne vybavené wellness centrum – Vitálny vodný svet s bazénom, saunami, rôznymi procedúrami a masážami. A nielen to, jeho prevádzku prispôsobili pre verejnosť tak, aby sa záujemcovia napríklad z Košíc, mohli prísť zrelaxovať aj vo všedný deň. Prichádzajú sa tu zbaviť únavy a stresu, vychutnať si liečebné procedúry. V príjemnom prostredí kúpeľov dostať svoj organizmus do rovnováhy a harmónie. Vitálny vodný svet v Štóse je pre klientov otvorený šesťkrát do týždňa vždy od 16. do 22. hodiny. Klienti z metropoly východu i blízkeho Spiša a Gemera môžu tak aj v týždni po práci zabehnúť do kúpeľov a pohodlne relaxovať.
Spracovala Viera Mašlejová
Foto: Kúpele Štós
