„Kežmarský hrad je výnimočná a ojedinelá pamiatka nielen v rámci Spiša, no dovolím si tvrdiť, že aj v rámci Slovenska a takisto zahraničia. Výnimočný je tým, že sa nenachádza na kopci. Turisti sú zmätení a prekvapení, keď zistia, že v Kežmarku je nejaký hrad,“ hovorí Erika Cintulová, riaditeľka Múzea Kežmarok – hrad.
Za týmto hradom sa skutočne nemusíte štverať na žiadny kopec. Prejdete pohodlne cez námestie, ktoré lemujú historické domy a už ste na Kežmarskom hrade. Postavili ho v roku 1463. Staviteľmi a prvými majiteľmi hradu boli Imrich a Štefan Zápoľskí. „Kežmarský hrad bol postavený vo vnútri mestských hradieb. Zvyšky hradieb sa zachovali dodnes. Tým, že sa mesto Kežmarok rozrastalo, ocitol sa priamo v jeho centre,“ vysvetľuje záhadu nezvyčajného umiestnenia stredovekej stavby riaditeľka. V úlohe majiteľov hradu sa tu vystriedalo niekoľko rodín. Natrvalo a najdlhšie hrad vlastnila rodina Thököly – takmer sto rokov.
„Práve, keď patril Thökölyovcom, si prešiel najväčšími stavebnými úpravami a získal krásnu renesančnú fasádu. Kežmarský hrad sa stal prepychovým sídlom šľachty. Thökölyovci si naň pozývali rôznych hudobníkov a filozofov. Tu sa viedli dišputy, tu sa hodovalo, tu sa tancovalo. Boli tu kedysi krištáľové lustre a zrkadlá v zlatých rámoch. Dokonca v koniarni mali kone mramorové napájadlá so zrkadlami v zlatom ráme,“ vyratúva niekdajší prepych Erika Cintulová. Ako je z histórie známe, Thökölyovci viedli proticisárske povstanie proti habsburskej ríši v rokoch 1678-1686. Po potlačení povstania dal cisár zhabať všetky majetky, ktoré patrili tejto rodine, a tak bol interiér Kežmarského hradu celkom vyrabovaný.
Jediný röntgen z Uhorska
Teraz urobíme veľký skok o niekoľko storočí dopredu – až do roku 1931. Je to veľmi dôležitý medzník, pretože v danom roku vzniklo v priestoroch hradu múzeum. „Zbierky, ktoré postupne pribúdali, sem nosili samotní obyvatelia Kežmarku a blízkeho okolia. A tak sa podarilo získať naozaj veľmi pekný a hodnotný zbierkový fond,“ vysvetľuje historička. Hrad prešiel aj generálnou stavebnou rekonštrukciou, ktorá sa začala v roku 1962 a bola ukončená v roku 1985. Dnes patrí hrad medzi významné kultúrne a historické pamiatky. Návštevníci tu môžu obdivovať niekoľko vzácností a raritných exponátov. Označenie raritný si určite zaslúži jediný zachovaný RTG prístroj z niekdajšieho Uhorska. Používal ho a prvé RTG snímky na ňom urobil lekár– náš prvý röntgenológ Vojtech Alexander. „Exponát patrí medzi národné kultúrne pamiatky. Zachovali sa aj prvé RTG snímky doktora, ktoré boli zapísané Ministerstvom kultúry SR ako národné kultúrne pamiatky,“ konštatuje riaditeľka Erika Cintulová.
Vzácna kazateľnica i kaplnka
Vzácnou historickou pamiatkou je originálna zachovaná kazateľnica, dnes už z neexistujúcej obce Ruskinovce. „Vzniklo tam totiž vojenské pásmo. Ľudia boli násilne vysťahovaní a obec zrovnaná so zemou. Krásnu drevenú barokovú kazateľnicu datujeme do 17. storočia,“ uvádza ďalej Erika Cintulová. Z množstva obrazov, ktoré na hrade opatrujú, upozorňuje na dva výnimočné. Sú z roku 1645 a ide o portréty muža a ženy. „Sú typickou ukážkou spišského meštianskeho odevu – dámskeho aj pánskeho. Originály boli dokonca vystavené na Bratislavskom hrad,e na výstave Kým nevesta povedala áno,“ ozrejmuje riaditeľka. A dostávame sa k top exponátu, lepšie povedané k stavbe – k barokovej kaplnke z roku 1657-58. „Je to jediná pôvodne zachovaná časť hradu. Má krásny strop s freskovou a štukovou výzdobou, oltár a kazateľnicu,“ dokresľuje riaditeľka. Významnou expozíciou na hrade je aj miestnosť venovaná tunajším cechom a remeslám. V Kežmarku vznikali už v 15. storočí. Návštevníci tiež môžu na hrade obdivovať nádherný historický nábytok.
Viera Mašlejová
Foto: autorka, Múzeum Kežmarok
