Toto nádherné ušľachtilé plemeno dostalo aj prívlastok „barokové“. A v žiadnom prípade to nie je narážka na telesnú konštrukciu. Vyšľachtili ho práve v tejto pompéznej ére ľudstva, v ktorej sa Lipicany stali poznávacím znamením luxusu a vznešenosti.
Lipicany zapriahnuté do zlatom zdobeného kočiara sa stali symbolom vznešenosti cisárovnej Márie Terézie. Ich čaru podľahla aj manželka cisára Františka Jozefa Sisi, obdivoval ich prezident Tomáš G. Masaryk, no a napokon Lipicana Maestosa X-38, ktorý sa narodil v lesoch Tribeča, v jednej z mnohých stajní Žrebčína Topoľčianky dostala do daru aj zosnulá britská kráľovná Alžbeta II., počas svojej návštevy Slovenska v roku 2008.
Vráťme sa však do čias, keď lipicany mali štatút akýchsi Rolls-Royceov a definovali vysoké spoločenské postavenie svojho majiteľa.
Dar od Habsburgovcov
Šestnáste storočie skutočne prialo Habsburgovcom. Po bitke pri Moháči, získali korunu Rakúsko-Uhorského cisárstva, stali sa najmocnejším rodom v Európe a vládli územiu „nad ktorým slnko nezapadá.“ Mohli mať všetko a oni chceli len to najlepšie. Syn cisára Ferdinanda I., arcivojvoda Karol Štajerský, mal pre krásne kone skutočne slabosť. Vedel oceniť eleganciu španielskych koní, učenlivosť a inteligenciu nemeckých a talianskych. A tak v roku 1580 založil v Lipici, dnešnom Slovinsku, žrebčín, ktorý dal krížením svetu dokonalé plemeno Lipicany. Európska šľachta bola skutočne očarená týmto nádherným tvorom, pri ktorom sa priam zdráhame použiť slovo „zviera“. Lipican sa stal tým najžiadanejším plemenom, ktorý v dospelom veku získal nádhernú elegantnú snehobielu farbu, no rodil sa úplne tmavý. Po Lipicanoch túžili na každom dvore, a tak sa tento kôň stal aj jedným z najhonosnejších darov. Svojím spôsobom slúžil aj ako nástroj diplomacie.
Jazdecká škola vo Viedni
V podunajskej monarchii sa lipicany udomácnili v roku 1735, keď otec Márie Terézie, cisár Karol VI., založil vo Viedni Dvornú španielsku jazdeckú školu, ktorá prežila aj pád cisárstva a dodnes vzbudzuje rešpekt ako jedna z veľkej štvorky svetových jazdeckých škôl. Lipicany sem chodia obdivovať turisti a milovníci krásnych koní z celého sveta a nie je práve jednoduché získať vstupenku na tento jedinečný zážitok.
Z Viedne na Slovensko
Manžel Márie Terézie, František Štefan Lotrinský, bol nimi tak nadšený, že založil v Kopčanoch, neďaleko svojho Holíčskeho zámku, veľký žrebčín, ktorý sa venoval práve chovu tohto plemena. Prirodzene, že tie najvýstavnejšie kusy venoval práve svojej manželke, ktorá si aj pomocou nich budovala svoj imidž veľkej a mocnej cisárovnej. Aj tento kopčiansky žrebčín má za sebou veľmi zaujímavú minulosť. Pôvodne patril grófovi Adamovi Czoborovi, ktorý tu choval ušľachtilé kone už od roku 1660. No v 18. storočí Czoborovci schudobneli a boli nútení žrebčín predať. Tak sa dostal do rúk Františkovi Štefanovi Lotrinskému, ktorý ho zmodernizoval a priviedol sem aj nádherné lipicany. V roku 1765 Mária Terézia povýšila kopčiansky žrebčín na cisársko-kráľovský žrebčín, vďaka čomu sa stal pojmom v rámci celého Rakúsko-Uhorska.
Z pýchy monarchov – pýcha Slovenska
Keď v roku 1918 monarchia padla, žrebčín našiel svoj druhý domov v Topoľčiankach a tu si už viac ako sto rokov, presnejšie od roku 1921, buduje svoju prestíž, vďaka ktorej sa stal známym na celom svete. Zaujímavosťou je, že sa za uplynulých sto rokov v Topoľčiankach narodilo 2 912 lipicanských žriebät, ktoré tam boli následne odchované. Samozrejme, že tým najslávnejším sa stal Maestoso X-38, ktorý potešil Alžbetu II.
Rok 2022 bol pre tento žrebčín mimoriadne významným. Vďaka nemu sa Slovensko zviditeľnilo tým najpozitívnejším spôsobom. Bolo zapísané do celosvetového zoznamu UNESCO. Spolu s ďalšími siedmymi krajinami uspelo so spoločnou nomináciou „Tradície spojené s chovom koní plemena lipican“. Zápis do reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO je nesmierny úspech pre mnohé generácie chovateľov tohto vznešeného plemena. Okrem tradícií spojených s chovom lipicanov sú ďalšími zápismi SR v reprezentatívnom zozname NKD ľudstva: fujara – hudobný nástroj a jeho hudba, Terchovská muzika, Gajdošská kultúra, bábkarstvo na Slovensku a v Čechách, Horehronský viachlasný spev, modrotlač, drotárstvo a sokoliarstvo.
