Výtvarníčka Helena Sumbalová zaujme na prvý pohľad milým úsmevom a akousi prirodzenou dobrosrdečnosťou, ktorá z nej vyžaruje. To však nie je všetko. Vychovala päť detí. S umelkyňou sme sa streli na vernisáži v Sajado Eurovea Galleria, kde má výstavu pod názvom Opantaná.
Maľovaniu sa začala intenzívne venovať pred viac ako desiatimi rokmi, keď mala takmer šesťdesiat rokov, no aj za taký krátky čas stihla už šesť samostatných autorských výstav a jej diela získali viacero ocenení. Maliarkou túžila byť od detstva. Na ŠUP-ku sa však nedostala a na VŠVU sa už ani nehlásila. Maturovala na ekonomickej škole a na vysokej sa venovala štúdiu cudzích jazykov. Kresliť a maľovať však neprestala nikdy a ani snívať, že raz sa jej podarí dokázať niečo aj v tomto smere. Cesta k sebarealizácii v tejto oblasti však nebola priamočiara. Popri materstve a rodine však bolo výhodou, že vyštudovala odbor prekladateľstvo-tlmočníctvo so zameraním na umelecký preklad. „To sa dalo robiť aj doma po nociach alebo počas poobedňajšieho spánku detí. Preložila som z angličtiny nejaké divadelné hry, scenáre k filmom a knihy. Trochu to pomohlo aj finančne, aj keď, naozaj len trochu, pretože táto práca bola veľmi slabo honorovaná. Popritom som sa snažila utrhnúť si trochu času aj na písanie denníka a na kresby. To mi pomáhalo nevyhorieť pri stereotypných každodenných starostiach o rodinu a domácnosť,“ chváli si Helena Sumbalová. Prekladateľstva sa napokon vzdala, pretože rodina z manželovho platu a z peniažkov za preklad nevedela vykryť výdavky na deti, ktoré už medzitým začali chodiť aj na stredné školy. Pani Sumbalová preto začala pracovať vo sfére financií a poisťovníctva, teda v odbore, ktorý študovala na strednej škole. Tu už dokázala celkom slušne zarobiť, aby pomohla zabezpečiť potreby piatich dorastajúcich detí.
Radil jej Rudavský
K svojmu celoživotnému snu – maľovaniu sa mohla dostať napokon, až keď deti vyrástli. „Keď sa deti postavili na vlastné nohy, mohla som si začať plniť svoje sny a všetky nahromadené skúsenosti, city, radosti i smútky sa pretavovali do maľovania a čiastočne do básní. Od roku 2015 som už mala viacero úspešných samostatných výstav a účasť na spoločných výstavách doma aj v zahraničí,“ hovorí maliarka. Na prvú samostatnú výstavu v roku 2015 robil výber obrazov a poskytoval cenné rady a usmernenia pán Andrej Rudavský, známy slovenský výtvarník. Spolu s manželkou Máriou pomohli pani Sumbalovej potom aj pri etablovaní sa medzi profesionálnych umelcov v Spolku výtvarníkov Slovenska, s ktorými od roku 2016 každoročne pravidelne vystavuje. „Tvorím dosť živelne. Musím maľovať, kresliť, lebo ináč by ma hádam „roztrhlo“. Vždy však musím mať špeciálnu náladu na tvorbu. Inšpiruje ma v prvom rade krása – prírody, ľudí, ženského tela, ale aj atmosféra mesta, tajomnosť mora, noci, živlov. V podstate, asi všetko. Spočiatku som maľovala hlavne tváre, figúry a reálnejšie krajiny, no postupne som sa prepracovala k väčšej abstrakcii, ktorá poskytuje viac slobody nielen tvorcovi, ale aj fantázii tých, ktorí na obraz pozerajú,“ vyznáva sa maliarka.
Desatoro je základ
Životné postoje Heleny formovalo aj prostredie, kde vyrastala. Otec výtvarníčky musel v päťdesiatych rokoch opustiť perspektívne zamestnanie na štatistickom úrade a postaviť sa k sústruhu, a to len preto, lebo nebol ochotný uznať, že KSČ je viac ako Boh, a že všetci veriaci sú tmári. Trest za nerešpektovanie KSČ dostal aj manželov otec – pretože nechcel vstúpiť do KSČ. Jeho sľubne sa rozvíjajúca vedecká kariéra tak skončila. „Obaja – ja a môj manžel, uznávame desatoro ako základné usmernenie pre dobrý život a zásadu milovať svojho blížneho ako seba samého ako neprekonaný návod k dobru jednotlivca i sveta. A túto skúsenosť sme sa snažili sprostredkovať aj našim deťom,“ vyznáva sa maliarka. Tento týždeň je výnimočný tým, že v nedeľu 14. mája budú mať sviatok všetky mamy. Pani Helena, ako sme už uviedli, je matkou piatich detí. Dnes sa to považuje za úplnú raritu, no pre maliarku to nie je nič zvláštne. Sama vyrastala v rodine, kde boli jedenásti súrodenci. Vraví, že jej päť detí je „len slabý odvar“ v porovnaní s tým, koľko ich bolo doma. „Keď sme s manželom spolu chodili, zdalo sa nám, že štyri deti by mohli byť do vtedajšieho sveta tak akurát. Piate sa podarilo z pretrvávajúcej lásky a neochoty nechať sa spútavať očakávaniami druhých,“ s úsmevom vraví Helena Sumbalová. Dnes sú už všetci potomkovia dospelí – traja majú vysokoškolské vzdelanie, jedna dcéra s dvomi maturitami momentálne študuje ešte aj na vysokej škole a zo syna so strednou školou je šikovný podnikateľ.
Sociálne siete tlačia na maminy
„Život s deťmi a ich výchova je v podstate jedným súvislým prekvapením a dobrodružstvom. Prečítala som haldy kníh o tom, ako vychovávať deti, ako sa o ne starať, čoho sa vyvarovať. A predsa, ako postupne prichádzali na svet, zisťovala som, že každé dieťa je úplne iné a každé by si vyžadovalo individuálny prístup, na ktorý však v zhone a starostiach bežného života často niet času. No, ani jedno z našich detí sa v živote nestratí. Myslím si, že s deťmi je život krajší a plnohodnotnejší. A zistila som, že kreativita a materstvo si rozumejú,“ vraví maliarka. Dnes má už pani Sumbalová aj vnúčatá, preto nás zaujímalo, či dáva rady svojim deťom, ako vychovávať ratolesti. „Nechcem sa stavať do pozície tej, ktorá všetko vie najlepšie. Som skôr rešpektujúci a empatický typ človeka a nesnažím sa poučovať. Je iná doba, oni majú iné skúsenosti, vlastný rozum a navyše som presvedčená, že sa tiež usilujú byť najlepšími rodičmi, akými sú schopní byť. A to je najdôležitejšie. Určite robia aj chyby, tak, ako sme ich robili aj my. No o tom sú rodičovstvo a život,“ mieni Helena Sumbalová. A čo by povedala dnešným mamám, ktoré majú jedno alebo dve deti a sťažujú sa, že nič nestíhajú?„Určite ich nekritizujem, robia, čo vedia, môžu a vládzu. Snažím sa pochopiť, prečo nestíhajú. Doba sa neuveriteľne zrýchlila, mnohé vymoženosti prinášajú do života viac nepokoja a stresu ako úžitku, človek si to ani neuvedomuje. Keď boli moje deti malé, nemali sme mobily ani počítač, mala som viac času aj na hru s nimi, aj na varenie, upratovanie a vychádzky. Dnešné mamy zahlcujú informácie z mobilov a sociálnych sietí, a potom sú frustrované zo vzájomného porovnávania sa. Majú pocit, že nič nestíhajú a nespĺňajú požiadavky doby,“ uvádza svoj postreh pani Helena Sumbalová.
Viera Mašlejová
Foto: Viačeslav Šambazov
