Redaktorka kultúry v televízií TA3 Simona Frantová má k Slovensku vypestovaný krásny vzťah. S pokorou tak pokračuje v stopách jej starej mamy Dariny Laščiakovej. Diváci sa o tom môžu presvedčiť aj v novom dokumentárnom cykle Tajomstvá Slovenska.
Keď prežije kultúra, prežije aj národ. Kultúra je krásna téma, ktorá nielen divákom a čitateľom, ale aj nám redaktorom rozširuje obzory, Čo máte Vy na svojej práci najradšej?
To sú pravdivé slová, ale asi by sme sa nad nimi mali viac zamyslieť. Žiaľ, čoraz častejšie mám pocit, že je kultúra na okraji záujmu našej spoločnosti. O to viac sa snažím šíriť ju medzi ľudí a som vďačná, že mi to moja práca v televízii ta3 umožňuje. Kultúre sa venujem už desať rokov a zatiaľ nebol ani jeden deň rovnaký. Stretávam inšpiratívnych ľudí od ktorých si vždy odnášam nové poznatky a zážitky. Práve v tom vnímam moju prácu ako zaujímavú. Vážim si a som hrdá, že môžem byť aspoň malou súčasťou nášho kultúrneho diania.
Na ktoré odrazové body vo vašom profesionálnom živote rada spomínate?
Samozrejme nezabudnem na moju prvú reportáž, ktorú som nakrúcala hneď v Slovenskom národnom divadle. Bola som čerstvá absolventka vysokej školy a ako sa hovorí, hodená do vody. Aj keď mi príprava reportáže trvala takmer dva dni, nakoniec som to zvládla a dokonca ju aj odvysielali (smiech). Ešte v tom roku som dostala krásnu príležitosť moderovať koncert Vianoce v Bratislave. To bola ďalšia veľká výzva, pretože dovtedy som so živým vysielaním nemala skúsenosti. Spomínam si, ako som sa poctivo učila scenár a nenechala nič na náhodu. To mi v podstate ostalo dodnes. Som veľký perfekcionista, niekedy mám pocit, že to až preháňam. Stále ma však sprevádzajú slová môjho profesora na vysokej škole: „Ak chceš niečo dosiahnuť, urob pre to maximum. Ak to dosiahnuť nechceš, radšej ani nezačínaj.“
Pravidelne prinášate divákom rozhovory s rôznymi zaujímavými hosťami. Ktorý vo vás v poslednom čase zarezonoval?
Musím povedať, že každý rozhovor vo mne zanechá nejakú stopu a tak by som bola nerada konkrétna. Spomeniem preto môj dnešný rozhovor s Adamom Ďuricom v relácii Raňajky. Stal sa laureátom Krištáľového krídla a kategórii populárna hudba, ktorú som ako jedna z moderátoriek večera vyhlasovala. Pozvala som si ho preto aj do vysielania a bol to veľmi príjemný, uvoľnený rozhovor. Adam si do štúdia priniesol aj gitaru a zaspieval divákom, takže verím, že sme ich aj dobre naladili. Bol to jeden z tých rozhovorov, pri ktorých som mala pocit, že nesedím v štúdiu, ale na kávičke v príjemnej spoločnosti.
Stretávate sa ešte s trémou, alebo už ste za absolútnu „suverénku“?
Asi by som to nenazvala trémou, ale skôr zodpovednosťou. Aj po desiatich rokoch sa na každý rozhovor poctivo pripravujem, pretože si vážim prácu všetkých umelcov. Každý jeden k nej pristupuje poctivo a preto sa aj ja snažím dať im úctu dôslednou prípravou. Ale samozrejme, pred živým vysielaním mi bije srdce o čosi rýchlejšie.
Vašou starou mamou je známa speváčka ľudových piesní Darina Laščiaková. Čo ste po nej podedili a ovplyvnila vás k láske ku kultúre práve ona?
Áno, stará mama je pre mňa od malička veľkým vzorom. Ako dieťa ma prihlásila do folklórneho súboru Čečinka, kde som spievala osem rokov. Občas sme vystupovali aj spoločne na jej koncertoch. Spievali sme dvojhlasne trávnice, bol to veľký zážitok. Veľmi si vážim a vychutnávam, keď si aj dnes môžeme spolu zaspievať. Je mojim najväčším fanúšikom a niekedy aj kritikom. Sleduje každý môj rozhovor, či reláciu a jej názor je pre mňa nesmierne cenný. Popri speváckej kariére pracovala dlhé roky ako redaktorka v Slovenskom rozhlase a jej relácie o ľudovej hudbe a kultúre mali veľký úspech. Jej celoživotné dielo je pre náš národ veľkým dedičstvom a ja som hrdá, že môžem ísť skromne a s pokorou v jej stopách.
V súčasnosti na TA3 moderujete nový dokumentárny cyklus Tajomstvá Slovenska. Ste lokálpatriotka? Máte na Slovensku svoje obľúbené miesta, ktoré navštevujete? Ak áno, ktoré?
Som hrdá na naše krásne Slovensko, kultúru, históriu a tradície. Potešila som sa, keď som dostala príležitosť moderovať takýto dokumentárny cyklus, pretože mnohé miesta som navštívila prvýkrát. To je aj posolstvom relácie – spoznať miesta, ktoré sú krásne, zaujímavé, no ľudia o nich možno ani nevedia. Prvá časť bola venovaná čarovnému Liptovu a najbližšie sa chystáme do Vysokých Tatier. Síce som tam bola mnohokrát, nikdy som nezažila napríklad let balónom, výstup s tatranskými nosičmi, či večeru pod hviezdami na Skalnatom plese. Veľmi sa teším na všetky zážitky, ktoré nás čakajú. Verím, že inšpirujeme aj našich divákov.
Momentálne vás môžeme vidieť aj na fotografii z unikátnej výstavy veľkoformátových diel Party v 21. storočí. Máte na sebe partu z Važca, máte k tomu kraju špecifický vzťah či bol to iba náhodný výber?
Byť súčasťou projektu Party v 21. storočí bola pre mňa, ako bývalú folkloristku, veľká česť. Parta z Važca spolu s nádherným svadobným krojom bola poslednou, ktorú sa tvorcovia chystali takýmto spôsobom zvečniť a zdokumentovať. Keď ma oslovili, bola som nadšená. Vycestovali sme priamo do regiónu a o to intenzívnejší bol celý zážitok. Som rada, že sa takýmto modernejším spôsobom prezentujú naše tradície. V súčasnosti prebieha výstava 54 umeleckých obrazov takmer zabudnutých part v jednom z bratislavských obchodných centier a verím, že osloví aj mladšie generácie.
Ako najradšej oddychujete?
Priznám sa, že na ten oddych mi posledné obdobie neostáva veľa času. Stále sa venujem kultúrnym témam, ale veľa času som aj na cestách. Okrem dokumentárneho cyklu Tajomstvá Slovenska spoznávame aj krásy Čiech v relácii Chutné Česko. Keď mám voľno, snažím sa ho tráviť s rodinou a blízkymi. Rada chodím cvičiť a keď je teplejšie na prechádzky, či bicykel. Tento rok som sa chystala aj lyžovať, no zatiaľ sa mi to podarilo iba počas nakrúcania relácie. Tak verím, že ešte nejakú jarnú lyžovačku stihnem a doprajem si takýto aktívny oddych.
V televízií ste vždy pekne upravená, aký máte vzťah k móde?
Ďakujem za kompliment. Asi ako väčšina žien, aj ja mám módu rada a sem tam si urobím nejakým novým kúskom radosť. Som konzervatívnejší typ a v takom štýle sa aj obliekam. Či už do vysielania, alebo v súkromí. Keď si oblečiem niečo výstrednejšie, tak sú ľudia väčšinou prekvapení. V móde, tak ako aj v živote, však nerada vychádzam zo svojej komfortnej zóny.
Čo máte najradšej na tom byť ženou?
Asi ženskosť ako takú, avšak prirodzenú. Každá žena je krásna iným spôsobom a prijať seba samú aj s nedostatkami je niekedy ťažké, no nesmierne dôležité. Pretože kto objaví lásku k sebe, môže ju rozdávať druhým.
Nedávno ste sa rozhodli pre zoskok padákom, potrebujete vo svojom živote aj adrenalín?
Zoskok padákom som dostala ako darček k 33. narodeninám a priznám sa, že sama od seba by som si tento zážitok asi nedopriala. Som rada, že mám aj takúto skúsenosť, no v tomto prípade platí raz a naposledy (smiech). Úplne mi stačí ten príjemný adrenalín pri rozhovoroch a nakrúcaní relácií. V tom sa cítim najlepšie.
