Jedna tam bola po prvý raz, druhá si dala repete. Mirka Badinská a Jordanka Valušiaková sa nebáli pridať k partii vyše desiatich chlapov – vodákov, aby zdolali Veľký kaňon a tamojšiu veľrieku Colorado.
Najprv treba povedať, že ak sa chcete dostať na tento dobrodružný splav, musíte mať šťastie v lotérii. Zdá sa vám to „od veci“? Je to však pravda. Správa amerických národných parkov prevádzkuje lotériu, kde každoročne z tisícov záujemcov vylosujú šťastlivcov, ktorí dostanú povolenie splaviť rieku. Sú ľudia, ktorí si opakovane rok čo rok kupujú vstupenku do lotérie. A keď ich nevyžrebujú, opäť to skúšajú. Partia Slovákov mala „nasadnúť na vodu“ na jar 2020. Prišla však pandémia a splav zrušili. Do USA sa napokon dostali až v roku 2022. Teraz sa po vyše roku dostal do kín film Pavla Barabáša Veľký kaňon, ktorý zmapoval našich vodákov počas raftingu na Colorade. V hlavnej úlohe sú muži. My sme si však povedali, že zviditeľníme aj ženy. Dovedna tam boli tri, pričom dve z nich – Jordanka a Mirka, nám porozprávali, aké to bolo.
Žijete v rytme rieky
„Bol to už môj druhý výlet na rieku Colorado vo Veľkon kaňone. Prvý raz som absolvovala expedíciu v roku 2012. Už vtedy som si hovorila, že sa na Colorado ešte raz vrátim a splavím najväčšiu perej nazývanú Lava Falls na single lodi, čiže sama,“ vysvetľuje Jordanka Valušiaková a, samozrejme, pri dvoch vetách nemohla ostať. „Veľký kaňon bolo obrovské dobrodružstvo. Na zemi je už len veľmi málo miest, kde taký dlhý čas nemáte signál a žiadny kontakt s civilizáciou. Po pár dňoch na rieke sa „odpojíte“ od bežného života a začnete žiť v rytme rieky. Pre mňa sú najdôležitejší ľudia, s ktorými zdieľam takéto dobrodružstvá. A mám tú skúsenosť, že Veľký kaňon a špeciálne rieka Colorado nás robia lepšími a citlivejšími. Tým, že nemáme v ruke mobil, vnímame tú nádheru okolo a rovnako aj ľudí. Deň dostane rytmus a sústredíme sa na prítomnosť. Zdieľame prípravu jedla, prácu okolo lodí a vybavenia, a aj „spálňu“, lebo spíme všetci pod širákom s nádhernou hviezdnou oblohou,“ uvádza svoje dojmy Jordanka Valušiaková.
Colorado sa jej údajne najviac páči v marci, keď na rieku nepúšťajú komerčné posádky na obrovských motorových lodiach. Rieka preteká púšťou a sú tam veľké rozdiely medzi dennou a nočnou teplotou. Cez deň sa dokáže teplota v marci vyšplhať aj na dvadsaťpäť stupňov, pričom v noci klesne aj na mínus päť stupňov Celzia a pokojne aj na nulu. „Pri poslednom splave Colorada bol pre mňa najsilnejší moment, keď som nabrala odvahu a pustila som sa na packraft, čo je špeciálna nafukovacia loď, na divokú vodu pre jedného, cez túspomínanúnajväčšiu perej – Lava Falls. Bol to môj sen, zdolať ich. Do posledného momentu som nevedela, či naberiem dostatok odvahy. No predstava, že si budem večer pri ohni vyčítať, že som to ani neskúsila, bola silnejšia. Radosť a eufória, keď som ich nakoniec zišla, boli obrovské,“ vyznáva sa Jordanka.
Digitálny detox
Mirke Badinskej sa rafting zapáčil, keď sprevádzala zájazdy v južnej Afrike, pričom zvyčajne končili na Viktóriiných vodopádoch. Pridala sa k partii priateľov, ktorí sa prihlásili do americkej lotérie. V zozname figurovala ako náhradníčka, napokon to však vyšlo tak, že sa z náhradníčky stala regulárna členka vodáckeho tímu. „Bolo to jedno úžasné trojtýždňové dobrodružstvo a digitálny detox v jednom. Spali sme pod miliónmi hviezd, bez svetelného smogu. Grand kaňon sa nám každý deň pred očami menil, či už farebne alebo štruktúrou. Niekde je úzky, inde sú steny ďaleko od seba a zvetrané úbočia vytvárajú rôzne objekty. Má veľa bočných kaňonov a prítokov, dokonca aj vodopády. Sem-tam sme videli aj zvieratá. K tomu je ako bonus partia kamarátov. Čo viac si môže človek želať,“ opisuje s nadšením dobrodružnú výpravu Mirka Badinská a dodáva, že okrem dvoch členov výpravy, ktorí tam už boli, nikto z nich úplne presne nevedel, do čoho vlastne ide. „Vedeli sme, že na jednom mieste nastúpime na vodu a o 450 kilometrov ďalej z vody vystúpime a celý úsek medzi tým prepádlujeme,“ smeje sa Mirka.
Gavalieri stavali aj toaletu
S tým nastúpením na vodu to, samozrejme, Mirka myslela obrazne. Počas noci rieku nesplavovali. Prenocovali na brehu. Museli si pripraviť jedlo, no nechýbal ani spev a gitara pri táboráku. „Na expedícii sme boli tri ženy. Muži boli príkladnými gavaliermi. Všetku ťažkú prácu – nosenie batožiny, stavanie toalety, rozkladanie ohňa, robili za nás. My sme viac pomáhali v kuchyni. Mali sme presne rozdelené služby. Každý deň bola jedna dvojica v kuchyni – jedna varila a ruhá umývala riady. Takto sme sa vystriedali počas expedície trikrát,“ hovorí Jordanka. Jaja, ako ju volajú priatelia, o sebe vraví, že nie je rodená vodáčka. K raftom sa dostala postupne. Najprv jazdila na veľkom rafte, potom prešla na dvojrafty, a posledných desať rokov dáva prednosť single kajaku.
Vylisovaný škorpión v ponožke
Na divokých „prírodných akciách“ zvyčajne človek zažije rôzne príhody či „nehody“. Nebolo tomu inak ani v partii Slovákov. „Celkom vtipné bolo, keď si kamarát po celodňovom pádlovaní vyzul topánky a z neoprénovej ponožky mu vypadol malý zlisovaný škorpiónik. Zjavne ho mal „obutého” celý deň. V Grand kaňone sme zažili aj Veľkú noc, a keďže sme boli v skupine tri ženy, tak sme šípili, že sa na nás niečo chystá. Popravde, bola som rada, že sme neskončili hodené do rieky, ale „iba” vyoblievané. Voda z Colorada mala asi štrnásť stupňov, no keďže sme sa v nej každý deň umývali, už sme boli zvyknuté. A verte či nie, naši chlapci dostali aj „ozdobené” vajíčka,“ spomína Mirka Badinská. Ako sme sa od našich vodáčok dozvedeli, Colorado je relatívne bezpečná rieka. Štatistiky hovoria, že väčšina úrazov sa vo Veľkom kaňone prihodí mimo vody. Ako už naznačila predchádzajúca príhoda, musíte si tam dávať pozor na škorpiónov. „A aj na hady. Tieto živočíchy obľubujú ponožky a spacie vaky vodákov. Štrkáč západný je celkom jedovatý a jeho pohryznutie by mohlo spôsobiť vážny problém. A uštipnutie škorpiónom, aj keď malinkého, dokáže na pár dní človeka obmedziť. Zopárkrát sme si ich veru v ponožkách našli,“ prezrádza Jordanka.
Bez poškvrny od turistov
Obe dámy sa zhodujú v tom, že slovami sa nedá opísať divokosť rieky ani úžasné bralá Veľkého kaňonu. Ak budete mať možnosť, určite si pozrite dokumentárny film Veľký kaňon. Uvidíte naozaj veľkolepé scenérie, ktoré dokázala vytvoriť príroda. Ako hovorí Jordanka, splav Veľkého kaňonu je špeciálny: „Ste tri týždne ,zavretí´ v kaňone na rieke, s partiou ďalších pätnástich ľudí. Na všetkom sa musíte dohodnúť. Potrebujete si pomáhať a vcítiť sa jeden do druhého. Ego musí ísť bokom, lebo skupina vás aj tak hneď ,uprace´. Na druhej strane ste v nádhernej prírode s úchvatnými scenériami. Robíte to, čo vás baví, ste na obrovských perejach, kde máte pocit, že ste prví návštevníci.Toto ma asi oslnilo najviac.
Napriek tomu, že cez Veľký kaňon prejde ročne niekoľko tisíc vodákov a turistov, máte pocit, že ste tam snáď prvý turista. Nevidíte jedinú plastovú fľašu, žiadne tašky, vrecká povešané po brehu rieky, skrátka, žiadny neporiadok,“ ospevuje čisté prostredie Jordanka. Pre návštevníkov, čo dostanú povolenie vstúpiť do Veľkého kaňonu a splaviť rieku Colorado, platia prísne pravidlá. Zjednodušene povedané, po človeku tam nesmie nič ostať. Cikať sa musí do vody, na veľkú toaletu sa chodí na špeciálne prenosné záchody a exkrementy v žiadnom prírode nesmú ostať voľne ponechané v prírode. V zásade platí, že všetko, čo si do kaňonu prinesiete, musíte odtiaľ aj odniesť. Všetok pevný odpad, vrátane obsahu toalety, do ktorej sa každý deň leje dezinfekcia, je potrebné odviezť. Oheň môžu turisti zakladať výlučne na kovovej platni. Preto si so sebou berú prenosné rošty. Všetky odpadky si musia po sebe pozbierať , jednoducho nič, ani papierik, po nich nesmie ostať na zemi, kde cez noc prespali.
Viera Mašlejová
Foto: M. B., J. V.
