Celý svet sa nadchýna nad tým, ako krásne opravili po požiari katedrálu Notre-Dame v Paríži. Z diaľky obdivujeme znovuzrodenú unikátnu stavbu. Na prvý pohľad sa môže zdať, že šikovní boli len Francúzi, respektíve prizvaní tesári z iných krajín. Málo je však známe, že do obnovy – najmä pokiaľ ide o krovy a strechy, zasiahli aj naši pamiatkari. Dokonca majú podiel na tom, že symbol Francúzska obnovili podľa pôvodného stredovekého vzhľadu z roku 1220.

Odvahu a guráž nabral skúsený pamiatkar z Prešova – Ing. Ľubor Suchý, stavebný historik a odborník na historické drevené krovy z Krajského pamiatkového úradu v Prešove. Práve on napísal expertné vyjadrenie, ktoré oficiálne zaslali do Paríža. Odborne zdôvodnil, prečo má byť strecha aj s krovmi obnovená historicky verne, ako kópia. „Bolo to hneď po požiari, v máji 2019, kedy som ako člen Národného komitétu ICOMOS Slovensko pripravil odborné vyjadrenie k požiarom zničeným stredovekým krovom, na základe ktorého sme do centrály ICOMOS-u v Paríži zaslali list podpísaný vtedajším prezidentom NKICOMOS Slovensko profesorom Pavlom Gregorom. V liste sme apelovali na to, aby krovy a strechy opravovali ako historické tvarové a materiálové repliky. Ide totiž o mimoriadne významnú stredovekú stavbu, zapísanú v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Ten nápad poslať list, vyšiel odo mňa,“ hovorí inžinier Suchý. ICOMOS je medzinárodná nevládna organizácia, ktorá sa zaoberá ochranou kultúrneho dedičstva na celosvetovej úrovni a aj Slovensko je jej členom. Na Slovensku má svoju organizáciu a združuje významných odborníkov – pamiatkarov. Ing. Suchý vysvetľuje, že na začiatku prijali Francúzi rozhodnutie, podľa ktorého mali strechy obnoviť v duchu novotvarov. Údajne plánovali použiť na rekonštrukciu úplne iné krovy, iné konštrukcie, materiály a chceli dokonca aj iný tvar striech. „Francúzska vláda – keďže katedrála patrí štátu, vypísala najprv celosvetovú súťaž na novotvar striech,“ zdôvodňuje pamiatkar, prečo sa rozhodli poslať nótu.

Aj verejnosť odmietla novotvary
K slovenskej nóte sa postupne pridali ďalšie krajiny, ako napríklad Česko, Poľsko – teda ich národné ICOMOS-y. „My sme však s Čechmi boli medzi prvými. A na to sa potom aj vo Francúzsku verejná mienka priklonila k tomu, že sa nemá realizovať novotvar striech. A asi po pol roku francúzska vláda svoje rozhodnutie zmenila,“ konštatuje pamiatkar z Prešova. Ako vysvetľuje, katedrálu Notre-Dame v Paríži začali stavať ako jednu z prvých monumentálnych gotických stavieb Európy v druhej polovici 12. storočia a v polovici 14. storočia ju dokončili. Mala v podstate definitívny tvar, za tých osemsto rokov sa na nej nič podstatné nezmenilo, až na tú vysokú vežičku v krížení lodí. Tá bola kedysi pôvodne o polovicu nižšia. Pokiaľ však ide o tvar striech, ich drevené tesané krovové konštrukcie boli z roku 1220, čo potvrdil v minulosti realizovaný dendrochronologický výskum, čiže mali osemsto rokov.

Fotky z dielní nesmie zverejniť
Priamo do katedrály, keď sa robila rekonštrukcia Notre-Dame, sa naši pamiatkari ani tesári nedostali. V júli 2023 však Ing. Ľubora Suchého pozvali Francúzi na prísne strážené miesto – do tesárskych dielní, kde sa robili repliky stredovekých historických krovov. Označenie prísne strážené pracovisko je plne na mieste. Aj keď počas návštevy mohol s kolegami fotografovať práce na replikách krovov, tiež tesárske detaily – spoje i celú drevenú konštrukciu, zábery sa nesmú zverejňovať. Mimochodom, aj tesári zo zahraničia, ktorí samotné práce realizovali, napríklad z USA, Anglicka a ďalekej Argentíny nesmú zverejňovať a publikovať svoju prácu. „Napokon sme zo Slovenska pozrieť si obnovu krovov vycestovali do Francúzska dovedna siedmi – štyria pamiatkari, špecialisti na krovové konštrukcie – okrem odborníka z Prešova, tam boli aj pamiatkari z Trnavy, Žiliny a Košíc a traja tesári.“

Tesári bez hraníc
„Boli sme priamo v tesárskych dielňach, mohli sme vidieť prácu zahraničných tesárov, hovoriť s nimi. Takúto možnosť sme dostali zrejme ako jediní, čo bola pre nás veľká česť. Pozvanie prišlo od Françoisa Calama, renomovaného francúzskeho tesára a etnológa a zakladateľa združenia Charpentiers sans Frontières – Tesári bez hraníc so sídlom v Normandii. Mimochodom, Françoisa Calama sme pozvali do Banskej Štiavnice, pozrieť sa na tie historické domy, čo boli značne poškodené po požiari v marci 2023. Dokonca prejavil záujem spolupracovať so svojím združením na obnove cibuľovej strechy vežičky nad arkierom na objekte Berggericht na Námestí sv. Trojice 6, kde sídli Slovenské banské múzeum,“ uvádza inžinier Suchý. François Calamé má od roku 1992 tesársku dielňu a združuje tesárov z celého sveta, ktorí keď dôjde k nejakým poškodeniam historických drevených konštrukcií, pricestujú a pustia sa do práce. „Samozrejme, v tých dielňach sme nemali možnosť zasahovať do ich práce, lebo štát potreboval do olympiády ukončiť obnovu striech, “komentuje inžinier Suchý.

Duby vyberali po kusoch
Dielňa, ktorá obnovovala krov nad loďou, bola neďaleko mesta Rouen v Normandii, druhá blízko mesta Nantes – tá sa podieľala na obnove krovu nad chórom s kaplnkami. Práve do týchto dielní priviezli storočné duby a opracovávali ich tam. „Ide o tradičný materiál, z dubu boli postavené aj pôvodné trámy, krovy. Dub je tvrdé drevo, má dlhšiu trvácnosť, vydrží oproti mäkkému drevu, ako je jedľa alebo smrek, oveľa viac,“ vysvetľuje náš odborník. Francúzi museli vyťať zhruba tisíctristo dubov, aby mohli urobiť repliku historických krovov na Notre-Dame. Ako poodhalil náš odborník, stromy vyberali zo severného Francúzska a to tak, že časť dal štát zo svojich štátnych lesov a zvyšok – avšak väčšiu časť, dávali vlastníci súkromných lesov. „Samozrejme, nevyťali celý les, ale vybrali pár kvalitných stromov. Odborníci na dreviny a tesári si prišli pozrieť priamo do lesa stromy a vybrali vzrastom vysoké a pekné duby. Také, ktoré mali málo konárov, čo znamená, že po opracovaní na trámy mali málo hrčí, ktoré oslabujú pevnosť dreviny. Takže použili veľmi kvalitné stromy,“ hovorí inžinier Suchý. Dodáva, že tie duby boli aj staršie ako sto rokov. „Odborníci uvádzajú, že sto až stodvadsať rokov staré stromy sú ideálne na to, aby sa použili ako stavebné drevo na krovy. Samozrejme, môžu byť aj staršie, pokiaľ sú zdravé a majú husté prírastky letokruhov,“ konštatuje Ing. Suchý.
Pomáhali si gátrom
Francúzi potrebovali na novo postaviť sto metrov dlhý krov na strechu katedrály Notre-Dame. „Tá precíznosť tesárskych majstrov bola dokonalá. Pomáhali si však aj elektrickými strojmi, čo niektorí veľmi ortodoxní tesári neuznávajú. Hovoria, že to nie je správne. Ale potrebovali to stihnúť do piatich rokov, do začiatku olympiády, kedy chceli otvoriť katedrálu,“ vysvetľuje Prešovčan. Podľa jeho slov každá dielňa dostala od štátu rámový gáter, čo je veľká elektrická píla, ktorá dokáže veľmi rýchlo rozrezať strom na trámy, na veľké kusy. Podľa názoru niektorých tradičných experimentálnych tesárov, je však lepšie pracovať ručnými nástrojmi – sekerami, pílami, dlátami. Teda zo stromov dať dole kôru obojručnými nožmi a potom, po vymeraní sekerami, z kmeňa vypracovať trám – tak ako sa to robilo v stredoveku, ale aj neskôr, až do 19. storočia. Francúzi napokon použili kombinovanú techniku, využili aj elektrické stroje, ale zároveň použili aj ručnú prácu. „Dve strany trámu spílili veľkým strojom – elektrickým gátrom. To išlo veľmi rýchlo. Ďalšie dve strany opracovávali sekerami, čiže ručne. A tie dve strojom spílené strany potom už len dotesali, takže imitovali tradičné ručné tesanie,“ vraví Ing. Suchý.
Čapy robili elektrickými dlabačkami
Aj na niektoré tesárske spoje – kampovanie, čapovanie, používali elektrické dlabačky, aby urobili jednotlivé dlaby. „Čo niektorí tradiční tesári tiež nepovažujú za správne. Lenže to viete, keď my u nás robíme na malých veciach, teda robí sa rekonštrukcia malej historickej pamiatky, malého dreveného kostolíka, drevenice alebo historického krovu, vtedy si môžeme dovoliť robiť všetko ručne. Vtedy sú tesári schopní urobiť to v priebehu sezóny. Ale keď máte také rozľahlé a monumentálne stredoveké krovy, ako boli v katedrále Notre-Dame v Paríži, a sú tam časové limity, pričom tesárov nie je nazvyš, tak by to zrejme nestihli,“ vysvetľuje slovenský pamiatkar. Ako vraví, tesári museli urobiť takmer sto tesaných konštrukčných väzieb v tvare vystužených trojuholníkov, keďže zhruba po každom metri sa ukladá jedna väzba. „No, keď to tak zrátam, tej ručnej práce tam bolo myslím podstatne viac ako tej s elektrickými strojmi. A práca to bola naozaj dokonalá. Ja som napokon Françoisovi Calameovi povedal, že ani tie originálne historické krovy neboli tak kvalitné, ako tie, čo urobili súčasní tesárski majstri,“ hovorí na záver inžinier Ľubor Suchý. Takáto poklona a ocenenie museli určite potešiť tamojších tesárskych majstrov i samotných pamiatkarov vo Francúzsku.

Notre-Dame – Panna Mária
Titul Notre-Dame – Naša Pani, je francúzske označenie pre Pannu Máriu, matku Ježiša Krista. Vo Francúzsku sa používa ako základný a najbežnejší titul Panny Márie. Zodpovedá talianskemu Madonna. Ako súčasť názvu stavieb zostáva v niektorých prípadoch nepreložený.
Viera Mašlejová
Foto: Ing. Ľubor Suchý