Alison Orton pochádza z Nebrasky, dlho žila v Chicagu v USA, kým ju výskum v rámci jej dizertačnej práce nezaviedol do Európy. V Kogneo učí seniorov angličtinu a porozprávala nám o svojich skúsenostiach z tejto práce.
Ako dlho učíte angličtinu a čo ste si všimli, ako pristupujú seniori k učeniu cudzieho jazyka?
Učím s prestávkami od polovice 90. rokov. Mala som možnosť učiť všetky vekové kategórie a najviac skúseností mám s výučbou dejepisu pre vysokoškolských študentov. Od roku 2021 učím angličtinu dospelých aj seniorov. Vidím, že seniori sú na hodinách uvoľnenejší ako ostatné skupiny. Nie je na nich vyvíjaný tlak, aby získali dobré známky alebo zložili skúšky. Moji študenti – seniori sú na dôchodku a nesnažia sa o kariérny postup. Na hodiny chodia pre radosť z učenia. Sú otvorení diskusii na akúkoľvek tému a navzájom sa veľmi podporujú. Sú pre mňa vzorom a som presvedčená, že sa od nich učím oveľa viac ako oni odo mňa.

Máte niekoľkoročné skúsenosti s výučbou cudzieho jazyka. V akom veku je najlepšie začať?
V akomkoľvek! Študenti Kogneo sú živým dôkazom toho, že učenie sa jazykov je celoživotná aktivita. Hovorím aj z vlastnej skúsenosti. Slovenčinu som sa začala učiť, keď som mala asi päťdesiat rokov a je to úžasné cvičenie pre mozog. Na učenie nie je nikdy neskoro. Moja najstaršia študentka mala deväťdesiatjeden rokov. Paradoxne každému z mojich študentov aspoň jedna osoba v živote povedala, že učiť sa angličtinu ako dôchodca je strata času a príliš veľká námaha pre ľudí v ich veku. Zhodli sa však na tom, že chodenie na hodiny im pomáha „dobíjať batérie“. Nie je to tak, že by sa cítili ešte viac unavení.
Už ste spomenuli, že seniori nie sú pod tlakom. Neučia sa kvôli známkam, či zamestnaniu. Dá sa hovoriť ešte aj o ďalších výhodách učenia sa jazyka vo vyššom veku?
Moji študenti sa zhodli, že navštevovanie kurzov im dáva pocit spolupatričnosti a znižuje izoláciu, ktorú niektorí z nich pociťovali. V mojej triede je sedem študentiek a vďaka hodinám angličtiny sa z nich stali blízke priateľky. Často sa stretávajú aj mimo vyučovania. Vzájomne sa delia o životné vzostupy a pády a sú si spoľahlivou oporou aj mimo rodiny, takže im to dáva pocit nezávislosti. Tretím dôvodom, ktorý uviedli, prečo sa učia angličtinu, bolo, aby sa mohli lepšie dorozumieť pri cestovaní.

Spomínate si na nejakú zábavnú príhodu alebo na študentov, ktorí vám, takpovediac, prirástli k srdcu?
Jedna z mojich študentiek si pred pár rokmi zlomila bedrový kĺb. Celá trieda bola šokovaná, keď sa deň po operácii bedrového kĺbu zúčastnila na hodine z nemocnice cez telefón. Keď sa potom vrátila na prezenčné vyučovanie, používala barly, ktoré jej pomáhali pri chôdzi. Po niekoľkých týždňoch prišla len s jednou barlou a oznámila triede, že sa zbavila jedného „švába“ – pomýlila si slová pre barlu a švába. Výslovnosť týchto slov v angličtine môže znieť niekomu – najmä študentom, čo s jazykom začínajú, podobne. Napokon so svojimi „švábmi“ skoncovala úplne. Každých pár mesiacov sa v triede objaví niekto s barlami a skupina ich stále žartom nazýva šváby.
Prezraďte ešte niečo o sebe, čomu sa venujete v súčasnosti?
Dokončujem doktorandskú práce z histórie. Mojím životným cieľom je zostať zvedavá na svet okolo seba. Na každú životnú skúsenosť, či už pozitívnu alebo negatívnu, sa pozerám ako na príležitosť učiť sa.
Spracovala: vm
Foto: Kogneo