Sníva o tom, že vytvorí lodičky z mycélií. Kabelku z húb už vyrobila. Kysučanka Veronika Cyprichová srší originalitou a nebojí sa púšťať do nekonvenčných projektov.
Sympatická mladá vedkyňa si robí doktorát na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Konkrétne na Ústave laboratórneho výskumu geomateriálov. „Hubám sa venujem vo svojom voľnom čase, no keďže som v prvom rade vedkyňa, veľmi by som chcela, aby sa mykotechnológie a povedomie o hubách a ich využití na Slovensku, rozšírili,“ vysvetľuje Veronika. Ako dodáva, huby ju bavia a fascinujú najmä z hľadiska potravinárskej technológie a toho, čo všetko sú schopné urobiť a vyrobiť. Napríklad, dokážu skvasiť a rozložiť rôzne biologické materiály, z čoho vznikne víno, chlieb, lieky. Vraví ďalej, že huby dokážu prerásť cez drevo, slamu a niektoré plasty. „Dokážu spájať iné organizmy, či materiály a produkovať rôzne zaujímavé látky a chute. Je toho naozaj veľa a my sme zďaleka ešte neobjavili všetko,“ pripomína.
Myko-koža je trend
Práve tá nekonvenčnosť láka budúcu doktorku prírodných vied. A dá sa povedať, že sa drží hesla – čím „bláznivejšie“ využitie mycélia, tým lepšie.Pred nejakým časom vyrobila z húb materiál, z ktorého jej kamarátka dizajnérka Nina navrhla kabelku. Skúmala mycéliové materiály a rozhodla sa ich pevnosť vyskúšať takýmto spôsobom. Mycéliá v tomto prípade nahrádzajú kožu, alebo iný odolný textilný materiál. Je to všeobecný trend vo svete – nájsť náhradu za klasické prírodné materiály. „V USA a na západe EÚ je množstvo firiem, ktoré robia rôzne typy materiálov z biologického odpadu, či už zo šupiek, kaktusov, inváznych rastlín. Dokonca už existujú firmy aj fabriky na výrobu myko-kože, ktorú si potom kupujú rôzne módne značky. Nevymyslela som nič, čo by už na svete nebolo, len u nás je povedomie o tejto téme veľmi biedne, avšak výskum a inovácie v tejto oblasti majú stále možnosť rásť,“ uvádza Veronika.
Najlepšia huba
Podľa jej slov sú však mycéliové materiály ešte stále veľkou neprebádanou oblasťou a mycéliové technológie majú veľký potenciál. Obrazne povedané aj mladí vedci majú v tejto téme čo robiť do konca života. Húb je však strašne veľa druhov, ktoré z nich používajú pri svojom výskume bádatelia? „Dôležité je použiť huby, ktoré majú schopnosť a tendenciu materiál dobre prerastať a ich mycélium je veľmi pevné a odolné. Takou je napríklad huba Reishi – po slovensky Lesklokôrovka obyčajná,“ prezrádza vedkyňa. Vo svete sa už zopár rokov robí výskum ako vyrobiť obaly z mycéliových materiálov. V podstate ten výrobný postup už vedci vymysleli, teraz pracujú na tom, aby sa nový druh obalov, vyrobený z mycélií, mohol vyrábať vo veľkom. „My sa momentálne v Občianskom združení Drž hubu! sústredíme na mycélium a jeho schopnosti prerastať rôzne materiály. Skúmame vlastnosti mycéliových materiálov, ktoré by sa v budúcnosti dali využiť ako stavebné prvky alebo oblečenie. Testujeme pevnosť, váhu a odolnosť materiálu, aby sa nerozpadal a nedegradoval,“ konštatuje Veronika Cyprichová.
Lodičky á la Reishi
A práve do oblasti oblečenia spadá aj jej nápad vyrobiť z mycélií lodičky. Veronika vraví, že ani tu už nie je takpovediac priekopníčka, pretože obuv z húb už pred ňou vyskúšali vyrobiť iní. No, možnože tu svoju úlohu zohrala ženská túžba mať na výber viac druhov topánok a snaha odlíšiť sa od iných. „Vo svete vidím veľa topánok z mycélia, no nepáčia sa mi ani jedny „etno“ sandálky alebo tenisky. Mojím snom je vyrobiť lodičky. Lodičky sú príležitostná obuv, elegantná, vzácna a na výnimočnú príležitosť. Chcela by som spraviť prototyp z nezvyčajnej kože – z mycélia a skúsiť, koľko toho vydržia,“ hovorí Veronika. Ako dodáva, na tomto projekte spolupracuje aj s veľmi milými slovenskými dizajnérkami, ktoré vyrábajú krásne lodičky značky Segri. Práve ony jej pomáhajú definovať vlastnosti materiálu pre takýto typ obuvi.
Viera Mašlejová
Foto: V. C.
