Lichtenštajnsko, malá krajina ukrytá medzi Švajčiarskom a Rakúskom, je jedným z najmenších štátov sveta. Ak máte chuť na netradičný výlet na miesto, kde sa mieša história s moderným luxusom, určite sa oplatí ho objaviť. Štát má necelých 40 000 obyvateľov a patrí medzi najbohatšie krajiny sveta, pričom si zachováva vysokú životnú úroveň a nízku mieru kriminality.
Lichtenštajnsko má rozlohu 160 kilometrov štvorcových, čo z krajiny robí štvrtý najmenší štát v Európe a šiesty najmenší na svete. Do susedného Švajčiarska by sa zmestilo dvestošesťdesiat Lichtenštajnsk. Lichtenštajnsko nemá letisko, prístav ani diaľnicu. Nemá ani vlastnú menu, platí sa švajčiarskymi frankami. Od roku 1919 a rozpadu Rakúsko-Uhorska ho v zahraničnej politike zastupuje Švajčiarsko, s ktorým tvorí colnú úniu. Tunajšie železnice sú zasa spravované rakúskou spoločnosťou.
Biznis je biznis
Lichtenštajnská kniežacia rodina nemá svoje korene priamo v krajine, ale pochádza z Dolného Rakúska, kde sa dodnes týči hrad Liechtenstein, postavený v roku 1136. V 13. storočí rodina hrad opustila a presunula sa do iných častí Európy, kde získala výhodnejšie panstvá. Lichtenštajnsko vzniklo zlúčením panstva Schellenberg v roku 1699 a grófstva Vaduz v roku 1712, ktoré rodina odkúpila za 405 000 guldenov. Významný moment v histórii nastal v roku 1719, keď cisár Karol VI. vyhlásil kniežatstvo za suverénne.
Napriek tomuto politickému úspechu však Lichtenštajnovia považovali krajinu skôr za prostriedok na udržanie svojho šľachtického titulu a neboli jej trvalými obyvateľmi. Väčšinu času trávili v Rakúsku a na Morave. Do Vaduzu sa kniežacia rodina presťahovala až v roku 1938. Kniežacia rodina, ktorá v súčasnosti sídli v Kniežacom hrade (Schloss Vaduz), stále zohráva dôležitú úlohu v krajine. Knieža Hans-Adam II. a jeho syn, korunný princ Alois, sú rešpektovaní vodcovia, ktorí zabezpečujú stabilitu a ekonomický rozvoj krajiny. Moderná ekonomika sa opiera o finančné služby, priemysel a inovácie. Napriek tomu si krajina zachovala dedinský šarm, kde sa tradície spájajú s moderným spôsobom života.
Prísne podmienky
Lichtenštajnsko má viac pracovných miest ako obyvateľov. Viac ako polovica pracovnej sily každý deň cestuje zo zahraničia. Práca snov v priemysle, vo finančných službách a vo výrobe priťahuje do kniežatstva talentovaných pracovníkov. Spoločnosti v Lichtenštajnsku ponúkajú týmto pracovníkom zaujímavé pracovné miesta so silnými perspektívami do budúcnosti.
V neposlednom rade, je to známy daňový raj a veľmi dbajú na to, aby do ich krajiny prúdila kvalifikovaná pracovná sila. Cudzí štátni príslušníci pracujúci v Lichtenštajnsku vo všeobecnosti nemôžu žiť v kniežatstve, aj keď sú zamestnaní v lichtenštajnskej spoločnosti.
Kniežací hrad ako symbol
Symbolom hlavného mesta, Vaduzu, je spomínaný majestátny Kniežací hrad (Schloss Vaduz), ktorý sa vypína na kopci nad mestom. Tento stredoveký hrad, od roku 1938 domov lichtenštajnskej kráľovskej rodiny, nie je prístupný verejnosti, no jeho silueta dodáva mestu neopakovateľný ráz. Prechádzka k nemu ponúka nádherné výhľady na okolitú krajinu a rieku Rýn, ktorá tvorí prirodzenú hranicu medzi Lichtenštajnskom a Švajčiarskom.
Vaduz je s počtom obyvateľov 5500 tak malý, že sa môže porovnať s veľkou dedinou u nás. Hlavný život mesta je sústredený na hlavnej ulici (Städlte), ktorá vedie pod hradnou skalou. Na tejto ulici nájdete luxusné obchody, predajne suvenírov, múzeá a keď zájdete po ulici kúsok ďalej, dostanete sa až ku parlamentu a vládnej budove. Čo mňa osobne veľmi vo Vaduze prekvapilo, bola úplne rôznorodá architektúra.
Parlament v čistých líniách, vedľa neho inovátorský skvost v podobe súkromného domu pripomínajúci sci-fi Disneyland, a medzi tým zasadená historická budova.
Jasné dané pravidlá
Lichtenštajnské knieža zďaleka nie je reprezentatívnou figúrkou. Má dôležité rozhodovacie právomoci a právo veta. V referende z roku 2012, za udržanie kniežacieho práva veta sa vyslovilo 76 percent voličov. Kniežací rod totiž pohrozil, že ak príde o právo veta, môžu obyvatelia zabudnúť na celú monarchiu. Knieža sa presťahuje do Rakúska a vezme so sebou všetok svoj majetok. Panovnícka rodina spravuje asi 70 miliárd EUR, polovicu vkladov v lichtenštajnských bankách (hlavne finančný sektor robí z Lichtenštajnska v prepočte na obyvateľa najbohatší štát Európy.)
Bohatí a veľmi bohatí
Obyvatelia kniežatstva sa delia na bohatých a veľmi bohatých. Svedčia o tom nielen honosné vilové štvrte, tvoriace základ každého mesta, ale aj autopark obyvateľov. Nikde na svete som za tak krátky čas nevidela pokope toľko mercedesov, jaguárov, ferrari či iných drahých značiek.
Štátna poznávacia značka Lichtenštajnska je malý čierny prúžok plechu, na ktorom dominuje skratka FL. To však neznamená Flinstones, ako obyvateľov Lichtenštajnska volajú Švajčiari. Je to skratka nemeckých slov Färstentum Lichtenstein – kniežatstvo Lichtenštajnsko.
Kultúrne zážitky v srdci Vadúzu
Aj napriek svojej malej rozlohe je Vaduz bohatý na kultúrne atrakcie. Stojí tu moderná Lichtenštajnská štátna galéria (Kunstmuseum Liechtenstein), kde si môžete prezrieť diela svetových i domácich umelcov. Galéria zaujme nielen svojím obsahom, ale aj minimalistickou architektúrou. Len pár krokov od galérie sa nachádza Národné múzeum Lichtenštajnska, ktoré približuje históriu a kultúru tejto krajiny.
Pre milovníkov histórie je zaujímavé aj Poštové múzeum, ktoré vystavuje vzácne lichtenštajnské známky – tieto sú medzi filatelistami vysoko cenené. Veľkou výhodou malých miest je to, že za dve hodinky ich máte prejdené a spoznáte tretinu miestnych obyvateľov.
Kulinárske špeciality a vína z kniežacích viníc
Aj keď je Lichtenštajnsko malé, jeho gastronómia má čo ponúknuť. V reštauráciách môžete ochutnať švajčiarske fondue či rakúske špeciality, no odporúčame vyskúšať aj tradičné lichtenštajnské pokrmy, ako je Käsknöpfle (syrové halušky) podávané s cibuľkou a jablkovým kompótom. Unikátom Vadúzu je kniežacie vinárstvo Hofkellerei des Fürsten von Liechtenstein. Táto vinica produkuje kvalitné vína, ktoré môžete degustovať priamo na mieste. Odporúčame ochutnať ich biele Riesling či červené Blauburgunder.
Hrad Gutenburg
Malé mestečko Balzers na juhu kniežatstva je známe svojim okázalým hradom Gutenburg. Na začiatku 20. storočia ho zrekonštruoval lichtenštajnský architekt Egon Rheinberger, a tak sa máte na čo tešiť. Hrad Gutenburg pochádza z konca 13.storočia a ako stáročia plynuli, rozrastal sa a menil svoju podobu až sa dostal tam, kde ho uvidíte dnes. V 18.storočí už slúžil ako rezidencia a v druhej polovici 20.storočia ho otvorili pre verejnosť. Gutenburg sa tak po Vaduze stal najnavštevovanejším miestom celého Lichtenštajnska.
Prechádzky v prírode
Milovníci prírody ocenia nádherné turistické chodníky, ktoré vedú cez lichtenštajnské Alpy. Oblasť ponúka vynikajúce podmienky na horskú cyklistiku či zimné športy. Ak hľadáte ľahšiu prechádzku, Rýnsky chodník (Rheinparkweg)pozdĺž rieky ponúka relaxačnú trasu s výhľadmi na Švajčiarsko. V zime sa lyžiari môžu tešiť na stredisko Malbun, ktoré je obľúbené pre svoju rodinnú atmosféru a kvalitné zjazdovky. Najvyšším bodom krajiny je Grauspitz s výškou 2 599 metrov.
Najviac z krajiny vyťažíte, ak sem prídete vlastným autom a spoznáte tak aj jej zákutia, kam by ste sa lokálnou dopravou dostali len ťažšie. Z Bratislavy je to do Vaduzu cca 800 kilometrov a po ceste viete navštíviť aj mnohé zaujímavé miesta. Hoci je úradným jazykom nemčina, v jej spisovnej podobe ju budete počuť len ťažko. Obyvatelia rozprávajú výhradne dialektom a to aj v turistickom centre.
Podľa legendy bol praotcom Lichtenštajnovcov chudobný sedliak. Pri práci na panskom našiel svietivý kameň ( po nemecky lichten Stein) – bol to vraj drahokam. Pretože to bol poctivý a čestný človek, kameň odovzdal pánovi, ktorému roľa patrila. Pán bol dojatý týmto jeho skutkom a drahokam mu daroval. K tomu mu dal aj slobodu a kus pôdy. Takto sa vraj začala história slávneho rodu.
