Prestavte si, že vaše dieťa musí byť niekoľko dní v nemocnici. Ako starostlivý rodič chcete byť pri ňom, utišovať ho, aby nebolo vystrašené z cudzieho prostredia. Nie vždy vám však v nemocnici vyhovejú.
Poslankyňa Vladimíra Marcinková do NR SR predložila zákon, ktorý má deťom garantovať, že ak budú hospitalizované v nemocnici, ich rodičia majú právo byť tam s nimi. Teda, byť pri nich aj na izbe, počas celej hospitalizácie. Téme sa venuje už rok a pol, dokonca pre tento zákon zorganizovala aj petíciu, ktorú podpísalo 60-tisíc ľudí. „Viedlo ma k tomu zistenie verejnej ochrankyne práv – ešte tej bývalej, teda Márie Patakyovej. Tá totiž vo svojej správe upozornila, že toto právo detí – detských pacientov, sa na Slovensku neuplatňuje všade rovnako. Vo všetkých legislatívach členských krajín Európskej únie je však zakotvené. Slovensko tu zaostáva. Nemáme to upravené v zákone. Pritom, ide o právo dieťaťa, ktoré by malo byť naozaj štandardom,“ vysvetľuje Marcinková, prečo sa vlastne tejto téme začala venovať. Dodáva, že aj keď toto právo nemáme v našom právnom poriadku ukotvené, pre Slovensko platia medzinárodné dohovory a vyplýva to aj z Ústavy Slovenskej republiky. Takže, už aj dnes by mali nemocnice umožniť rodičom byť pri svojich deťoch. V praxi sa to však nie všade dodržiava. Zákon je preto potrebný a okrem iného, stanoví aj rozsah práva, jeho uplatňovanie v praxi a rodič dostane tak do rúk nástroj, vďaka ktorému sa bude môcť domáhať práva.
Vlastná skúsenosť
„Krátko na to, ako som iniciovala túto zmenu, som bola aj sama s dcérkou v nemocnici. A bol to pre mňa ťažký zážitok. Zistila som, že v rámci jednej nemocnice sú na jednom oddelení veľmi ústretoví – dovolia rodičom byť pri deťoch, no o poschodie vyššie, na inom oddelení v rámci tej istej nemocnice, už rodičia nemôžu byť na izbe počas hospitalizácie svojho potomka,“ opisuje Marcinková. Ako vraví, s hospitalizovanou dcérkou síce mohla zostať, no aj tak cítila, že ju zdravotnícky personál vnímal ako príťaž. „Nemali úplne pochopenie pre to, aby som svoju dcérku upokojila ja. Nemali pochopenie pre psychologickú podporu, ktorú ja ako matka môžem svojej dcére poskytnúť. Medicína však nie je len o zdravotníckej stránke. Aby pacient mohol napredovať v liečbe, potrebuje aj mentálnu podporu. Potrebuje byť duševne v pohode. V cudzom nemocničnom prostredí sa cíti dieťa samo, potrebuje rodičovskú podporu. To je veľmi dôležité. Dnes sú už o tom desiatky medicínskych a psychologických štúdií,“ dôvodí poslankyňa.
Na začiatok stačí stolička
Nie všetkých zdravotníkov však hádže do jedného vreca. Už pri príprave zákona dostala nespočetne veľa pozitívnych reakcií. A to od primárov rôznych detských oddelení, od neonatológov či detských onkológov. „Samozrejme, som realistka. Vidím, že nie v každej nemocnici, nie na každom oddelení, môžu rodičovi poskytnúť posteľ. Myslím si však, že prisunúť – dať rodičovi k lôžku stoličku, aby mohol svoje dieťa držať za ruku, to môžu všade. Už to je naplnením tohto práva,“ hovorí Marcinková. Rovnako tak uznáva, že sú oddelenia, kde rodičia nemôžu byť pri svojich hospitalizovaných deťoch, alebo tam majú špeciálny režim, napríklad na psychiatrických oddeleniach. V princípe však navrhuje, aby „právo dieťaťa na rodiča v nemocnici“ bolo uplatňované celoplošne a výnimky určia, kde to tak nemusí byť – na ktorých oddeleniach, pri ktorých úkonoch sa toto právo dodržať nemusí. V zákone chce tiež upraviť, aby namiesto rodiča, mohol byť s dieťaťom v nemocnici ďalší príbuzný. Napríklad v prípadoch, keď sa rodič – samoživiteľ stará o viac detí, a preto nemôže ísť s dieťaťom do nemocnice. Marcinková nateraz svoj zákon z parlamentu stiahla. Pozmeňujúce návrhy, ktoré prišli na poslednú chvíľu, totiž – podľa jej slov, zákon znegovali. „Pozmeňovací návrh napríklad umožňuje komukoľvek zo zamestnancov nemocnice určiť, že rodič nemôže pri dieťati zostať. Bez toho, aby sme poznali dôvody. To je opak ochrany dieťaťa, to je čisto len ochrana nemocníc. Preto som musela zákon stiahnuť. Tieto neadekvátne zmeny popierali jeho cieľ – posilniť právo detského pacienta. Svoj boj nekončím, presadenie tohto práva je aj naďalej moja priorita,“ konštatuje poslankyňa .
Čo na to nemocnice
Samozrejme, zaujímali sme sa aj v nemocniciach, ako nazerajú na túto tému. V Národnom ústave detských chorôb (NÚDCH) v Bratislave rodičov hospitalizujú buď priamo na izbe s dieťaťom, na izbách matiek, prípadne nadštandardných izbách. Izby pre sprevádzajúce osoby majú aj na ubytovni priamo v nemocnici. „Napríklad, na Klinike detskej hematológie a onkológie vrátane Transplantačnej jednotky kostnej drene, každé hospitalizované dieťa sprevádza blízka osoba. V NÚDCH sa maximálne snažíme vyjsť v tomto smere rodičom v ústrety aj na ostatných lôžkových pracoviskách. Nie vždy nám však kapacitné možnosti umožňujú poskytnúť ubytovanie všetkým rodičom, ktorí chcú počas hospitalizácie svoje dieťa sprevádzať. Vek dieťaťa je len jedným z kritérií. Ak taká situácia nastane, uprednostňujeme rodičov malých detí, tiež detí s vážnym ochorením, aj v staršom, takmer dospelom veku. Dôležitým kritériom je tiež aj vzdialenosť od miesta bydliska,“ uviedla Monika Smíkalová z referátu komunikácie a marketingu NÚDCH. Zároveň však dodala, že nemocnica nevie vylúčiť situácie, keď z kapacitných dôvodov najmä u dospievajúcich a dospelých pacientov s menej závažným ochorením nedokáže zabezpečiť prítomnosť rodiča počas hospitalizácie. Lôžka totiž musia zabezpečiť v prvom rade pre chorých pacientov.
Psychiatrička Mudr. Darina Štúrová:
„Dieťa vždy vníma prítomnosť milujúceho rodičia pozitívne. Bez mamy a otca má separačnú úzkosť. Platí to hlavne u detí do troch až štyroch rokov. A platí tiež, že čím je zdravotný stav dieťaťa ťažší, tým viac potrebuje mať rodičov pri sebe. Pobyt nemocnici je vždy veľký stres a samota k tomu len negatívne pridáva. Sú deti, ktoré sa rýchlo adaptujú – naviažu vzťahy k iným deťom alebo aj k personálu, no iné trpia osamelosťou viac. Okrem rodičov záleží aj na zdravotníckom personáli a atmosfére na nemocničnom oddelení. Samozrejme, dôležité je tiež, aby personálu bolo dosť, aby sestričky a lekári neboli emočne vyhoretí.“
Viera Mašlejová
Foto: Shutterstock, SITA, archív
