Pod týmto heslom začína SAV – Slovenská akadémia vied unikátny projekt. Vedci chcú získať reálne informácie o kliešťoch, zapojiť do toho širokú verejnosť a dokonca aj umelú inteligenciu. Projekt občianskej vedy odštartovali minulý týždeň.
Ústav zoológie a Ústav informatiky Slovenskej akadémie vied spustili verejnú časť projektu „Infotick – InfoKliešť – získanie pravdivých informácií o kliešťoch“. Projekt prepája vedu, umelú inteligenciu a aktívnych občanov. Ide o unikátny, takzvaný Citizen Science projekt – teda výskum, na ktorom sa môže aktívne podieľať aj verejnosť. Každý, kto odfotí kliešťa a zaznamená miesto jeho výskytu, pomáha vedcom trénovať umelú inteligenciu a spoluvytvárať mapu výskytu kliešťov!
Projekt InfoKliešť, podporený Agentúrou na podporu výskumu a vývoja, bude prebiehať do polovice roka 2027 a sleduje výskyt najčastejších druhov kliešťov na Slovensku, ich sezónnu aktivitu a potenciál prenášať patogény. Údaje od verejnosti budú mať zásadný význam – dopĺňajú terénne merania výskumníkov a umožnia vytvoriť presnú mapu výskytu kliešťov, užitočnú pre vedu aj verejné zdravie.
Kliešte v meste aj v prírode
„Hoci sa kliešť obyčajný (Ixodes ricinus) skúma už celé desaťročia, o jeho ekológii či sezónnej aktivite stále veľa nevieme. V dôsledku klimatických zmien a urbanizácii sa kliešte čoraz častejšie objavujú aj v mestách. Cieľom projektu je preto zmapovať ich výskyt naprieč celým územím Slovenska, vrátane mestských lokalít,“ vysvetlila vedúca projektu Mgr. Veronika Rusňáková Tarageľová, PhD. z Ústavu zoológie SAV. Výskumníci sa zameriavajú najmä na dva epidemiologicky významné druhy – kliešťa obyčajného (Ixodes ricinus) a pijaka lužného (Dermacentor reticulatus). Ich oblasti výskytu sa v dôsledku meniaceho sa prostredia rozširujú a spolu s nimi aj riziká prenosu infekčných ochorení. V teréne sa používajú dve hlavné metodiky: vlajkovanie – systematický zber kliešťov z vegetácie – a kliešťové záhradky, ktoré umožňujú sledovať životný cyklus a sezónnu aktivitu jednotlivých vývojových štádií kliešťov. „Rôzne druhy kliešťov prenášajú rôzne patogény. Vďaka identifikácii druhov a analýze výskytu infikovaných jedincov môžeme lepšie odhadnúť riziká pre verejné zdravie. Sledovať budeme aj výskyt nepôvodných druhov kliešťov, ktoré môžu zavliecť nové ochorenia,“ doplnila MVDr. Markéta Derdáková, PhD., z Ústavu zoológie SAV.
Ako pomáha verejnosť a AI
„Vďaka fotografiám a lokalizačným údajom od verejnosti dokážeme trénovať umelú inteligenciu na rozpoznávanie druhov kliešťov. Tieto dáta budú slúžiť ako základ pre vytvorenie presnej mapy ich výskytu, ktorá bude neustále dopĺňaná o nové poznatky z terénu,“ vysvetlil Ing. Emil Gatial, PhD. z Ústavu informatiky SAV, ktorý vedie vývoj systému umelej inteligencie. Cieľom projektu je vývoj mobilnej aplikácie na inteligentnú identifikáciu kliešťov a komplexnej webovej platformy. Tieto nástroje poskytnú praktické benefity pre verejnosť aj odborníkov – umožnia jednoduché nahlasovanie kliešťov, zobrazovanie aktuálnych údajov o ich výskyte a vyhodnocovanie rizika infekcie patogénmi prenášanými kliešťami, ktorých finálne verzie budú dostupné v roku 2027.
Prevencia? Očkovanie
„Projekt Slovenskej akadémie vied vnímame ako dôležitý krok k zvýšeniu povedomia o zdravotných rizikách spojených s pricicaním infikovaného kliešťa. Len v minulom roku sa na lymskú boreliózu liečilo 2 130 našich poistencov a ďalších 118 na kliešťovú encefalitídu. Poistencov pravidelne upozorňujeme na možnosť očkovania proti kliešťovej encefalitíde,“ uviedol predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne Matúš Jurových.
Na Slovensku bolo za uplynulých šesť rokov ročne hlásených 160 až 205 prípadov kliešťovej encefalitídy – práve voči tejto infekcii sa dá zaočkovať. Výnimkou bol iba rok 2021, kedy bol počet nových prípadov nižší. Dominantné zastúpenie majú najmä regióny stredného a severného Slovenska, čo robí z týchto obľúbených turistických oblastí rizikové. Slovensko drží nelichotivé európske prvenstvo v počte prípadov nákazy cez nepasterizované mlieko, najmä ovčie a kozie. Počet prípadov kliešťovej encefalitídy stúpa v celej Európe. Podľa predbežných údajov Global Health Press za rok 2024 viaceré európske krajiny hlásia rekordy alebo čísla im blízke, vrátane krajín ako Fínsko, Litva, Nemecko či Švajčiarsko.
Hrozí aj úmrtie
Kým niektorí ľudia ani nemusia tušiť, že prekonali kliešťovú encefalitídu, u iných môže mať ochorenie závažnejší priebeh s dlhším časom liečby a náročnejšou rekonvalescenciou. Odborníci varujú, že štvrtina až polovica pacientov trpí dlhodobými následkami najmä neurologického a psychického charakteru. „Pre encefalitídu je typický dvojfázový priebeh. Pacient má najskôr príznaky virózy, akoby dostával chrípku. Cíti sa slabý, unavený, má bolesti svalov, mierne zvýšenú teplotu, ktorá ustúpi. Po týždni sa naplno objaví druhá fáza horúčok, ktorá sa niekedy prejavuje až ako zápal mozgu či mozgových blán. Môže sa to skončiť aj fatálne alebo s následkami na celý život,“ vysvetľuje MUDr. Martin Novotný, PhD., zástupca prednostu Kliniky infektológie a cestovnej medicíny Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice.
Zapojte sa aj vy!
Navštívte www.infokliest.sk, odfoťte kliešťa, zaznačte lokalitu a pomôžte trénovať umelú inteligenciu. Každý údaj sa počíta. Staňte sa spolutvorcom unikátnej mapy kliešťov a pomôžte vede aj verejnému zdraviu.
Ako správne vybrať kliešťa
– dospelú samičku treba uchopiť pinzetou tesne pri koži a vykývať
– nymfu vyberte pinzetou alebo pomocou navlhčeného vatového tampónu
– ranku po vybratí kliešťa vydezinfikujte
Ako sa môžete vyhnúť kliešťom
– vyhýbajte sa hustému zárastu v lese
– noste do lesa dlhé nohavice
– používajte repelenty
– po návrate z lesa si dôkladne prezriete celé telo, a ak nájdete
kliešťa, je potrebné ho čo najskôr odstrániť
Spracovala: Viera Mašlejová
Foto: SAV,
