Na televíznych obrazovkách ho vidíme vždy usmiateho, zvedavého a dobre naladeného. Či je to tak aj v skutočnosti a čo všetko za tým stojí nám porozprával Martin Nikodým.
Rozprávame sa počas jarných prázdnin, dopriali ste sebe a deťom oddych alebo uprednostňujete skôr aktívny odpočinok?
Stihol som aspoň trošku času dopriať sebe a svojmu synovi. Vybrali sme sa na jednodňovú lyžovačku na otočku na Stuhleck. Celé prázdniny som bol s divadlom Janart na turné s muzikálovou komédiou Milujem ťa, ale. Práve dnesideme hrať do Košic. Potom Nás čaká Trebišov, Michalovce a Rožňava. A v noci sa vraciame domov. To sú moje jarné prázdniny.
Vyštudovali ste divadelnú fakultu Akadémie múzických umení v Prahe (odbor bábkoherectvo. Nastúpil tam v septembri roku 1989, pozn.red.) a potom VŠMU v Bratislave. Divadlo ste nehrali celých 18 rokov a aktuálne je z vás zájazdový umelec..
Musím sa priznať, že som to nečakal. Je to nová vec v mojom živote. Bolo trošku zložité nájsť si voľné dni v nabitom kalendári. Ale hranie si užívam, keďže sme super partia a tak je to fajn. Ďalšie hranie by bolo časovo nezrealizovateľné. Už tu sa občas trápime s mojim alternantom Marekom Rozkošom, kto bude kedy hrať. Aj on, aj ja sme dosť vyťažení. Takže nie je to jednoduché.
Reláciu Milujem Slovensko moderujete už štrnásty rok a navodzujete dojem, že vás to ešte stále baví.
Mám pocit, že relácia je so mnou spätá už odjakživa a pevne verím, že ešte aj bude. S ohľadom na divacký záujem to vyzerá, že by mohla pokračovať ďalej. Pri prvej sezóne sme si hovorili, že to bude perfektná robota na nejakých 5-6 rokov. A aktuálne je to jej 15. sezóna. Je dobre vymyslené to, ako počas natáčania mávame pauzy. My sa stretneme, natočíme čo treba a postupne sa vysiela. Potom sa po dlhšej pauze doslova tešíme na natáčanie. My sa nemusíme ani medzi tým vidieť, prídeme a to je akoby ste zapli už fungujúci stroj. Každý presne vie, čo má robiť. Každý rok pribúdne nejaký šedivý vlas, ale inak sa nič nemení.
Čo vy najviac na našom Slovensku máte radi a čo by ste najradšej zmenili?
Zistil som, že Slovensko je naozaj úžasné. Najviac milujem hory a náš folklór. Veľmi rád sa túlam kade tade. Robili sme program Naj dedinka Slovenska a pochodili sme rôzne kúty našej krajiny. A všade žijú úžasní ľudia. A ak by som niečo mohol zmeniť, tak by som nesmierne doprial Slovákom, aby boli ochotní trošku viac dopriať. Ja mám pocit, že my sa tu boríme, tento náš malý národ, občas s takým problémom, a to je závisť. My si vieme neskutočne závidieť. To je taká bolačka nášho národa a robíme to úplne zbytočne. Ak by sme si viac navzájom dopriali, tak by to bolo jednoduchšie pre všetkých. Všetci by sa mali zrazu lepšie.
V relácii pôsobíte uvoľnene a pohodovo, ste taký aj v súkromí?
Keď celý deň nakrúcame a ja šesť hodín rozprávam a sledujem reakcie ľudí, tak sa môže stať, že večer prídem domov a som trošku autista. Iba počúvam a ani sa mi nechce reagovať, ani odpovedať. Ale myslím si, že tak ako ma vidieť za tým pultíkom, tak som veľmi podobný aj v živote. Nie je tam žiadny rozdiel.
Kam na Slovensku radi chodievate? Máte obľúbenú oblasť?
Mám veľmi rád Veľkú Fatru, Slovenský raj, ale aj do Tatier zájdem. V časoch, keď tam nie je najvyššia sezóna a nával ľudí. Vyhľadávam obdobia na jeseň. Výhodou našej práce je, že si viem urobiť voľno, keď všetci ostatní zarezávajú. A naopak, keď ostatní majú voľno, tak ja často pracujem.
Ste chalupársky typ?
Ja chalupu nemám. Mám takú filozofiu, že vlastniť tieto veci je úplne zbytočné. Lebo s tým máte iba starosť. A nutí vás to chodiť stále na to isté miesto. Ja rád objavujem stále nové miesta. Takže volím radšej prenájmy. Niekde, kde všetko pripravia a ja za to zaplatím. A potom odtiaľ môžem odísť. A nemám s tým žiadnu starosť.
Ste rodákom z Bratislavy, ddkiaľ sú však vaše korene?
Otec sa narodil v Bratislave a mama je pôvodne Trenčanka. Máme rodinu aj v Nemecku a v Čechách.
Moderujete aj podvečerný kvíz Všade dobre, doma naj. Viete si aj vy vytvoriť doma naj?
Ja milujem byť doma. Ako cestovateľ hovorievam, že na každej ceste je najkrajší návrat domov. Vyrazíte, opustíte pohodlie svojho domova, nazbierate skúsenosti, zážitky a potom je návrat domov úžasný. Mám rád aj náš Devín, bývam tam od roku 2007.
Ste náruživým cestovateľom. Prešli ste Patagóniu, Madeiru, Bhután, Nepál.. Ako vaše cesty prebiehajú? Ste typ naozajstného dobrodruha s ruksakom, alebo chodíte po krásnych hoteloch? Aký máte cieľ týchto ciest?
My si dávame vždy nejakú výzvu. Pred rokmi som sa v Keni zoznámil s mojimi kamarátmi a tam sme založili našu cestovateľskú skupinu. Dohodli sme sa, že každý rok uskutočníme nejakú cestu až na hranici expedície. Cestujeme takto už 28 rokov. V podstate tá istá zostava ľudí. Cestu si plánujeme sami. Individuálne sa snažíme všetko dohodnúť.
A vždy je v tom samozrejme aj nejaká výzva. Napríklad vylezieme na Kilimanjaro alebo precestujeme Patagóniu a stále sme v pohybe. V Bhutáne sme týždeň stanovali v horách. Každý deň sme tam robili 20 a viac kilometrovú túru. Snažíme sa vždy danú krajinu spoznať.
Existuje na svete miesto, kde by ste si vedeli predstaviť žiť okrem Slovenska?
Práve vďaka tomu, že stále cestujem krížom krážom som si uvedomil, že my sme skvelá krajina. Tým akí sme malí a kvázi nepodstatní, tak my sme úžasní. Sme veľmi bezpečná krajina. Situácia vo svete začína byť náročná v niektorých väčších mestách. A tým, že my sme takí nezaujímaví, u nás stále môžete vyjsť v Bratislave v noci úplne v pohode von. Nemusíte sa vôbec báť. A ja verím, že to ešte aj dlho tak to zostane.
Nielen úspech v práci, ale aj v láske sa na vás usmialo šťastie v podobe novej priateľky Martiny Kalmanovej . Čo nám o nej prezradíte?
Rozbehli sme spoločný deviaty mesiac. Začali sme spolu chodiť niekedy v lete. Nechcem to zakríknúť, ale je to nesmierne fajn. Sme zohratí po všetkých stránkach. Je to neuveriteľné, ale funguje to, pretože my sme aj kamaráti. Neobyčajne veľa sa spolu smejeme a zabávame. Nehádame sa, čo je úžasné. Ja som nepriatel akýchkoľvek napätí a dramatických hier.
Keď máme nejaké rozdielne názory na niečo, tak sa o tom rozprávame. A keď zistíme, že si nevieme úplne porozumieť, tak prejdeme cez to a vrátime sa k téme neskôr. Ale nehrotíme situácie. Máme už obaja niečo za sebou a vieme si naozaj vážiť to, že máme pekný vzťah. Prajeme si, aby to veľmi dlho vydržalo v takom stave, ako to je teraz.
Máte tri deti – Adam má 24 rokov, Ema 20 a Martin 10. Adam študuje v Londýne, ako sa tam dostal?
Adam vyštudoval Kings College a už prvý rok pracuje v londýnskej firme. Rozhodol sa, že zatiaľ bude žiť v Londýne a neskôr uvidí. Raz, keď si založí rodinu, bol by som rád, aby vychovával svoje deti na Slovensku. Keď sa mu teraz páči život v Londýne, tak mu ho doprejem, nech si ho užije. Dívam sa na neho s nesmiernou radosťou a aj hrdosťou. Pracuje ako drak, ale hovorím mu, aby to využil správne, nemá ešte deti. Je to najlepšie obdobie na rozbehnutie kariéry.
Emmka zasa žije v Prahe. Prednedávnom ju prijali na UMPRUM na fotografiu. Páči sa mi, že si to užíva pred objektívom, ako modelka, ale vždy ju lákalo vziať do rúk fotoaparát a zaznamenať veci okolo seba. V tom sme si dosť podobní. V máji bude mať dokonca prvú výstavu.
Najmladší syn vás pre zmenu drží v príjemných opratách detskej radosti.
Presne, nevedel by som čo robiť od dobroty ak by som Martinka nemal. Obidve dospelé deti vyleteli de facto z hniezda, tak ešte, že mám toho drobca.
Foto: STVR, Instagram
Citácie: „Ak by som niečo mohol zmeniť, tak by som nesmierne doprial Slovákom, aby boli ochotní trošku viac dopriať“
„Pred rokmi som sa v Keni zoznámil s mojimi kamarátmi a tam sme založili našu cestovateľskú skupinu. Dohodli sme sa, že každý rok uskutočníme nejakú cestu až na hranici expedície. Cestujeme takto už 28 rokov.“
„Práve vďaka tomu, že stále cestujem krížom krážom som si uvedomil, že my sme skvelá krajina.“
