Je úspešným manažérom a dokonca takým, ktorého volajú do firiem v čase krízy. Michal Fajin v súčasnosti vedie Prírodné jódové Kúpele Číž, no začínal ako hotelier. Pod jeho vedením „rozkvitli“ známe hotely v Tatrách a inde na Slovensku. Aká bola cesta tohto odvážneho muža, čo sa nebál výziev?
Ako ste sa vypracovali na uznávaného podnikateľa? Kde ste začínali a ako?
Už počas štúdiu na strednej škole som si založil firmu, ktorá sa venovala hlavne gastronómii a kateringovej činnosti po celom Slovensku, ale aj v zahraničí . Postupne sme rozšírili akvizície firmy aj na umeleckú činnosť a robili sme produkciu veľkých koncertov a divadelných predstavení. Napokon som ju však odpredal, pretože ma premohla myšlienka venovať sa čisto gastronómii a hotelierstvu. Prijal som pracovnú ponuku a stal som sa riaditeľom hotela FIS na Štrbskom plese. Veľmi sa teším s toho, že som si mohol splniť svoj detský sen – byť riaditeľom tatranského hotela a to rovno hotelovej ikony 70-tych rokov. Podarilo sa v kuchyni zaviesť rýdzo slovenské chute, teda varili sme naše jedlá a hotel sme zatraktívnili aj pre Slovákov, ktorí tam vďaka tomu začali chodiť na dovolenky. Z Vysokých Tatier som sa potom presunul do Nízkych Tatier, kde som rozvíjal golfový rezort. Spolupracoval som tam – ja vravím, že s mojím najlepším šéfom pánom Vladimírom Sotákom, ktorý už niekoľko rokov šéfuje v Železiarňach Podbrezová. Ten ma naučil ako pristupovať k zamestnancom a aj to, aké dôležité je pracovné prostredie. Potom som prijal ponuku moju riadiť veľký hotelový komplex v Leviciach. Nechcem, aby to znelo, neskromne, ale musím povedať, že spolu s kolegami sa podarilo za necelý rok postaviť tento komplex naspäť na piedestál slovenskej hotelovej scény.
To sú ozaj pekné úspechy. Ale ako ste sa dostali k zdravotníctvu? Sú pre vás Kúpele Číž prvou „destináciou“ v tomto odvetví?
Nie, najprv som pôsobil na pozícii generálneho riaditeľa Národného ústavu reumatologických chorôb (NÚRCH) Piešťany. Práve tu som mal možnosť „otestovať“ si nové odvetvie a s odstupom času si myslím, že som spravil najlepšiu vec akú som mohol urobiť . Aj keď to rozhodnutie nebolo jednoduché ale neľutujem ho. Posunulo ma to vpred a ja som sám sebe dokázal, že riadiť dokážem nie len hotely, ale aj zariadenia iného typu. Veľmi sa teším, že moje pôsobenie v NÚRCH bolo úspešne a dokázal som spoločne s lekármi, ktorí tam pôsobili, vytvoriť jednu krásnu propacientsku nemocnicu. Vytvorili sme nové strediská, ktoré umožnili pacientom s reumou využiť komplexné služby pod jednou strechou. Neskôr som prijal ponuku riešiť už spomínané Prírodné jódové Kúpele Číž.
Čo ste museli „naordinovať“ samotným Kúpeľom Čiž, akú ozdravnú kúru? A ako to bolo prijaté zo strany zamestnancov?
Dôležité je predstaviť ľuďom víziu. Mne sa zatiaľ vždy podarilo „navnímať“ vzniknutý problém veľmi rýchlo a začať ozdravný plán tak, aby sa s ním stotožnili aj daní zamestnanci . Úlohou krízového manažéra je nie len škrtať a optimalizovať, ale aj dvakrát prehodnotiť investície, ktoré sú počas krízy veľmi dôležite. Vtedy si získate aj zamestnancov. Vidia, že viete, čo robíte a nasmerujete tú loď tým najlepším smerom – k dosiahnutiu úspešného cieľa. Prírodné jódové Kúpele Číž som prebral nie o 5 minút 12, ale doslova v hodine 12-tej. Kúpeľom totiž hrozil krach. Využili sme jedinečnosť prírodného liečivého zdroja, ktoré nemá žiadne zo slovenských kúpeľných zariadení – a to jódovú vodu. Nastavili sme vnímanie zamestnancov tak, že jedine o čo sa môžeme oprieť, sú kvalitne poskytované služby. Po necelom roku sa táto cesta ukázala ako správna a klienti začali znova navštevovať zariadenie Kúpele Číž.
Prišli ste ozaj s dobrým nápadom – vytvoriť v kúpeľoch špecializovanú nemocnicu pre ľudí po mozgovej porážke a tiež pre ďalších pacientov. Je to vaše know-how, alebo ste si ho vypožičali zo zahraničia?
S týmto nápadom som prišiel ja, videl som v tom cestu na záchranu jedných pekných malých slovenských kúpeľov. Vznikol tak komplex – od nemocnice a po kúpele a zariadenie s poskytovanou špeciálnou opaterou pre pacientov, ktorí sa po náhlej cievnej mozgovej príhode nemajú kam vrátiť. Využitie prírodného liečivého zdroja a nemocnice prináša úžasné výsledky pre pacientov a tým aj pre samotné kúpele. Pacient je na včasnej rehabilitácií 49 dni a potom ide na 21-dňový kúpeľný pobyt. Môže sa tak skvelo zrehabilitovať a vrátiť sa k svojím bežným činnostiam. Podobné zariadenia vo svete existujú, no ani jedno nie je spojené s kúpeľmi a jódovou vodou . Takže dovolím si tvrdiť, že sme unikátom Slovenska .
Opäť sa oblúkom vrátime k hotelierstvu – je známe, že ste zabezpečovali katering – teda vyberali ste firmy, ktoré pripravovali jedlo pre pápeža Františka. Pre akých významných ľudí ste ešte zabezpečovali menu a čo je dôležité pri takýchto nóbl hosťoch, aké všetky kritéria musíte zohľadniť?
Som veľmi rád, že si na mňa spomenuli a oslovili ma vtedy. Konkrétne Mons. Tibor Hajdu a Mons. Ivan Rúžička, ktorí mali na starosti túto oblasť. V minulosti sme už spolu spolupracovali a ja som mal tú možnosť pracovať v teame ľudí, ktorí sa starali aj o Sv. Otca Jána Pavla II. na Slovensku. Patrí im moja veľká vďaka za prejavenú dôveru a použijem ich vetu, keď ma oslovili „Kto by to lepšie spravil ako ty Michal.“ Bol to úžasný pocit, keď som po rokoch, kedy som už denne nepracoval v gastronómií, som dostať takú dôveru a de facto som si zopakoval náročnú úlohu. Ihneď po obdŕžaní ponuky, som dal dokopy team ľudí, na ktorých som mal buď odporúčanie alebo som s nimi nejednu akciu spoločne aj odrobil. Dal som šancu najmä ľuďom neznámym, ale o to viac šikovným, ktorí s gastronómiou žijú a snažia sa každý deň podať ten najlepší výkon pre svojich zákazníkov. Napokon sme od pápeža Františka dostali aj jeho osobné poďakovanie.
Ste veľmi vyťažený, pracujte na plné obrátky. Ako potom oddychujte, kde si nabíjate baterky?
Veľmi rád si so svojou rodinou vyjdem na nejaký gastronomický zážitok, buď do sveta alebo aj tu na Slovensku. Snažím sa prežiť čo najviac času s mojimi dvoma dcérami Zarou a Zoyou. Zajazdíme si na koni alebo si pozrieme hádzanú a hokej, ktoré veľmi obľubujú . No veľmi rád chodím do lesa a vychutnávam si ticho a pokoj bez ľudí s našim psíkom Leom.
Viera Mašlejová
FOTO: M. F.
