Takmer tri štvrtiny Slovákov cítia pesimizmus, pokiaľ ide o vývoj krajiny a života v ňom v tomto roku. Ľudia sa obávajú najmä ekonomickej situácie. So sociológom Michalom Vašečkom z Bratislava Policy Institute hovoríme o aktuálnej spoločenskej a politickej situácii u nás.
Väčšina Slovákov má obavy z budúcnosti, že nebudú mať dosť peňazí na život. A to ide o ľudí, ktorí každodenne chodia do práce, no napriek tomu majú strach, či vyžijú…
Finančná i energetická kríza znepokojuje nás všetkých. Bohužiaľ, mnohí verili v to, že problémy transformácie v deväťdesiatych rokoch, inflácia a zastavený rast životnej úrovne sú minulosťou. No krízy patria k životu, takisto ako obdobia blahobytu a rastu. Ukazuje sa, že vyhrávajú tí, ktorí sú schopní krízy obrátiť na šance. Aby to tak však bolo, je potrebné mať nielen na osobnej úrovni – a to väčšina ľudí má, ale aj na spoločenskej úrovni stanovenú víziu. Víziu, čo chceme, akí chceme byť, čo chceme dosiahnuť. A teraz budem veľmi kritický, myslím si, že naša krajina takúto víziu nemá.
V zahraničí sa začal používať nový termín – matka kríz. Teda súčasnú krízu označujú týmto novým pojmom. Čo to znamená, prečo dostala takéto pomenovanie? Vraj je to preto, lebo je horšia ako tá v tridsiatych rokoch minulého storočia – teda veľká hospodárska kríza.
Náhle sa naakumulovalo niekoľko kríz a je úplne pochopiteľné, že ľudia cítia ohrozenie. No odborníci z rôznych odborov – od ekonómie po sociológiu až tak prekvapení nie sú. Upozorňovali na rôzne zlyhania celé roky. A ako to býva v živote, keď sa niečo pokazí, začnú sa následne kaziť ďalšie a ďalšie veci. Šanca spojená s týmito krízami je práve v uvedomení si, že ak nechávame vážne problémy vyhniť, skôr alebo neskôr sa to prejaví a dobehne nás to. Niektoré dimenzie súčasnej krízy, ktoré súvisia už aj s klimatickou zmenou, nás už neopustia a budú sa už iba zhoršovať.
Veľa sa hovorí o tom, že súčasná zlá situácia a najmä chudoba môže viesť k nárastu kriminality. Nedávna vražda v Michalovciach môže byť toho príkladom. Je to naozaj tragické, keď od hladu ľudia siahajú iným na život…
Vražda v Michalovciach je nesmierne smutný príbeh, a to vo viacerých dimenziách. Jednak na krik napadnutej ženy ľudia nezareagovali tak, ako by sa dalo čakať v meste, kde sa mnohí ľudia poznajú. Tiež okamžite prišlo k etnizácii vraždy, pričom väčším problémom sa ukazuje neliečená závislosť na omamných látkach a celková bezvýchodiskovosť života ľudí na okraji spoločnosti. A nakoniec sa ukázalo, ako túto vraždu využívali a zneužívali rôzni politici na prinášanie falošných tónov do života spoločnosti. Vzhľadom na neutešený a v niektorých prípadoch i patologický štýl života ľudí na okraji spoločnosti je vždy iba otázkou času, kedy sa niečo takéto stane, ak sa nerobí prevencia.
Práve na to zneužitie politikmi sa chcem opýtať – Marián Kotleba okamžite vyrazil do Michaloviec a začal šíriť nenávisť voči Rómom.
Protirómske nálady nie je na Slovensku problém vyvolať – za desiatky rokov čiastkových, nepremyslených či alibistických riešení má väčšina ľudí – Rómovia i ne-Rómovia pocit, že práve oni sú obete. Možno by sme sa mali všetci o to viac snažiť porozumieť, že tí, čo vyvolávajú emócie práve cez kolektívne vymedzovanie sa voči jednej skupine, málokedy chcú tieto problémy aj riešiť.
V Michalovciach však hneď zorganizovali stretnutie na námestí, aby stopli túto „kotlebovskú vlnu“. Ako to hodnotíte? Zrejme to poukazuje na vyspelosť ľudí, ktorí žijú v regióne. A vraj zaostalý východ….
Michalovčania – Slováci, Rusíni, Maďari i miestni Rómovia zareagovali príkladne a odmietli sa nechať zneužiť pre politické ciele. A treba odmietnuť predstavy o takzvanej zaostalosti východného Slovenska – v spolužití s Rómami zlyhávajú častokrát skôr v iných častiach Slovenska, kde problémy ani nie sú také viditeľné. Dôležité je teraz niečo iné – nakoľko sa podarí toto zvládnutie zaťažkávacej skúšky premietnuť do pozitívnych riešení spolužitia v Michalovciach a ako sa podarí meniť život ľudí žijúcich na okraji, napríklad aj v lokalite Angi Mlyn.
Čo hovoríte na politikov – riešia dostatočne súčasné problémy? Neskoro zareagovali na vysoké zálohové faktúry malých podnikateľov. Akosi nič nerobia s tým, že ambulancie chcú, a niekde už aj vyberajú, desať či dvadsať eur za vyšetrenie. A aj mestá a obce majú problémy pre vysoké faktúry energií. K tomu u nás rastie chudoba…
Väčšina obyvateľov Slovenska je nespokojná s výkonmi súčasnej vlády. Viacerí ministri síce odvádzajú pomerne dobrú prácu, no celkový dojem je pomerne zlý. Ukazuje sa, že mnohí voliči v minulosti pozabudli na to, že politika je tiež remeslo, ktoré treba vedieť vykonávať a nie všetko vie prekryť marketing a predvádzanie sa. Tí z nás, ktorí sa snažíme byť objektívni a vidieť príbeh tejto vlády v nejakom kontexte vieme, že vláda sa musela vysporiadať s množstvom kríz, ktoré nie sú štandardné. No rovnaké krízy zasiahli aj okolité krajiny, avšak nie všade bola nadúmrtnosť v rokoch 2020-2022 taká vysoká ako na Slovensku. Nie všade sa štátny rozpočet schválil tesne pred Vianocami, a tým pádom energetické firmy ani nemohli zareagovať v reálnom čase. Nie všade sa vytvárajú verejné politiky tak živelne a bez diskusie o ich potenciálnych dopadoch, ako práve u nás. Obyvatelia Slovenska sa tak mohli v priamom prenose naučiť niečo dôležité – možno nie je tak dôležité to, či mi je politik sympatický, či je šoumen, či jeho charizma u mňa vyvoláva pozitívne emócie. Dôležitejšie je, či je kompetentný, či ovláda svoje remeslo, a či bude schopný v reálnom čase reagovať na rýchlo meniace sa podmienky života bežných ľudí.
Žalostný Eurobarometer
Európsky parlament si dal urobiť prieskum verejnej mienky Eurobarometer vo všetkých dvadsiatich siedmich členských krajinách EÚ. Čo prieskum zistil na Slovensku?
- Z prieskumu vyplýva, že 63 percent občanov Slovenska vyžije z príjmu len s ťažkosťami.
- Síce 35 percent Slovákov žije pohodlne, priemer EÚ je 54 percent.
- Podľa 72 percent Slovákov bude ekonomickejšia situácia horšia. Len sedem percent občanov si myslí, že o rok sa to zlepší.
- Až 82 percent Slovákov je nespokojných s opatreniami zameranými na boj proti rastúcim životným nákladom. Spokojnosť so slovenskou vládou vyjadrilo len 16 percent.
Viera Mašlejová
Foto: Shutterstock, M. V.
