To je ale smutné prvenstvo! Dve krajiny EÚ – Slovensko a Maďarsko, majú najvyšší výskyt a úmrtnosť na kolorektálny karcinóm vo svete. S klinickým onkológom, primárom MUDr. Jozefom Dolinským z NOÚ v Bratislave hovoríme viac o tomto ochorení, ale aj o novej možnosti, ako zlé „umiestnenie“ zmeniť.
Povedzme si na úvod, aký je výskyt rakoviny hrubého čreva a konečníka na Slovensku? Koľko ľudí postihne toto ochorenie?
V roku 2012 – novšie údaje z Národného onkologického registra k dispozícii, žiaľ, nemáme, bolo u mužov hlásených 2 194 nových prípadov. Tento typ rakoviny je teda u silného pohlavia, čo sa výskytu týka, na prvom mieste. U žien sme zaznamenali 1 602 nových prípadov, čo je druhá najčastejšia rakovina u žien. Podľa údajov z roku 2020 dve krajiny EÚ – Slovensko a Maďarsko majú najvyšší výskyt ako aj úmrtnosť na kolorektálny karcinóm.V súčasnosti má približne štvrtina pacientov pri určení diagnózy kolorektálneho karcinómu už prítomné metastázy. A to nie je dobré. Pretože z nich 5–ročné obdobie prežíva len 10 až 15 percent. Ak však toto ochorenie zachytíme v skorom – lokalizovanom štádiu, až 90 percent pacientov má šancu prežiť. Včasné zachytenie ochorenia doslova zachraňuje životy a navyše je pre systém oveľa lacnejšie ako liečba pokročilého ochorenia.
Ako vlastne vzniká rakovina hrubého, čo sa deje v našich „útrobách“?
Kolorektálny karcinóm vzniká vo väčšine prípadov transformáciou niektorých takzvaných prekurzorových polypov sliznice hrubého čreva alebo konečníka. Trvá približne 10 rokov, kým sa polyp premení na zhubný nádor. Tento čas tak vytvára ideálnu príležitosť pre jeho včasné odhalenie a aj prevenciu, teda endoskopické odstránenie adenómov a sesilných serátnych lézií. Kolorektálny karcinóm je teda preventabilné ochorenie. Pri neskorom záchyte sa však môžu nádorové bunky z primárneho nádoru uvoľniť a dostať do lymfatického systému alebo krvného obehu. Tak sa nádor rozšíri aj do vzdialených častí tela a vytvára druhotné nádorové ložiská – metastázy. Rakovina hrubého čreva a konečníka najčastejšie metastázuje do pečene, ale aj do pľúc, kostí, či mozgu.
Skríning, teda včasné zachytenie onkologického ochorenia je kľúčové pre záchranu pacienta…
Skríning slúži na skoré odhalenie asymptomatického ochorenia, teda ochorenia bez príznakov. Jeho úlohou je spoľahlivo odlíšiť ľudí, ktorí majú dané ochorenie od tých, ktorí ho nemajú. Zároveň redukuje výskyt samotného ochorenia v populácii a znižuje aj úmrtnosť. Musím však zdôrazniť, že účasť ľudí na skríningu je kľúčový determinant úspechu. Skríning sa navyše ukazuje aj ako nákladovo efektívny. Podľa poslednej štúdie z roku 2021 sa na liečbu pacientov s kolorektálnym karcinómom v Európe v roku 2015 vynaložilo celkovo 19 miliárd eur. A náklady len na onkologické lieky v EÚ v roku 2015 stúpli v porovnaní s rokom 2009 o dvesto percent, v niektorých krajinách dokonca o 400 percent – v Maďarsku a až o 800 percent v Bulharsku. Prihliadnuc k takýmto rýchlym tempom rastúcim nákladom na liečbu pokročilého ochorenia sa skutočne javí ako rozumné a efektívne investovať do skríningu.
Pokiaľ ide o skríning, Slovensko sa stalo ďalšou krajinou, kde už prišli inovatívne nové testy.
Nové multicieľové DNA testy zo stolice účinkujú pri záchyte ranných štádií ochorenia a pri záchyte polypov – výrastkov v čreve. Testy sa ukazujú ako vysoko senzitívne, viac ako tie, ktoré sme tu mali k dispozícii doteraz – test na okultné krvácanie v stolici a imunochemické vyšetrenie stolice. Inovatívne testy dokážu zachytiť zmeny DNA rakovinových buniek z polypov a včasných karcinómov, ktoré sú uvoľňované do stolice. Detekujú súčasne až 3 génové biomarkery v jednom odbere. Majú približne 88 percentnú presnosť v odhalení kolorektálneho karcinómu a asi 42 percentnú v odhalení predrakovinových štádií ochorenia – teda polypov. Odborné medicínske spoločností ich odporúčajú vykonávať u ľudí od päťdesiat rokov po sedemdesiatpäť, každé 3 roky. Niektorí odborníci však vravia, že by sa nimi mali testovať už ľudia od štyridsaťpäť rokov.
Kto môže tento test predpísať, respektíve, ako sa k testu môžu dostať záujemcovia na Slovensku?
Test je dostupný na komerčnej báze, to znamená, že sa dá objednať online. V blízkej budúcnosti by mal byť dostupný u praktického lekára a tiež u gastroenterológa a onkológa. Je neinvazívny a pomerne jednoduchý. Pacient si sám, pohodlne v domácich podmienkach urobí jednorazový odber vzorky zo stolice, dá ju do skúmavky a objednaným kuriérom odošle do špecializovaného centralizovaného laboratória v Kodani. Výsledok dostane približne o 10 dní. Záujemca dostáva box, ktorého súčasťou je celý odberový set, obálka na zaslanie vzorky a príslušná dokumentácia. Určitou nevýhodou testu je jeho cena – pacient si ho musí kúpiť a zaplatiť sám. Stojí 249 eur. Ide však o inovatívnu, modernú technológiu vyšetrenia DNA v stolici, preto tá vysoká cena. Ak človeku vyjde, že je rizikový, musí určite následne podstúpiť kolonoskopiu. Kolonoskopia umožňuje totiž nielen diagnostiku prekanceróznych lézií a včasných štádií kolorektálneho karcinómu, ale zároveň aj ich odstránenie, čo redukuje celkový výskyt a aj úmrtnosť na rakovinu hrubého čreva a konečníka.
Slováci už poznajú spomínané testy na okultné krvácanie, aký je rozdiel medzi týmito dvoma testami?
Testy na okultné krvácanie v stolici majú niekoľko nevýhod. Ak si chcete urobiť tento test, musíte vysadiť nesteroidné protizápalové lieky, tiež aspirín, vitamín C a musíte prijať určité dietetické opatrenia. Zároveň testy na okultné krvácanie vykazovali určitú mieru falošnej pozitivity respektíve negativity. Nevýhodou bolo aj to, že človek si musel odoberať až 3 vzorky stolice. Pri tých nových testoch je to už iba jedna vzorka stolice. Nové multicieľové DNA testy zo stolice sú navyše oveľa citlivejšie ako tie doteraz používané.
Akú prevenciu by ste odporúčali, akú stravu – ide jar, budeme mať redkvičky, zelené cibuľové pierka – aby sme sa vyhli rakovine hrubého čreva a konečníka?
Dôležité je stravovanie a životný štýl. Ale skôr ako sa dotknem tejto témy, musím zdôrazniť, že samotná účasť na skríningových programoch je vlastne prevencia. Ideálne je, ak sa skríningového programu zúčastní viac ako 80 percent cieľovej populácie, dokonca aj v USA sa však skríningu nezúčastňuje asi tretina ľudí. Pokiaľ ide o stravovanie rizikovým faktorom pre vznik rakoviny hrubého čreva a konečníka je vysoký príjem červeného mäsa a takzvaného spracovaného mäsa, čo sú napríklad údeniny. Problematická je teda z tohto pohľadu u nás veľmi obľúbená rakúsko–uhorská kuchyňa. Nedostatočný príjem ovocia a zeleniny, vlákniny a rýb, je tiež rizikovým faktorom pre vznik rakoviny hrubého čreva a konečníka. Rovnako tak alkohol a fajčenie cigariet, potom tiež nízka fyzická aktivita. Určite aj obezita a niektoré ochorenia ako napríklad cukrovka druhého typu a tiež aj zápalové ochorenie čreva môžu byť príčinou vzniku tejto rakoviny. Odporúčam prijímať viac ovocia, zeleniny a vlákninu. Tá je pre naše črevá veľmi dôležitá.
Viera Mašlejová
Foto: Viačeslav Šambazov, Shutterstock
